Zajtra mi začína semester. Zase som sa prestala tešiť. Spomenula som si množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú a opäť ma prepadá pocit, že by som bola teraz radšej dlhodobejšie v práci, hoci posledné týždne som ten stereotyp nemohla ani vystáť.
Posledné dni som si celkom užila online, hrozne veľa som si písala s S., konzultovali a vytvárali sme koncepty prác a dobre sme sa na tom bavili (teda ja určite, lebo mi nehorelo pod riťou), vytvárili slovné hračky (a špeciálne pomenovania ako prts, fontka, fets, orhanemty ... ) a nové metafory (hrušky hnevu, zeler zatratenia, baklažán nepochopenia ... ), dozvedela som sa, že bratia Češi prekladajú slovo dresing (na dresink, ale aj tak) a neprekladajú slovo design a zistila som, že existuje stroj s názvom harmonograf a aj viem, čo robí.
Nebolo to ale vždy len o vyvádzaní. Bavili sme sa o tom, čo by sa vo všeobecnosti dalo nazvať ,, byť na vlne ". O ľuďoch, ktorý sú úspešní, ako to urobili a či je to ozaj hlavne o sociálnych sieťach a o tom, kto koho pozná a ako koho spropaguje. Poslednou dobou sa týmito vecami celkom džgám, resp. som džganá z rôznych strán, a niekedy sa pristihnem, že naozaj neviem s istotou povedať, ako to celé je, s tými ľuďmi a so svetom a hlavne ako to je správne. A niekedy naozaj nie som tak silná a presvedčená, ako píšem, promiň S.. Zhodou okolností som o pár dní mala podobný rozhovor v K. v práci a povedal mi, že často rozmýšľa nad tým, že ako by to bolo lepšie pre firmu, ale napokon vždy zostane zásadový a radšej v úzadí. Za seba môžem povedať, že viac si cením prácu oddretú. Povedal k tomu ešte takú peknú vetu: ,, Kto chce s vlkmi žiť, musí o nich vyť a oni potom vyjú o ňom. "
K. dostal k Vianociam od L. nové CD skupiny Hviezda. Obľúbila som si ich prídu mi milí, určite aj preto, že kapelu tvoria graf. dizajnéri (gitarista je z Komplotu). Keď sme pri psychickej potrave, mám 2 nové knižky:
 |
| Stopárov sprievodca galaxiou od Douglesa Adamsa je asi jedna z najznámejších scifi kníh a vraj je super, ale mne osobne moc nesadla, akosi mi celá nedávala zmysel, čo bolo asi aj zámerom, ale nebola to moja šálka kávy. A Rukojemníka od Petra Pišťánka začnem čítať budúci týždeň, potom dám vedieť, z toho čo mi hovoril pán z Artfora sa dosť teším. |
Na notebook som si lepila lístočky s menami ľudí, ktorým nemám zabudnúť na ďalší deň odpísať, lebo večer som už nevládala. Boli to mená mužov. Prepadá ma taký frďací pocit, keď si poviem, že ,, sa mi tu striedali mená mužov". Na chvíľu som si prišla, akoby som mala troch na každý prst ( to mi pripomína ako som volala s M. a hrala sa pritom s fľašou od piva a uviazol mi v nej prst a začala som panikáriť). Keď sme pri tom, myslím, že najlascívnejšia ovocná kombinácia džúsu je jahoda a banán.
A tiež nechápem, čo odo mňa človek chce, keď mi sám napíše ale pri rozhovore sa musím na všetko pýtať ja, aby nám to nejak nezakapalo.
Zistila som, že nedokážem veriť ľuďom, ktorý sú príliš trendy. Je to, akoby nemali vlastnú osobnosť, ako mám potom vedieť, že nie sú ako taký, ako ich móda, prelietavý. A nehovorím len o oblečení. Páči sa mi, keď viem, čo od ľudí môžem čakať a čím som staršia, tým viac sami to ráta. Páči sa mi porekadlo: Kam vietor, tam plášť.
 |
| Mám trochu pásikavú obsesiu. 3 tričká sú z detského chlapčenského F(and)F (evidentne mám postavu ako 13 ročný chlapec). |
M. kamarátovi zomrela minulý týždeň mama. A pred deviatimi rokmi otec. Rozplakala som sa preto cestou domov v autobuse. Predstavovala som si, aké by to bolo, navodila si ten pocit a srdce mi začalo divo tĺcť a prichádzala na mňa úzkosť. Ako keď si spomeniem na otca pred spaním. Potláčanie mi ide stále horšie.
Včera sme sa boli s M. sánkovať na prekážke. Bolo krásne slnečno, veľa snehu a ... hory. Mala som radosť len z toho, že som. A moje vnútorné dieťa (, ktorému kupujem detské tričká) išlo roztrhnúť od rýchlosti a snehu, ktorý sa prášil predo mnou i za mnou a naletel mi pod bundu cez uvoľnený šál, až na holé telo a topil sa mi na prsiach (víkendy sú zásadne bez podprsenky).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára