naplno

 Teším sa, ako bude jar. Už prichádza. V pondelok som sa slnila u K. Na pohovke, mali sme otvorené okno. Viac slnka = viac dobrej nálady. Dokáže ma ráno nakopúť viac ako káva. A to už je čo povedať. Ráno mávam z autobusu skvelý výhľad na východy slnka. Obyčajne nemám rada klišé, a východ slnka e klišé výjav, ale ako samotný prírodný akt nie. Príroda nevie byť gýč. To len my sa snažíme reprodukciou vyvolávať emočné pohnutia, za ktorými sa inak skrýva bezobsahovosť. Toto sú kritéria gýča. Učili sme sa ich minulý rok a estetike, keď som žila ešte iný život, s inými ľuďmi, na iných miestach, v inom prostredí a na inej škole. Akoby to bolo strašne dávno.


Nový semester - nový zápisník.
   Ale dnes je dnes, sedím si v teplom ateliéry s výhľadom na Dunaj,  na bielej sedačke, píšem príspevok a okrem toho si u týždeň veselo semestrujem. Na ateliréry nás má P., s ktorým trávime teraz asi najviac času. Môj patetický vzťah, ktorý som k nemu "prechovávala" sa zmenil a už sa nečervenám a nesprávam pochabo, za čo som rada. Ako to prišlo tak aj odišlo, každopádne neviem, čo sa to so mnou porobilo. Ako pedagóg sa nám zatiaľ pozdáva, priniesol nám pinpongový stôl a loptičky. A môžeme mu tykať. Mám pocit, že tykanie je u nás na katedre ohromný nástroj akéhosi zblíženia, nejakého prijatia medzi seba. To sa nám páčilo. Je pekné niekam patriť. Ako tému sme dostali logo k príležitosti prdsedníctva Slovenska v EU. Téma dosť ošemetná, nakoľko logo má byť pozitívne a nie kritické, dosť sa s tým trápime, ale myslím, že každý už má na čom stavať. Dnes som si ozrejmila, v akých súvislostiach sa asi budem pohybovať, takže mi treba dobojovať ešte formálnu bitku. V prípade jedného z návrhov to bude vojna doslova, lebo sa neviem odpútať od popisnosti a konkrétnych predmetov. Zámerne nespomínam konkrétne nápady, nakoľko táto súťaž je verejná.  
P sa ma hneď v prvým deň opýtal, že ,, čo ty tam u toho Prudila ... " a nemala som z toho dobrý pocit, v ten deň na to už v nejakých spoločných konverzácia poukazoval, ale kým sa nespýtal priamo, tak som s ním prácu nerozoberala. To, že som mu potvrdila jeho domnienku, že som v remini ma dosť nešťastne vyhecovalo k dokazovaniu (si), že zvládam aj školu aj prácu a že pracujem POPRI škole a nie naopak. V tejto konkrétnej chvíli mám pocit, že som to vôbec riešiť nemusela, na ateliér som toho privliekla relatívne dosť (aj oproti ostatným) a zbytočne som si privodila večerné krče v bruchu, nervozitu a prerušovaný spánok a so surrealistickými snami na tému Ateliér. Dnes sme mali s babami pri obede rozhovory na tému nervozita a priznala som sa, že pred prvými príjmačkami mi každý deň tiekla krv z nosa 3 mesiace a po prijmačkách to ustalo. V. Sa zase priznala, že mala pred prijmačkami tyk v oku.


Zapracovaná v prvý deň ateliéru.
 Ďalším zaujímavým momentom bol webdizajn, pre ktorý sme nezvyčajne zapálený. Budeme učiť animovať v SVG, na čo sa tešíme. Na úvodnej hodine nás ešte okrem toho naučil rozoznávať farby na základe 6 miestneho číselno-písomného kodu (+hashtag) a boli sme z toho nadšený a od z nás tiež vyzeral byť rád. Je fajn, ke´d vás veci učia ľudia, ktorých to baví a na ktorých je to aj vidieť. Myslím, že 50% nášho zanietenia v nás vybudoval on a to tým svojím. Domov som cestovala s Bašou a vo vlaku sme sa bavili tým, že sme určovali, aké číselné hodnoty by mali farby v interiéry kupé. Cestovala sm s ňou  rada, mohla som ju viac spoznať, čo ma potešilo, lebo s každým od nás by som chcela mať niečo spoločné. Hovorila mi o Liptove a Liptovskej Mare, o tom, ako postupne priamo do jazera vedie stará cesta a v lete sa dá na nej ležať tak, že si ešte stále vo vode, ktorá je na povrchu teplá.
    Spolužiačka V. Sa rozišla s priateľom po 5 rokoch. V pokoji. S V. Vždy preberám nejakú vzťahovú tému, konca niekedy do prekvapivých detailov, že z niekým iným by som to určite nerobila. Vždy k tomu prídeme nejak spontánne. Dohovorila som s ňou asi pred hodinou, ae stále mám pocit akejsi ženskej intimity, lebo s mužmi, ktorými som obvykle obklopená, takéto babské veci neriešim. Je mi to vzácne. Všimla som si, že teraz rieši podobné vnútorné konflikty, ako keď som sa rozišla s Marekom a že rozmýšľame o veciach vzťahových podobne. Aspoň ja som teda našla podobné obsahy. Tiež by som si priala pokojný rozchod s Marekom, ale na to je už neskoro a teraz musím platiť za svoju hlúposť a zbabelosť.
     S mojím M. Sme si zažili dosť veselý víkend. Nakazili sme sa negatívnou energiou od jedného Páru, s ktorým sme boli na double rande a na konci sa dňa sa pohádali. Ukázalo sa, aká veľká mrcha viem byť a aj to, ako veľmi ma má rád, ale teraz by som bola radšej, keby som tieto fakty nikdy nevedela. Aj kvôli svedomiu, ktoré ma privádzalo do zúfalstva, aj preto, lebo som sa dozvedela, ako vážne veci sú. A ja neviem, či chcem, aby také boli.
   Mám rada, keď ľudia hovoria zajacom ušiaci. Momentálne je to moje obľúbené slovo. S K. sme sa zhodli, že štíhle poľné zajace sú krásne, kým ostatné menej (alebo nie).



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára