1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
Ilustrácia je od Simony Čechovej, nemôžem z tej riťky ♥
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára