naplno
Teším sa, ako bude jar. Už prichádza. V
pondelok som sa slnila u K. Na pohovke, mali sme otvorené okno. Viac slnka =
viac dobrej nálady. Dokáže ma ráno nakopúť viac ako káva. A to už je čo
povedať. Ráno mávam z autobusu skvelý výhľad na východy slnka. Obyčajne nemám
rada klišé, a východ slnka e klišé výjav, ale ako samotný prírodný akt nie.
Príroda nevie byť gýč. To len my sa snažíme reprodukciou vyvolávať emočné
pohnutia, za ktorými sa inak skrýva bezobsahovosť. Toto sú kritéria gýča. Učili
sme sa ich minulý rok a estetike, keď som žila ešte iný život, s inými ľuďmi,
na iných miestach, v inom prostredí a na inej škole. Akoby to bolo strašne
dávno.
 |
Nový semester - nový zápisník. |
Ale dnes je dnes, sedím si v teplom ateliéry
s výhľadom na Dunaj, na bielej sedačke,
píšem príspevok a okrem toho si u týždeň veselo semestrujem. Na ateliréry nás
má P., s ktorým trávime teraz asi najviac času. Môj patetický vzťah, ktorý som k nemu "prechovávala" sa
zmenil a už sa nečervenám a nesprávam pochabo, za čo som rada. Ako to prišlo
tak aj odišlo, každopádne neviem, čo sa to so mnou porobilo. Ako pedagóg sa nám
zatiaľ pozdáva, priniesol nám pinpongový stôl a loptičky. A môžeme mu tykať.
Mám pocit, že tykanie je u nás na katedre ohromný nástroj akéhosi zblíženia,
nejakého prijatia medzi seba. To sa nám páčilo. Je pekné niekam patriť. Ako
tému sme dostali logo k príležitosti prdsedníctva Slovenska v EU. Téma dosť
ošemetná, nakoľko logo má byť pozitívne a nie kritické, dosť sa s tým trápime,
ale myslím, že každý už má na čom stavať. Dnes som si ozrejmila, v akých
súvislostiach sa asi budem pohybovať, takže mi treba dobojovať ešte formálnu
bitku. V prípade jedného z návrhov to bude vojna doslova, lebo sa neviem
odpútať od popisnosti a konkrétnych predmetov. Zámerne nespomínam konkrétne
nápady, nakoľko táto súťaž je verejná.
P sa ma hneď v prvým
deň opýtal, že ,, čo ty tam u toho Prudila ... " a nemala som z toho dobrý
pocit, v ten deň na to už v nejakých spoločných konverzácia poukazoval, ale kým
sa nespýtal priamo, tak som s ním prácu nerozoberala. To, že som mu potvrdila
jeho domnienku, že som v remini ma dosť nešťastne vyhecovalo k dokazovaniu (si),
že zvládam aj školu aj prácu a že pracujem POPRI škole a nie naopak. V tejto
konkrétnej chvíli mám pocit, že som to vôbec riešiť nemusela, na ateliér som
toho privliekla relatívne dosť (aj oproti ostatným) a zbytočne som si privodila
večerné krče v bruchu, nervozitu a prerušovaný spánok a so surrealistickými
snami na tému Ateliér. Dnes sme mali s babami pri obede rozhovory na tému
nervozita a priznala som sa, že pred prvými príjmačkami mi každý deň tiekla krv
z nosa 3 mesiace a po prijmačkách to ustalo. V. Sa zase priznala, že mala pred
prijmačkami tyk v oku.
 |
Zapracovaná v prvý deň ateliéru. |
Ďalším zaujímavým momentom bol webdizajn,
pre ktorý sme nezvyčajne zapálený. Budeme učiť animovať v SVG, na čo sa tešíme.
Na úvodnej hodine nás ešte okrem toho naučil rozoznávať farby na základe 6
miestneho číselno-písomného kodu (+hashtag)
a boli sme z toho nadšený a od z nás tiež vyzeral byť rád. Je fajn, ke´d vás
veci učia ľudia, ktorých to baví a na ktorých je to aj vidieť. Myslím, že 50%
nášho zanietenia v nás vybudoval on a to tým svojím. Domov som cestovala s
Bašou a vo vlaku sme sa bavili tým, že sme určovali, aké číselné hodnoty by
mali farby v interiéry kupé. Cestovala sm s ňou
rada, mohla som ju viac spoznať, čo ma potešilo, lebo s každým od nás
by som chcela mať niečo spoločné. Hovorila mi o Liptove a Liptovskej Mare, o
tom, ako postupne priamo do jazera vedie stará cesta a v lete sa dá na nej
ležať tak, že si ešte stále vo vode, ktorá je na povrchu teplá.
Spolužiačka V. Sa rozišla s priateľom po 5
rokoch. V pokoji. S V. Vždy preberám nejakú vzťahovú tému, konca niekedy do
prekvapivých detailov, že z niekým iným by som to určite nerobila. Vždy k tomu
prídeme nejak spontánne. Dohovorila som s ňou asi pred hodinou, ae stále mám
pocit akejsi ženskej intimity, lebo s mužmi, ktorými som obvykle obklopená,
takéto babské veci neriešim. Je mi to vzácne. Všimla som si, že teraz rieši
podobné vnútorné konflikty, ako keď som sa rozišla s Marekom a že rozmýšľame o
veciach vzťahových podobne. Aspoň ja som teda našla podobné obsahy. Tiež by som
si priala pokojný rozchod s Marekom, ale na to je už neskoro a teraz musím
platiť za svoju hlúposť a zbabelosť.
S mojím M. Sme si zažili dosť veselý
víkend. Nakazili sme sa negatívnou energiou od jedného Páru, s ktorým sme boli
na double rande a na konci sa dňa sa
pohádali. Ukázalo sa, aká veľká mrcha viem byť a aj to, ako veľmi ma má rád,
ale teraz by som bola radšej, keby som tieto fakty nikdy nevedela. Aj kvôli
svedomiu, ktoré ma privádzalo do zúfalstva, aj preto, lebo som sa dozvedela,
ako vážne veci sú. A ja neviem, či chcem, aby také boli.
Mám rada, keď ľudia hovoria zajacom ušiaci. Momentálne je to moje obľúbené slovo. S K. sme sa zhodli, že štíhle poľné zajace sú krásne, kým ostatné menej (alebo nie).
Malý chlapec
Viete čo je zábavné? Nikdy neviem, ako mám začínať článok. A mám pocit, že čím dlhšie píšem, tým horšie to s tým začínaním je.
Zajtra mi začína semester. Zase som sa prestala tešiť. Spomenula som si množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú a opäť ma prepadá pocit, že by som bola teraz radšej dlhodobejšie v práci, hoci posledné týždne som ten stereotyp nemohla ani vystáť.
Posledné dni som si celkom užila online, hrozne veľa som si písala s S., konzultovali a vytvárali sme koncepty prác a dobre sme sa na tom bavili (teda ja určite, lebo mi nehorelo pod riťou), vytvárili slovné hračky (a špeciálne pomenovania ako prts, fontka, fets, orhanemty ... ) a nové metafory (hrušky hnevu, zeler zatratenia, baklažán nepochopenia ... ), dozvedela som sa, že bratia Češi prekladajú slovo dresing (na dresink, ale aj tak) a neprekladajú slovo design a zistila som, že existuje stroj s názvom harmonograf a aj viem, čo robí.
Nebolo to ale vždy len o vyvádzaní. Bavili sme sa o tom, čo by sa vo všeobecnosti dalo nazvať ,, byť na vlne ". O ľuďoch, ktorý sú úspešní, ako to urobili a či je to ozaj hlavne o sociálnych sieťach a o tom, kto koho pozná a ako koho spropaguje. Poslednou dobou sa týmito vecami celkom džgám, resp. som džganá z rôznych strán, a niekedy sa pristihnem, že naozaj neviem s istotou povedať, ako to celé je, s tými ľuďmi a so svetom a hlavne ako to je správne. A niekedy naozaj nie som tak silná a presvedčená, ako píšem, promiň S.. Zhodou okolností som o pár dní mala podobný rozhovor v K. v práci a povedal mi, že často rozmýšľa nad tým, že ako by to bolo lepšie pre firmu, ale napokon vždy zostane zásadový a radšej v úzadí. Za seba môžem povedať, že viac si cením prácu oddretú. Povedal k tomu ešte takú peknú vetu: ,, Kto chce s vlkmi žiť, musí o nich vyť a oni potom vyjú o ňom. "
K. dostal k Vianociam od L. nové CD skupiny Hviezda. Obľúbila som si ich prídu mi milí, určite aj preto, že kapelu tvoria graf. dizajnéri (gitarista je z Komplotu). Keď sme pri psychickej potrave, mám 2 nové knižky:
Na notebook som si lepila lístočky s menami ľudí, ktorým nemám zabudnúť na ďalší deň odpísať, lebo večer som už nevládala. Boli to mená mužov. Prepadá ma taký frďací pocit, keď si poviem, že ,, sa mi tu striedali mená mužov". Na chvíľu som si prišla, akoby som mala troch na každý prst ( to mi pripomína ako som volala s M. a hrala sa pritom s fľašou od piva a uviazol mi v nej prst a začala som panikáriť). Keď sme pri tom, myslím, že najlascívnejšia ovocná kombinácia džúsu je jahoda a banán.
A tiež nechápem, čo odo mňa človek chce, keď mi sám napíše ale pri rozhovore sa musím na všetko pýtať ja, aby nám to nejak nezakapalo.
Zistila som, že nedokážem veriť ľuďom, ktorý sú príliš trendy. Je to, akoby nemali vlastnú osobnosť, ako mám potom vedieť, že nie sú ako taký, ako ich móda, prelietavý. A nehovorím len o oblečení. Páči sa mi, keď viem, čo od ľudí môžem čakať a čím som staršia, tým viac sami to ráta. Páči sa mi porekadlo: Kam vietor, tam plášť.
M. kamarátovi zomrela minulý týždeň mama. A pred deviatimi rokmi otec. Rozplakala som sa preto cestou domov v autobuse. Predstavovala som si, aké by to bolo, navodila si ten pocit a srdce mi začalo divo tĺcť a prichádzala na mňa úzkosť. Ako keď si spomeniem na otca pred spaním. Potláčanie mi ide stále horšie.
Včera sme sa boli s M. sánkovať na prekážke. Bolo krásne slnečno, veľa snehu a ... hory. Mala som radosť len z toho, že som. A moje vnútorné dieťa (, ktorému kupujem detské tričká) išlo roztrhnúť od rýchlosti a snehu, ktorý sa prášil predo mnou i za mnou a naletel mi pod bundu cez uvoľnený šál, až na holé telo a topil sa mi na prsiach (víkendy sú zásadne bez podprsenky).
Zajtra mi začína semester. Zase som sa prestala tešiť. Spomenula som si množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú a opäť ma prepadá pocit, že by som bola teraz radšej dlhodobejšie v práci, hoci posledné týždne som ten stereotyp nemohla ani vystáť.
Posledné dni som si celkom užila online, hrozne veľa som si písala s S., konzultovali a vytvárali sme koncepty prác a dobre sme sa na tom bavili (teda ja určite, lebo mi nehorelo pod riťou), vytvárili slovné hračky (a špeciálne pomenovania ako prts, fontka, fets, orhanemty ... ) a nové metafory (hrušky hnevu, zeler zatratenia, baklažán nepochopenia ... ), dozvedela som sa, že bratia Češi prekladajú slovo dresing (na dresink, ale aj tak) a neprekladajú slovo design a zistila som, že existuje stroj s názvom harmonograf a aj viem, čo robí.
Nebolo to ale vždy len o vyvádzaní. Bavili sme sa o tom, čo by sa vo všeobecnosti dalo nazvať ,, byť na vlne ". O ľuďoch, ktorý sú úspešní, ako to urobili a či je to ozaj hlavne o sociálnych sieťach a o tom, kto koho pozná a ako koho spropaguje. Poslednou dobou sa týmito vecami celkom džgám, resp. som džganá z rôznych strán, a niekedy sa pristihnem, že naozaj neviem s istotou povedať, ako to celé je, s tými ľuďmi a so svetom a hlavne ako to je správne. A niekedy naozaj nie som tak silná a presvedčená, ako píšem, promiň S.. Zhodou okolností som o pár dní mala podobný rozhovor v K. v práci a povedal mi, že často rozmýšľa nad tým, že ako by to bolo lepšie pre firmu, ale napokon vždy zostane zásadový a radšej v úzadí. Za seba môžem povedať, že viac si cením prácu oddretú. Povedal k tomu ešte takú peknú vetu: ,, Kto chce s vlkmi žiť, musí o nich vyť a oni potom vyjú o ňom. "
K. dostal k Vianociam od L. nové CD skupiny Hviezda. Obľúbila som si ich prídu mi milí, určite aj preto, že kapelu tvoria graf. dizajnéri (gitarista je z Komplotu). Keď sme pri psychickej potrave, mám 2 nové knižky:
 |
| Stopárov sprievodca galaxiou od Douglesa Adamsa je asi jedna z najznámejších scifi kníh a vraj je super, ale mne osobne moc nesadla, akosi mi celá nedávala zmysel, čo bolo asi aj zámerom, ale nebola to moja šálka kávy. A Rukojemníka od Petra Pišťánka začnem čítať budúci týždeň, potom dám vedieť, z toho čo mi hovoril pán z Artfora sa dosť teším. |
Na notebook som si lepila lístočky s menami ľudí, ktorým nemám zabudnúť na ďalší deň odpísať, lebo večer som už nevládala. Boli to mená mužov. Prepadá ma taký frďací pocit, keď si poviem, že ,, sa mi tu striedali mená mužov". Na chvíľu som si prišla, akoby som mala troch na každý prst ( to mi pripomína ako som volala s M. a hrala sa pritom s fľašou od piva a uviazol mi v nej prst a začala som panikáriť). Keď sme pri tom, myslím, že najlascívnejšia ovocná kombinácia džúsu je jahoda a banán.
A tiež nechápem, čo odo mňa človek chce, keď mi sám napíše ale pri rozhovore sa musím na všetko pýtať ja, aby nám to nejak nezakapalo.
Zistila som, že nedokážem veriť ľuďom, ktorý sú príliš trendy. Je to, akoby nemali vlastnú osobnosť, ako mám potom vedieť, že nie sú ako taký, ako ich móda, prelietavý. A nehovorím len o oblečení. Páči sa mi, keď viem, čo od ľudí môžem čakať a čím som staršia, tým viac sami to ráta. Páči sa mi porekadlo: Kam vietor, tam plášť.
 |
| Mám trochu pásikavú obsesiu. 3 tričká sú z detského chlapčenského F(and)F (evidentne mám postavu ako 13 ročný chlapec). |
M. kamarátovi zomrela minulý týždeň mama. A pred deviatimi rokmi otec. Rozplakala som sa preto cestou domov v autobuse. Predstavovala som si, aké by to bolo, navodila si ten pocit a srdce mi začalo divo tĺcť a prichádzala na mňa úzkosť. Ako keď si spomeniem na otca pred spaním. Potláčanie mi ide stále horšie.
Včera sme sa boli s M. sánkovať na prekážke. Bolo krásne slnečno, veľa snehu a ... hory. Mala som radosť len z toho, že som. A moje vnútorné dieťa (, ktorému kupujem detské tričká) išlo roztrhnúť od rýchlosti a snehu, ktorý sa prášil predo mnou i za mnou a naletel mi pod bundu cez uvoľnený šál, až na holé telo a topil sa mi na prsiach (víkendy sú zásadne bez podprsenky).
čakám
Ahojte, ako?
Väčšina ľudí má skúškové, ale my u Nás sme spešl a flákame sa, takže mi čas ubieha strašne pomaly. Aspoň môžem chodiť do práce. Na druhej strane ... by som už rada robila aj niečo iné ako chodila do práce. Ešte som totiž celkom ,, nedorástla " a moje úlohy v práci sú ešte stále dosť monotónne, ale zato pokojné a nedesivé. K. na mňa presúva čoraz viac zodpovednosti, trochu sa toho desím, lebo občas nemyslím a potom to aj tak vyzerá. Myslím ale, že je to dobrá škola, aspoň sa do toho dostanem s istotou, že v prípade zlyhania sa k dostane láskavého prístupu. Prístup je jedna z vecí, ktorú si v remini cením najviac.
Dnes som si pozrela, čo sa robí v Made by Vaculik, pár ľudí od Nás tam vo vyšších ročníkoch pracovalo, ale odišli. Nepoznám ich dôvody, ale pri pohľade na TV spoty som sa zamyslela, že toto smerovanie nezodpovedá môjmu vnímaniu sveta (nič proti, skrátka len svetonázor). Je dôležité vedieť, čo chcete. A ešte dôležitejšie nezradiť sa. Dúfam, že mojím pracovno-životným poslaním budú voľby krásneho knižného papiera a riešenie kapitálika. Veľa ľudí ma poslednou dobou straší s tým, že po škole budem mať problém s prácou. Nemajú čo iné na robote?
Teším sa do školy. Zase budem mať trochu zmenu, som zvedavá na semestrálne témy a ako s nimi popasujem. To sú zvedaví asi všetci. Priala by som si, aby ľudia vedeli rozpoznávať slabé chvíľe druhých, vtedy, keď by mali radšej mlčať, aby som si potom nemusela sama pred sebou dokazovať, že tam, kde som naozaj patrím. Teším sa na spolužiakov, dúfam, že tento semester sa mi podarí vyhnúť drobným ťahaniciam medzi niektorými ľuďmi u nás, rozrušuje ma to a nemám pocit ,, čistého štítu" už len z počúvania rečí. Tiež by som chcela trochu krotiť svoju prchkú povahu a viac sa ovládať, posledné mesiace som si všimla že sa príliš orientujem na seba a som nepríjemná, najmä keď som pod tlakom.
Včera bol vraj podľa vedcov najdepresívnejší deň v roku a musím povedať, že to celé obdobie na mňa tak pôsobí. Nejde ale len o počasie, celkovo, Charlie Hebdo, články okolo referenda o rodine, bitky v trolejbusoch a podobné výpady len prehlbujú moju túžbu nebyť súčasťou tohto sveta. Veľa som bola poslednou dobou s mamou a tiež sme spolu veľa hovorili. Resp. hovorila viac ona so mnou. Nemôžem si pomôcť,ale mám pocit, že sme dospeli do veku, kedy ona potrebuje viac mňa ako ja ju. Nemyslím to zle. Je zvláštne, keď si uvedomím, že v Krupej ešte bývam len preto, aby nezostala s Vladom sama. Keď si spomeniem, aký vzťah sme kedysi mali ...
Keď sme pri počasí, všimli ste si, aké bývajú ráno divoké východy slnka? Hrajú najjasnejšími farbami a vyzerajú žeravé rany plné lávy. A k tomu ako protiklad chladné zasnežené trblietavé polia. Pre takéto rána žijem.
S M. sa máme dobre, vlastne asi najlepšie. Hráme sa, pozeráme Hviezdu bránu, jeme nahý pizzu, ja ho obťažujem na icq (áno, naozaj si píšeme na icq) s gifkami psov, keď sa učí a on si na mňa vykladá nohu, keď sme spolu, hoci to nenávidím.
Teraz trochu kultúrne - momentálne čítam Co je branding? od Matthewa Healeyho a predtým som čítala Melón sa vždy smeje od Dušana Dušeka, krásna a poetické kniha, odporúčam. Ďalšie knihy na zozname sú Kufor na sny (Dušan Dušek) a Hlava Nehlava (Michaela Rosová).
Z hudby som si momentálne obľúbila Midi Lidi. Sú to psychoši a to ma na nich baví. Užite si ich ( schválne sem dávam nejakú z normálnejších, osobne som si obľúbila album Operace Kindigo).
Väčšina ľudí má skúškové, ale my u Nás sme spešl a flákame sa, takže mi čas ubieha strašne pomaly. Aspoň môžem chodiť do práce. Na druhej strane ... by som už rada robila aj niečo iné ako chodila do práce. Ešte som totiž celkom ,, nedorástla " a moje úlohy v práci sú ešte stále dosť monotónne, ale zato pokojné a nedesivé. K. na mňa presúva čoraz viac zodpovednosti, trochu sa toho desím, lebo občas nemyslím a potom to aj tak vyzerá. Myslím ale, že je to dobrá škola, aspoň sa do toho dostanem s istotou, že v prípade zlyhania sa k dostane láskavého prístupu. Prístup je jedna z vecí, ktorú si v remini cením najviac.
Dnes som si pozrela, čo sa robí v Made by Vaculik, pár ľudí od Nás tam vo vyšších ročníkoch pracovalo, ale odišli. Nepoznám ich dôvody, ale pri pohľade na TV spoty som sa zamyslela, že toto smerovanie nezodpovedá môjmu vnímaniu sveta (nič proti, skrátka len svetonázor). Je dôležité vedieť, čo chcete. A ešte dôležitejšie nezradiť sa. Dúfam, že mojím pracovno-životným poslaním budú voľby krásneho knižného papiera a riešenie kapitálika. Veľa ľudí ma poslednou dobou straší s tým, že po škole budem mať problém s prácou. Nemajú čo iné na robote?
Teším sa do školy. Zase budem mať trochu zmenu, som zvedavá na semestrálne témy a ako s nimi popasujem. To sú zvedaví asi všetci. Priala by som si, aby ľudia vedeli rozpoznávať slabé chvíľe druhých, vtedy, keď by mali radšej mlčať, aby som si potom nemusela sama pred sebou dokazovať, že tam, kde som naozaj patrím. Teším sa na spolužiakov, dúfam, že tento semester sa mi podarí vyhnúť drobným ťahaniciam medzi niektorými ľuďmi u nás, rozrušuje ma to a nemám pocit ,, čistého štítu" už len z počúvania rečí. Tiež by som chcela trochu krotiť svoju prchkú povahu a viac sa ovládať, posledné mesiace som si všimla že sa príliš orientujem na seba a som nepríjemná, najmä keď som pod tlakom.
Včera bol vraj podľa vedcov najdepresívnejší deň v roku a musím povedať, že to celé obdobie na mňa tak pôsobí. Nejde ale len o počasie, celkovo, Charlie Hebdo, články okolo referenda o rodine, bitky v trolejbusoch a podobné výpady len prehlbujú moju túžbu nebyť súčasťou tohto sveta. Veľa som bola poslednou dobou s mamou a tiež sme spolu veľa hovorili. Resp. hovorila viac ona so mnou. Nemôžem si pomôcť,ale mám pocit, že sme dospeli do veku, kedy ona potrebuje viac mňa ako ja ju. Nemyslím to zle. Je zvláštne, keď si uvedomím, že v Krupej ešte bývam len preto, aby nezostala s Vladom sama. Keď si spomeniem, aký vzťah sme kedysi mali ...
Keď sme pri počasí, všimli ste si, aké bývajú ráno divoké východy slnka? Hrajú najjasnejšími farbami a vyzerajú žeravé rany plné lávy. A k tomu ako protiklad chladné zasnežené trblietavé polia. Pre takéto rána žijem.
S M. sa máme dobre, vlastne asi najlepšie. Hráme sa, pozeráme Hviezdu bránu, jeme nahý pizzu, ja ho obťažujem na icq (áno, naozaj si píšeme na icq) s gifkami psov, keď sa učí a on si na mňa vykladá nohu, keď sme spolu, hoci to nenávidím.
Teraz trochu kultúrne - momentálne čítam Co je branding? od Matthewa Healeyho a predtým som čítala Melón sa vždy smeje od Dušana Dušeka, krásna a poetické kniha, odporúčam. Ďalšie knihy na zozname sú Kufor na sny (Dušan Dušek) a Hlava Nehlava (Michaela Rosová).
Z hudby som si momentálne obľúbila Midi Lidi. Sú to psychoši a to ma na nich baví. Užite si ich ( schválne sem dávam nejakú z normálnejších, osobne som si obľúbila album Operace Kindigo).
Máte tip na nejaký skvelý poetický film? (niečo na spôsob Peny dní, Amélie alebo Atlasu mrakov ... ?)
v prúde
Ahojte, ako ste si to užili pred sviatkami? Ja som bola v jednom kole, za jeden týždeň som stihla Urbanmarket (1), otras mozgu (2), kapustnicu (bez kapustnice) (3), vernisáž (4) a Dobrý trh (5).
1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
Ilustrácia je od Simony Čechovej, nemôžem z tej riťky ♥
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
sila tlačených informácii
Uuh, mám za
sebou druhý kurz. Obhajoby sme mali v utorok (mám A), musím ale povedať, že
tento kurz vôbec za to. Dokonca až tak, že som rada, že som san a grafiku
nedostala pred dvoma rokmi. Zistila som, že nekoordinovanosť a princíp náhody v
tak veľkej miere mi veľmi nevyhovujú, musím sa (troche s hanbou) priznať, že aj
všadeprítomná farba a špina mi nevyhovujú. Samú ma to prekvapilo. Teraz si
pripadám trochu mainstream a stereotypne. K mojej nechuti iste dopomohol aj
kolektív na kurze. Niežeby sme si išli nejak po krku, ale nejaký kolektívny
duch medzi name nebol, vlastne väčšinu ľudí tu nepoznám ani po mene. Už sa
teším k nám, do čistého ateliéru s gaučom a rýchlovarnou kanvicou, kde budem
robiť niečo blízke (aspoň dúfam).
Sme nainštalovaný :3
V remini
toho máme teraz šialene veľa, chodia úžasné množstvá objednávok a každý týždeň
sme na trhu, naposledy to bol Trnavský rínek, tento víkend to bude Urbanmarket. Pozorujem
na sebe, že už neviem zvládať stresové nestíhavé
situácie tak ako kedysi. Najlepším cvikom pre tento typ situácii bola stredná
škola, nech to znie akokoľvek zvláštne. Vtedy som sa vedela ešte aj celkom
krotiť a nefiltrovať sa na druhých. Teraz to tak už nie je, rozmýšľam, či sa
len krotiť neviem alebo nechcem.
Posledné 2 týždne sa u mňa nesú v znamení nakupovania
vianočných darov. Prekvapivo so m sa s tým rozbehla, ak to takto pôjde ďalej
nezostanú mi žiadne peniaze “pre život” na december. Zatiaľ mám kúpených pár kníh a nejakú oblečenie a ešte chcem pár kníh a oblečenia dokúpiť. Skúsim to
neprehnať. Niekoľko krát som bola nútená ísť aj do veľkých nákupných centier,
ale ich návšteva iba posilnila moju nenávisť voči nim. Ako si niekto môže
myslieť, že ak vás informačný system povláči po celom centre, budete mať väčšiu
chuť nakupovať? Obvykle moje výjazdy skončili tým, že som sa totálne stratila a
zbesilo začala hľadať východ nekúpila
som ani to, čo som chcela. Z trucu.
Paradoxom je, že
ako prvým som kúpila darčeky ľuďom, pri ktorých som nevedela čo, to najmä
Karolovi a Lívii. Bol to ich nápad, že mi niečo dajú. Najprv som sa sa
vyľakala, že o čo im ide, ale z Lívie nakoniec vypadlo, že sú radi, že ma tam
majú a že chodím pomáhať a že si to vážia. Niekedy rozmýšľam, či skutočne žijem
v tejto krajine a v tejto dobe, lebo moje vzťahy so “šéfom” a jeho ženou mi
prídu skutočne surreaálne :D
S M. sme mali v stredu našu prvú vážnu debatu ( sa
patrilo po roku a pol -_-). Obvykle so
mnou vážne veci riešil cez ICQ, čo obvykle viedlo k absolútnemu nepochopeniu na
oboch stranách, k zhoršeniu problem a totálnemu debaklu. Zato live debata bola
fajn, hoci sa najprv vzpieral. Riešili sme , že sa chcem budúci rok sťahovať do
BA. Je to pre mňa veľký krok a kedysi sme sa bavili, že budeme bývať spolu. Môj
problem ale je, že dochádzanie ma ničí, chodím pravidelne domov medzi 5-7 večer
každý deň (okrem piatku) a mám pocit, že naňho nemôžem čakať. Povedala som mu,
že s ním rátam, ale v skutočosti sa toho spoločného bývania desím. Nepýtajte sa
ma prečo. Zvláštne, zvyčajne ženy chcú ženy stavať hniezda a muži sa toho desia.
Darček pre Kaja - Atlas zabúdania od Petra Krištúfka zaujímavou formou vypovedá o posledných 100 rokoch Slovenska, každá kapitola má myslím max. 2 strany a stručne zhrňa jeden rok existencie Slovenska (resp. Slovenska v rámci iných krajín). Kniha Súčasná architektúra na východe Slovenska asi komentár nepotrebuje, veľkým plusom pre mňa je, že vyšla tento rok a je krásna. Má žlté boky strán, otvorený chrbát a je bielo-papierová. Čo si viac priať :3 Obsah tiež nie je na zahodenie, obsahuje pár víl, ale aj rôzne stavby spoločenského charakteru, na kt. sa dá illustrovať, že aj na Svk sa dá robiť dobre a pekne. Mimochodom je tam aj realízácia môjho profesora Marcela Benčíka z minulého roka - Kulturpark Košice 2013.
Darček pre mňa od Cocopindy
Dve naj knihy za poslednú dobu - Knihy a typografia od Martina Pecinu (dovolím si tvrdiť, že je to úplny must have knižného grafika, minimálne začínajuceho) a grafický román Tri. Nie štyri, nie päť, od Patrika Pašša, veľmi pohodové čítanie, sympatické svojou úprimnosťou (bola sranda čítať si vo vlaku obrázkovú knižku, hlavne pasáže s penismi :3)
Darček pre Kaja - Atlas zabúdania od Petra Krištúfka zaujímavou formou vypovedá o posledných 100 rokoch Slovenska, každá kapitola má myslím max. 2 strany a stručne zhrňa jeden rok existencie Slovenska (resp. Slovenska v rámci iných krajín). Kniha Súčasná architektúra na východe Slovenska asi komentár nepotrebuje, veľkým plusom pre mňa je, že vyšla tento rok a je krásna. Má žlté boky strán, otvorený chrbát a je bielo-papierová. Čo si viac priať :3 Obsah tiež nie je na zahodenie, obsahuje pár víl, ale aj rôzne stavby spoločenského charakteru, na kt. sa dá illustrovať, že aj na Svk sa dá robiť dobre a pekne. Mimochodom je tam aj realízácia môjho profesora Marcela Benčíka z minulého roka - Kulturpark Košice 2013.
Nasledujúci týždeň bude asi dosť ťažký, celý víkend
som v BA, mama chce ísť na veľký jedlový vianočný nákup, v utorok mám
odborovú kapustnicu ( to bude najväčší
hardcore ever, deň na to idem do roboty, takže sa buď opijem a nasledujúci deň
po práci zomriem na vyčerpanosť a rozbitosť alebo alebo budem piť len veľmi
striedmo – táto variant s sa mi pozdáva oveľa viac, ale obávam s nátlaku od
spolužiakov), práca, M. a v sobotu ďalší trh. Uff.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)