sila tlačených informácii

     Uuh, mám za sebou druhý kurz. Obhajoby sme mali v utorok (mám A), musím ale povedať, že tento kurz vôbec za to. Dokonca až tak, že som rada, že som san a grafiku nedostala pred dvoma rokmi. Zistila som, že nekoordinovanosť a princíp náhody v tak veľkej miere mi veľmi nevyhovujú, musím sa (troche s hanbou) priznať, že aj všadeprítomná farba a špina mi nevyhovujú. Samú ma to prekvapilo. Teraz si pripadám trochu mainstream a stereotypne. K mojej nechuti iste dopomohol aj kolektív na kurze. Niežeby sme si išli nejak po krku, ale nejaký kolektívny duch medzi name nebol, vlastne väčšinu ľudí tu nepoznám ani po mene. Už sa teším k nám, do čistého ateliéru s gaučom a rýchlovarnou kanvicou, kde budem robiť niečo blízke (aspoň dúfam).

Sme nainštalovaný :3

     V remini toho máme teraz šialene veľa, chodia úžasné množstvá objednávok a každý týždeň sme na trhu, naposledy to bol Trnavský rínek, tento víkend to bude Urbanmarket. Pozorujem na sebe, že už neviem zvládať  stresové nestíhavé situácie tak ako kedysi. Najlepším cvikom pre tento typ situácii bola stredná škola, nech to znie akokoľvek zvláštne. Vtedy som sa vedela ešte aj celkom krotiť a nefiltrovať sa na druhých. Teraz to tak už nie je, rozmýšľam, či sa len krotiť neviem alebo nechcem.

     Posledné 2 týždne sa u mňa nesú v znamení nakupovania vianočných darov. Prekvapivo so m sa s tým rozbehla, ak to takto pôjde ďalej nezostanú mi žiadne peniaze “pre život” na december. Zatiaľ mám kúpených pár kníh a nejakú oblečenie a ešte chcem pár kníh a oblečenia dokúpiť. Skúsim to neprehnať. Niekoľko krát som bola nútená ísť aj do veľkých nákupných centier, ale ich návšteva iba posilnila moju nenávisť voči nim. Ako si niekto môže myslieť, že ak vás informačný system povláči po celom centre, budete mať väčšiu chuť nakupovať? Obvykle moje výjazdy skončili tým, že som sa totálne stratila a zbesilo začala hľadať východ  nekúpila som ani to, čo som chcela. Z trucu.

     Paradoxom je, že ako prvým som kúpila darčeky ľuďom, pri ktorých som nevedela čo, to najmä Karolovi a Lívii. Bol to ich nápad, že mi niečo dajú. Najprv som sa sa vyľakala, že o čo im ide, ale z Lívie nakoniec vypadlo, že sú radi, že ma tam majú a že chodím pomáhať a že si to vážia. Niekedy rozmýšľam, či skutočne žijem v tejto krajine a v tejto dobe, lebo moje vzťahy so “šéfom” a jeho ženou mi prídu skutočne surreaálne :D

     S M. sme mali v stredu našu prvú vážnu debatu ( sa patrilo po  roku a pol -_-). Obvykle so mnou vážne veci riešil cez ICQ, čo obvykle viedlo k absolútnemu nepochopeniu na oboch stranách, k zhoršeniu problem a totálnemu debaklu. Zato live debata bola fajn, hoci sa najprv vzpieral. Riešili sme , že sa chcem budúci rok sťahovať do BA. Je to pre mňa veľký krok a kedysi sme sa bavili, že budeme bývať spolu. Môj problem ale je, že dochádzanie ma ničí, chodím pravidelne domov medzi 5-7 večer každý deň (okrem piatku) a mám pocit, že naňho nemôžem čakať. Povedala som mu, že s ním rátam, ale v skutočosti sa toho spoločného bývania desím. Nepýtajte sa ma prečo. Zvláštne, zvyčajne ženy chcú ženy stavať hniezda a muži sa toho desia.

Darček pre mňa od Cocopindy

Dve naj knihy za poslednú dobu - Knihy a typografia od Martina Pecinu (dovolím si tvrdiť, že je to úplny must have knižného grafika, minimálne začínajuceho) a grafický román Tri. Nie štyri, nie päť, od Patrika Pašša, veľmi pohodové čítanie, sympatické svojou úprimnosťou (bola sranda čítať si vo vlaku obrázkovú knižku, hlavne pasáže s penismi :3)

Darček pre Kaja - Atlas zabúdania od Petra Krištúfka zaujímavou formou vypovedá o posledných 100 rokoch Slovenska, každá kapitola má myslím max. 2 strany a stručne zhrňa jeden rok existencie Slovenska (resp. Slovenska v rámci iných krajín). Kniha Súčasná architektúra na východe Slovenska asi komentár nepotrebuje, veľkým plusom pre mňa je, že vyšla tento rok a je krásna. Má žlté boky strán, otvorený chrbát a je bielo-papierová. Čo si viac priať :3 Obsah tiež nie je na zahodenie, obsahuje pár víl, ale aj rôzne stavby spoločenského charakteru, na kt. sa dá illustrovať, že aj na Svk sa dá robiť dobre a pekne. Mimochodom je tam aj realízácia môjho profesora Marcela Benčíka z minulého roka - Kulturpark Košice 2013.

     Nasledujúci týždeň bude asi dosť ťažký, celý víkend som v BA, mama chce ísť na veľký jedlový vianočný nákup, v utorok mám odborovú  kapustnicu ( to bude najväčší hardcore ever, deň na to idem do roboty, takže sa buď opijem a nasledujúci deň po práci zomriem na vyčerpanosť a rozbitosť alebo alebo budem piť len veľmi striedmo – táto variant s sa mi pozdáva oveľa viac, ale obávam s nátlaku od spolužiakov), práca, M. a v sobotu ďalší trh. Uff.