Dnes je zvláštny deň. Ešte opantáva včerajší smútok, ale zato ..mama sa dnes prekonala. Som adoptovaná a ... dnes sme sa na margo včerajška bavili o Prievidžanoch, čo je dosť spojené so mnou, lebo pochádzam z Bojníc. Spomínala, že deti z domovou sa musia brať z okresov, kde rodičia (adoptívny) žijú a ja som bola odinakiaľ a že jej to vybavoval bratranec. A potom len povedala: ,, Inak ... tvoji rodičia boli výtvarníci ...neviem, či obaja, ale venovali sa výtvarnému umeniu." Zaskočilo ma to, ja som sa s ňou o nich nikdy nebavila a ona so mnou tiež nie. Len mi raz našla moje papiere o adopcií v mojom stole, pritom ich mala schované a nebola z toho vôbec rada. Ale vážim si, že mi to povedala. Je to od nej pekné len ...na čo toľko čakala. Uznávam ale, že to nie je ľahké.
Dnes mám veľmi veľa roboty, aj som niečo spravila, ale strašne sa poflakujem. A nejde nám voda, niečo máme s elektrikou ...no nie je to bohvie čo.
Celý deň mám v hlave toto:
Okrem iného sa snažím Marekovi zohňať samčeka strašiliek k narodeninám. Samčekov je málo a je to s nimi tak, že strašilky po dospelosti kladú aj neoplodnené vajíčka, ale liahnu sa z nich len samičky. Takže samičky majú všetci a samčekov nikto.
