Teším sa, ako bude jar. Už prichádza. V
pondelok som sa slnila u K. Na pohovke, mali sme otvorené okno. Viac slnka =
viac dobrej nálady. Dokáže ma ráno nakopúť viac ako káva. A to už je čo
povedať. Ráno mávam z autobusu skvelý výhľad na východy slnka. Obyčajne nemám
rada klišé, a východ slnka e klišé výjav, ale ako samotný prírodný akt nie.
Príroda nevie byť gýč. To len my sa snažíme reprodukciou vyvolávať emočné
pohnutia, za ktorými sa inak skrýva bezobsahovosť. Toto sú kritéria gýča. Učili
sme sa ich minulý rok a estetike, keď som žila ešte iný život, s inými ľuďmi,
na iných miestach, v inom prostredí a na inej škole. Akoby to bolo strašne
dávno.
Nový semester - nový zápisník. |
Ale dnes je dnes, sedím si v teplom ateliéry
s výhľadom na Dunaj, na bielej sedačke,
píšem príspevok a okrem toho si u týždeň veselo semestrujem. Na ateliréry nás
má P., s ktorým trávime teraz asi najviac času. Môj patetický vzťah, ktorý som k nemu "prechovávala" sa
zmenil a už sa nečervenám a nesprávam pochabo, za čo som rada. Ako to prišlo
tak aj odišlo, každopádne neviem, čo sa to so mnou porobilo. Ako pedagóg sa nám
zatiaľ pozdáva, priniesol nám pinpongový stôl a loptičky. A môžeme mu tykať.
Mám pocit, že tykanie je u nás na katedre ohromný nástroj akéhosi zblíženia,
nejakého prijatia medzi seba. To sa nám páčilo. Je pekné niekam patriť. Ako
tému sme dostali logo k príležitosti prdsedníctva Slovenska v EU. Téma dosť
ošemetná, nakoľko logo má byť pozitívne a nie kritické, dosť sa s tým trápime,
ale myslím, že každý už má na čom stavať. Dnes som si ozrejmila, v akých
súvislostiach sa asi budem pohybovať, takže mi treba dobojovať ešte formálnu
bitku. V prípade jedného z návrhov to bude vojna doslova, lebo sa neviem
odpútať od popisnosti a konkrétnych predmetov. Zámerne nespomínam konkrétne
nápady, nakoľko táto súťaž je verejná.
P sa ma hneď v prvým
deň opýtal, že ,, čo ty tam u toho Prudila ... " a nemala som z toho dobrý
pocit, v ten deň na to už v nejakých spoločných konverzácia poukazoval, ale kým
sa nespýtal priamo, tak som s ním prácu nerozoberala. To, že som mu potvrdila
jeho domnienku, že som v remini ma dosť nešťastne vyhecovalo k dokazovaniu (si),
že zvládam aj školu aj prácu a že pracujem POPRI škole a nie naopak. V tejto
konkrétnej chvíli mám pocit, že som to vôbec riešiť nemusela, na ateliér som
toho privliekla relatívne dosť (aj oproti ostatným) a zbytočne som si privodila
večerné krče v bruchu, nervozitu a prerušovaný spánok a so surrealistickými
snami na tému Ateliér. Dnes sme mali s babami pri obede rozhovory na tému
nervozita a priznala som sa, že pred prvými príjmačkami mi každý deň tiekla krv
z nosa 3 mesiace a po prijmačkách to ustalo. V. Sa zase priznala, že mala pred
prijmačkami tyk v oku.
Zapracovaná v prvý deň ateliéru. |
Ďalším zaujímavým momentom bol webdizajn,
pre ktorý sme nezvyčajne zapálený. Budeme učiť animovať v SVG, na čo sa tešíme.
Na úvodnej hodine nás ešte okrem toho naučil rozoznávať farby na základe 6
miestneho číselno-písomného kodu (+hashtag)
a boli sme z toho nadšený a od z nás tiež vyzeral byť rád. Je fajn, ke´d vás
veci učia ľudia, ktorých to baví a na ktorých je to aj vidieť. Myslím, že 50%
nášho zanietenia v nás vybudoval on a to tým svojím. Domov som cestovala s
Bašou a vo vlaku sme sa bavili tým, že sme určovali, aké číselné hodnoty by
mali farby v interiéry kupé. Cestovala sm s ňou
rada, mohla som ju viac spoznať, čo ma potešilo, lebo s každým od nás
by som chcela mať niečo spoločné. Hovorila mi o Liptove a Liptovskej Mare, o
tom, ako postupne priamo do jazera vedie stará cesta a v lete sa dá na nej
ležať tak, že si ešte stále vo vode, ktorá je na povrchu teplá.
Spolužiačka V. Sa rozišla s priateľom po 5
rokoch. V pokoji. S V. Vždy preberám nejakú vzťahovú tému, konca niekedy do
prekvapivých detailov, že z niekým iným by som to určite nerobila. Vždy k tomu
prídeme nejak spontánne. Dohovorila som s ňou asi pred hodinou, ae stále mám
pocit akejsi ženskej intimity, lebo s mužmi, ktorými som obvykle obklopená,
takéto babské veci neriešim. Je mi to vzácne. Všimla som si, že teraz rieši
podobné vnútorné konflikty, ako keď som sa rozišla s Marekom a že rozmýšľame o
veciach vzťahových podobne. Aspoň ja som teda našla podobné obsahy. Tiež by som
si priala pokojný rozchod s Marekom, ale na to je už neskoro a teraz musím
platiť za svoju hlúposť a zbabelosť.
S mojím M. Sme si zažili dosť veselý
víkend. Nakazili sme sa negatívnou energiou od jedného Páru, s ktorým sme boli
na double rande a na konci sa dňa sa
pohádali. Ukázalo sa, aká veľká mrcha viem byť a aj to, ako veľmi ma má rád,
ale teraz by som bola radšej, keby som tieto fakty nikdy nevedela. Aj kvôli
svedomiu, ktoré ma privádzalo do zúfalstva, aj preto, lebo som sa dozvedela,
ako vážne veci sú. A ja neviem, či chcem, aby také boli.
Mám rada, keď ľudia hovoria zajacom ušiaci. Momentálne je to moje obľúbené slovo. S K. sme sa zhodli, že štíhle poľné zajace sú krásne, kým ostatné menej (alebo nie).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára