Nepoviem
Včera sme išli s M náhodne na hríby. Bolo u nich plno, boli doma všetci, aj jeho sestra. Volá sa Mili a je odomňa o 5 rokov staršia. A je veľmi pekná. Ale takým tým všeobecným spôsobom, ja viac preferujem subjektívnu krásu, lebo je zaujímavejšia.
Najprv sme sa išli len tak prejsť. Stretli sme ovce, ktoré boli strašme chlpaté a my sme sa im za to smiali a ja som potom skočila asi do najhlbšieho blata v celej Krupej.
Viete, ako to je, keď chcete niečo strašne skúsiť, ale bojíte sa? Nám sa to stalo, keď sme išli okolo elektrického plota so slabým napätím. Bol tam, aby kravy neušli. A strašne nás lákalo chytiť sa ho a báli sme sa, smiali sa na našej pošahanosti. Nakoniec sme sa nechytili. Ale raz sa ho určite chytíme.
A ja som potom zbadala bedľu. A tak sa to začalo. Nemali sme košík, kam sme hríby zbierali do arafatky. Vlastne to bolo prvý krát, čo som bola na hríboch a prvý krát, čo som videla muchotrávku červenú. V ten deň som ich videla ešte kopec. Nenašli sme toho nejak veľa, nejaké bedle, suchohríby a šampióny, v lese bolo kopec hríbov, ale väčšinou plávky. A strašne ma to bavilo. Fakt fajn rande. Neviem, ako sa voľakomu môže nechcieť ísť na hríby. Alebo ... prečo sa nechodí na prvé rande na zrúcaninu hradu, na hríby, na maliny ... proste do hory. Alebo na trampolínu ... miesto baru, kina, party. V tej hore je to omnoho osobnejšie. V dialke boli poľovníci, bolo počuť výstreli. Vlastne to nebolo tak ďaleko.
Vzduch bol tak dobre čerstvý, keď sme sa vracali. Bolo pár minút po západe slnka a obloha bola farebná. A od hôr išla hmla. A tie priehľady cez polia na hory boli super. Alebo keď sme stáli na kopci a pozerali na dedinu, z domov išiel dym a bolo počuť bučať kravy. Škoda, že som nemala foťák. Vracali sme sa cez les s hustými korunami, pod ktorými bola úplna tma, ledva bolo vidieť na krok. A u nich v záhrade sme potom čupeli pri malinovom kríku a pozerali cez plot na ovce, ktorým sme sa predtým smiali. Bolo zvláštne jesť večer tie ľadové maliny.
Chcem si brať zo života hlavne to dobré, preto sa nebudem rozširovať o tom, ako bol zase úprimný a ako si to mohol odpustiť a kam ma moje úvahy až priviedli, keď som sa nad tým zamyslela. Preklínam svoj mozog. A tá ruka dnes ráno pekelne bolí ... Ale o tom vám nepoviem.
Najprv sme sa išli len tak prejsť. Stretli sme ovce, ktoré boli strašme chlpaté a my sme sa im za to smiali a ja som potom skočila asi do najhlbšieho blata v celej Krupej.
Viete, ako to je, keď chcete niečo strašne skúsiť, ale bojíte sa? Nám sa to stalo, keď sme išli okolo elektrického plota so slabým napätím. Bol tam, aby kravy neušli. A strašne nás lákalo chytiť sa ho a báli sme sa, smiali sa na našej pošahanosti. Nakoniec sme sa nechytili. Ale raz sa ho určite chytíme.
A ja som potom zbadala bedľu. A tak sa to začalo. Nemali sme košík, kam sme hríby zbierali do arafatky. Vlastne to bolo prvý krát, čo som bola na hríboch a prvý krát, čo som videla muchotrávku červenú. V ten deň som ich videla ešte kopec. Nenašli sme toho nejak veľa, nejaké bedle, suchohríby a šampióny, v lese bolo kopec hríbov, ale väčšinou plávky. A strašne ma to bavilo. Fakt fajn rande. Neviem, ako sa voľakomu môže nechcieť ísť na hríby. Alebo ... prečo sa nechodí na prvé rande na zrúcaninu hradu, na hríby, na maliny ... proste do hory. Alebo na trampolínu ... miesto baru, kina, party. V tej hore je to omnoho osobnejšie. V dialke boli poľovníci, bolo počuť výstreli. Vlastne to nebolo tak ďaleko.
Vzduch bol tak dobre čerstvý, keď sme sa vracali. Bolo pár minút po západe slnka a obloha bola farebná. A od hôr išla hmla. A tie priehľady cez polia na hory boli super. Alebo keď sme stáli na kopci a pozerali na dedinu, z domov išiel dym a bolo počuť bučať kravy. Škoda, že som nemala foťák. Vracali sme sa cez les s hustými korunami, pod ktorými bola úplna tma, ledva bolo vidieť na krok. A u nich v záhrade sme potom čupeli pri malinovom kríku a pozerali cez plot na ovce, ktorým sme sa predtým smiali. Bolo zvláštne jesť večer tie ľadové maliny.
Chcem si brať zo života hlavne to dobré, preto sa nebudem rozširovať o tom, ako bol zase úprimný a ako si to mohol odpustiť a kam ma moje úvahy až priviedli, keď som sa nad tým zamyslela. Preklínam svoj mozog. A tá ruka dnes ráno pekelne bolí ... Ale o tom vám nepoviem.
Minulé sklamania. A čo na to ona?
Ahojte:) Včera som si vyklbila malíček pravej ruky. Dobré, nie? S M sme sa jašili a takto to dopadlo. A sakramensky to bolelo, celú noc aj ráno, bolo to dosť otravné. Trochu som sa bála, že sa mi nebude dať kresliť, ale pôjde to. Prečo sa mi ale vždy aspoň raz za rok stane niečo, čo mi skomplikuje štúdium. Nech mi niekto ešte chvíľu hovorí o nešťastí v živote, keď musím každý rok bojovať s veternými mlynmi.
V piatok (včera) sme mali kresbu. Máme ju len 4 hodiny a učí nás ju Cyril Blažo, ktorý je maliarom a je mi jasné, že tieto hodiny budem mať rada, pretože je super a strašne podarený, nepôsobil ako profesor, ale ako kamarát a smiešne vysvetľoval, to by ste tam museli byť :D Myslím, že má veľmi dobre rozvinutú fantáziu, keď sledovala jeho asociácie na rôzne tvary, resp. k čomu veci prirovnával a tak celkovo :) Pridávam jeden z jeho obrazov s názvom ,, Medzi kokotmi":3 Prvé hodiny celkom šli, kreslili sme kvádre a plechovice, prišla som si, akoby som sa vrátila do druháku na ŠUPke, ale zopakovanie mi nejak neuškodilo, dokonca nám poradil jednu super vec na robenie elíps :) Vlastne som si uvedomila, koľko toho viem, už len preto, že vidím, ako funguje perspektíva a čo vlastne je zlatý rez -_- A požičala som si knihu o architektúre 20. storočia a o dizajne výrobkov.
To ma privádza k tomu, že pre pár dňami som písala Natálii Hoosovej, ktorá chodila k nám na ŠUPku a teraz je na industriálnom dizajne na VŠVU. Vysvetľovala mi rozdiely medzi ateliérmi a ako je to s prijmačkami a ja sa znovu strašne bojím. Na druhej strane hovorila, že ich zaujímali skôr nápady, než to, ako kto vedel kresliť, tak dúfam, že ma fantázia na nezradí. Môže sa niečo také stať? Že by som mala okno?!? Nikdy sa mi to ešte nestalo, ak som mala niečo vymyslieť. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som si podala na STU, lenže to je ďalších 50e. Bože, to je des s týmito prihláškami. A zvlášť teraz, keď mám nefunkčnú polku ruky, tak asi ťažko pôjdem na nejakú brigádu. Odmietam ťahať z rodičov peniaze len pre svoju neschopnosť. Budem to musieť nejak vymyslieť a nevzdať to. V Eragonovi bolo písané, že ,, čierny pohľad na svet je horší, nech akékoľvek choroba. " Lenže čo robiť, ak je človek prirodzený tragéd, ako ja?!?!? Aj tak rozmýšľam, či to je vlastne dobrý nápad, či sa radšej neušetrím ďalšieho sklamania ... Lenže mne to nedá pokoj. Jednoducho nedá!! Bože, milujem sa za toto! Mám pocit, že moje podvedomie nikdy nespí a je mnohokrát silnejšie, ako moje vedomie. Alebo je to duša, ktorá riadi celé moje správanie, nedá mi spať a poštucháva ma ?!?:)
Tá ruka ma už bolí menej ako ráno, aj trochu odpuchla, včera som mala malíček raz taký ako normálne a keď som ho zbadala, mala som fakt namále, aby som sa nerozplakala. A keď mi mala napravila klb, v ktorom to ruplo, tak som takmer zamdlela v kuchyni, fakt mi bolo na odpadnutie. Mohlo ma napadnúť, že som si mala radšej sadnúť ...
V piatok (včera) sme mali kresbu. Máme ju len 4 hodiny a učí nás ju Cyril Blažo, ktorý je maliarom a je mi jasné, že tieto hodiny budem mať rada, pretože je super a strašne podarený, nepôsobil ako profesor, ale ako kamarát a smiešne vysvetľoval, to by ste tam museli byť :D Myslím, že má veľmi dobre rozvinutú fantáziu, keď sledovala jeho asociácie na rôzne tvary, resp. k čomu veci prirovnával a tak celkovo :) Pridávam jeden z jeho obrazov s názvom ,, Medzi kokotmi":3 Prvé hodiny celkom šli, kreslili sme kvádre a plechovice, prišla som si, akoby som sa vrátila do druháku na ŠUPke, ale zopakovanie mi nejak neuškodilo, dokonca nám poradil jednu super vec na robenie elíps :) Vlastne som si uvedomila, koľko toho viem, už len preto, že vidím, ako funguje perspektíva a čo vlastne je zlatý rez -_- A požičala som si knihu o architektúre 20. storočia a o dizajne výrobkov.
To ma privádza k tomu, že pre pár dňami som písala Natálii Hoosovej, ktorá chodila k nám na ŠUPku a teraz je na industriálnom dizajne na VŠVU. Vysvetľovala mi rozdiely medzi ateliérmi a ako je to s prijmačkami a ja sa znovu strašne bojím. Na druhej strane hovorila, že ich zaujímali skôr nápady, než to, ako kto vedel kresliť, tak dúfam, že ma fantázia na nezradí. Môže sa niečo také stať? Že by som mala okno?!? Nikdy sa mi to ešte nestalo, ak som mala niečo vymyslieť. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som si podala na STU, lenže to je ďalších 50e. Bože, to je des s týmito prihláškami. A zvlášť teraz, keď mám nefunkčnú polku ruky, tak asi ťažko pôjdem na nejakú brigádu. Odmietam ťahať z rodičov peniaze len pre svoju neschopnosť. Budem to musieť nejak vymyslieť a nevzdať to. V Eragonovi bolo písané, že ,, čierny pohľad na svet je horší, nech akékoľvek choroba. " Lenže čo robiť, ak je človek prirodzený tragéd, ako ja?!?!? Aj tak rozmýšľam, či to je vlastne dobrý nápad, či sa radšej neušetrím ďalšieho sklamania ... Lenže mne to nedá pokoj. Jednoducho nedá!! Bože, milujem sa za toto! Mám pocit, že moje podvedomie nikdy nespí a je mnohokrát silnejšie, ako moje vedomie. Alebo je to duša, ktorá riadi celé moje správanie, nedá mi spať a poštucháva ma ?!?:)
Tá ruka ma už bolí menej ako ráno, aj trochu odpuchla, včera som mala malíček raz taký ako normálne a keď som ho zbadala, mala som fakt namále, aby som sa nerozplakala. A keď mi mala napravila klb, v ktorom to ruplo, tak som takmer zamdlela v kuchyni, fakt mi bolo na odpadnutie. Mohlo ma napadnúť, že som si mala radšej sadnúť ...
O prvých dňoch ...
Wuehéééj, prvé 3 dni školy za mnou, čo vám poviem ... mám pocit, že tam hodím už aspoň mesiac. Dnes je štvrtok, čo znamená, že mám voľno. Takže poďme na dojmy po dňoch :
PONDELOK: Ráno som bola v škole samozrejme o hodinu skôr, lebo SPOJE (!!!). Mala som aspoň čas sa trošku rozobrať a tak celkovo. Ako prvú hodinu sme mali SVD (sonatický vývin detí a mládeže), čo bude vlastne gymplácka biola, takže tých hneď poslal domov, že sem nemusia chodiť. Potom sme mali tú vražednú 6 hodinovú pauzu, kedy som musela 1 a pol hodiny čakať v meste, aby som išla na dve hodiny domov. Aspoň som mala normálny obed ... No a potom sme mali zase od 15.30 sochársku tvorbu. Profesor nás chválil, že sme celkom vedeli sochárov, keď sme spojili sily. Inak sme rozdelený na 2 skupinky po asi 10. Takmer polovica ľudí je z trenčianskej umeleckej, 2 baby zo športového gymplu, chalani sú z priemysloviek, ja a Lívia z bratislavskej ŠUPky, potom sú tam ešte nejaké holky z ružomberskej a hlohoveckej umeleckej. Ale to som odbočila ... po malom preskúšaní z prehľadu o sochároch, nám zadal 1. 2 úlohy, 2 ceruzkové lebky na A2 a vyhľadať si umelecky zaujímavo spracovanú lebku. No a potom ... potom sme išli modelovať lebku (!!). Nikomu sa samozrejme nechcelo a ja som sa dokonca fakt bála, čo stvorím, keďže som nemodelovala s hlinou 4 roky, ale počiatočnej panike som nakoniec vymodelovala relatívne schopnú lebku, na ktorú sa aj dalo pozerať. Domov som prišla zničená a pol deviatej.
STREDA: To bol taký celkom prekvapivý deň. Ráno som sa mala stretnúť s Matejom a vykopnúť ho na vlak, nakoniec mu ale ráno (!!) volali, že majú len ateliér a to od 17. 00. Prekvapilo ma, že nechcel ísť domov, namiesto toho išiel so mnou do školy. Chcela som ho vziať aj na prednášku, ale boli sme tam len my z AVU, takže by sa tam nestratil a bála som sa, lebo je z inej školy a nepoznala som prednášajúcu. Tak ma čakal dole v hale ... Školu nám inak pochválil, čo som sa divila. On sa zase divil, že nemôžeme používať výťah a že schodisko je úzke a nevyhovuje požiarnym smerniciam. Že ak bude horieť, tak by sme sa tam ušlapali, že mám radšej radšej skočiť z okna, že polámané nohy sú lepšie ako uhorenie. Vtipálek. Nom, ako prvé sme mali GMP (galeríjna a muzeálna prax). Prednášajúca bola milá a fajn, dosť veľa hovorila o svojom osobnom živote. Povedala nám, čo budeme robiť na tomto predmete (v praxi ho budem neznášať, lebo budem musieť pracovať s cudzími ľuďmi -_-), ale na prvej hodine sme sedeli s kruhu, kreslili svoj vzor, hovorili o ňom a potom o sebe. Bolo to také ... netradičné. Potom som išla s Matejom do Hrčiaroviec, kde sme sedeli a slnečnom balkóne a pili burčák, ktorý nám jeho dedko nanútil :P a Harino mi dal po hube. Je to Matejov pes, maďarská vyžľa, ale je strašne tučný, taký súdok a úmerne tomu je aj ťažký. Takže keď začne skákať, kludne ma zvalcuje ... Potom som sa vrátila na USU (úvod do súčastného umenia), ktorý sme mali s tým istým profesorom ako UE (už máte zmätok ?:DD). Tie prednášky budú rovnako psycho ako UE. Už to vidím. Z oboch predmetov nám nadiktoval laistre kníh, ale tie základné som našla aj ako pdfká, takže super :) Okrem toho budeme na týchto hodinách písať seminárky, s kritériami na chlp rovnakými ako sme museli písať pri Jentnerovej, za čo jej ďakujem, aspoň viem, čo budem mať robiť. Recenziu na výstavu a prezentáciu o nejakej svojej práci. Všetko v priebehu semestra a za body. Na konci bude ústna skúška, ktorej sa desím ... Seminárku robím o Gaudím, akurát v ten deň sme sa o ňom s Matejom bavili.
Spolužiakov ešte neviem, ako by som zhodnotila, dvaja sú straší ako my, jeden má 30 a jedna asi okolo 25. Zvláštne, že ani dvaja mi prídu najčudnejší. Od ostaných ešte nejak neviem, čo mám čakať, hoci niektorí sa už celkom prejavujú a už sme sa aj stihli poskupinkovať. Ja a Lívia sme samostatná skupinka :D Niektoré prednášky sú fakt zaujímavé, ale z kolektívu mám asi dosť zmiešané pocity, veľmi sa mi tam nepáči ... asi som len nezvyknutá.
A prepáčte za príliš dlhý príspevok, mala som toho nejak ... veľa.
PONDELOK: Ráno som bola v škole samozrejme o hodinu skôr, lebo SPOJE (!!!). Mala som aspoň čas sa trošku rozobrať a tak celkovo. Ako prvú hodinu sme mali SVD (sonatický vývin detí a mládeže), čo bude vlastne gymplácka biola, takže tých hneď poslal domov, že sem nemusia chodiť. Potom sme mali tú vražednú 6 hodinovú pauzu, kedy som musela 1 a pol hodiny čakať v meste, aby som išla na dve hodiny domov. Aspoň som mala normálny obed ... No a potom sme mali zase od 15.30 sochársku tvorbu. Profesor nás chválil, že sme celkom vedeli sochárov, keď sme spojili sily. Inak sme rozdelený na 2 skupinky po asi 10. Takmer polovica ľudí je z trenčianskej umeleckej, 2 baby zo športového gymplu, chalani sú z priemysloviek, ja a Lívia z bratislavskej ŠUPky, potom sú tam ešte nejaké holky z ružomberskej a hlohoveckej umeleckej. Ale to som odbočila ... po malom preskúšaní z prehľadu o sochároch, nám zadal 1. 2 úlohy, 2 ceruzkové lebky na A2 a vyhľadať si umelecky zaujímavo spracovanú lebku. No a potom ... potom sme išli modelovať lebku (!!). Nikomu sa samozrejme nechcelo a ja som sa dokonca fakt bála, čo stvorím, keďže som nemodelovala s hlinou 4 roky, ale počiatočnej panike som nakoniec vymodelovala relatívne schopnú lebku, na ktorú sa aj dalo pozerať. Domov som prišla zničená a pol deviatej.
.jpg) |
| Photo by Behance
UTOROK: Sme začínali rovno o ôsmej s tým, že na prvé dve prednášky z DU (dejiny umenia-pravek) nám nikto neprišiel. Ten čas som strávila nudou, ale prišla za mnou aj spolužiačka zo ZŠ, ktorá bude mávať s nami tieto hodiny, tak t bolo trochu spestrenie. Potom sme mali UE (úvod do estetiky) s takým mladých sympatickým chalanom, ktorý bude ale dosť prísny a veľa vyžadovať. Z toho, čo hovoril, mi je jasné, že prednášky budú o filozofovaní o kráse a škaredosti a ako takéto veci interpretovať obyčajnému ľudu, okrem toho budeme čítať filozofické eseje a potom na ne hovoriť svoj názor ... Už vidím, ako sa mi bude pariť mozog. Trochu sa bojím, že ... proste ... nejak zistím, že som nejakým spôsobom neinteligentná. Potom 3 hodiny pauza a prednáška z PP (psychológia), čo bol po tej estetike totálny headshot. Ale prednáška celkom bavila, hovoril, že vyžaduje, aby sme na ne chodili, lebo hovorí to, čo nie je v skriptách.
|
Spolužiakov ešte neviem, ako by som zhodnotila, dvaja sú straší ako my, jeden má 30 a jedna asi okolo 25. Zvláštne, že ani dvaja mi prídu najčudnejší. Od ostaných ešte nejak neviem, čo mám čakať, hoci niektorí sa už celkom prejavujú a už sme sa aj stihli poskupinkovať. Ja a Lívia sme samostatná skupinka :D Niektoré prednášky sú fakt zaujímavé, ale z kolektívu mám asi dosť zmiešané pocity, veľmi sa mi tam nepáči ... asi som len nezvyknutá.
A prepáčte za príliš dlhý príspevok, mala som toho nejak ... veľa.
... hlúposť, lenivosť a chľast, to sú tie veci, čo varia sa na peci ...
Čo ma zaujalo ...
1. Stránka Detepe je venovaná grafickému a knižnému dizajnu. Nájdete tam články o aktuálnom dianí v tomto odvetví vizuálnej komunikácie, ale aj cenné rady a návody, čo sa týka programov (všimla som si najmä Photoshop, InDesign a Illustrator), typografie, lôg a fontov, pričom o tých fontoch je tam toho asi najviac. Páči sa mi, že majú fórum, kde sa môžete radiť s ostatnými, čo je veľmi efektné, hlavne keď ste mladý a ešte trochu menej skúsený. Nie je nad to, ak si vás niekto môže aspoň trochu vziať pod krídlo. Najviac ma zo stránky asi pobavila rubrika Denník detepáka, niektoré situácie a hlášky sú mi tam veľmi dôverne známe :D Ako ochutnávku prikladám fotku k tomuto článku, kde nájdete recenziu na Scrabble pre typografov.
2. Pre mňa znovuobjavený film z roku 1997 Princezná Mononoke. Je to japonský dobrodružný anime film, dúfam, že vás to neodradí, sama nie som fanúšikom anime a manga :P Vo filme ide o boj rozrastajúcej sa civilizácie a zvieracích božstiev o svoj les. Film je celkovo hodnotenými samými superlatívami, špeciálne sa vyzdvihuje hudba a animácia, mne najviac učarovali postavy, ich ... netradičnosť (Veľký duch lesa, kodamovia) akási tajomnosť a hodnoty, ktoré do nich autor vložil. (Inak taká poznámka ohľadom čsfd, ak chce čo najobjektívnejšiu recenziu, sledujte
najmä príspevky golfistu a POMA. Keď čšfd začínalo, pre prihlásenie ste museli splniť inteligenčný test,(neviem, ako je to teraz) a oni dvaja sú ešte z tých prvých a majú toho fakt veľa napozeraného - informácia za všetky drobné od človeka zo zákulisia, nechcem tým dehonestovať ostatných užívateľov)
3. Krátky film Sound of Noise - Music for One Apartment and Six Drumers je švédsko-francúzsky komediálny krimi film a hudobníkoch, ktorí chodia hrávať všelikam a všelikomu po celom meste. Špecializujú sa najmä na predmety, ktoré s nedajú veľmi považovať za hudobné nástroje. Video mi poslal B a strašne ma pobavilo, dokonca som ho dopozerala až dokonca (to robím málokedy), budete prekvapený, čo všetko sa dá použiť ako hudobný nástroj, keď vie človek úúžasne odhadnúť rytmus.
Švédi sú fakt zaujímavý a kreatívny národ, mám pocit, veľa ... iných vecí, ktoré som za posledný čas videla boli práve švédskej produkcie. Poznáte Sweedish Meal Time ?
4. A ďalší film (viete ako, stále prší) Pán Nikto je 3 hodinový film zložený z mozaiky situácii (v tomto trochu podobnosť s Atlasom mrakov). Celý film je vlastne o jedinom životnom rozhodnutí (to ale zistíte až na konci filmu), dovtedy budete schopný sledovať jednotlivé línie, ale nebudte tušiť, ktorý zo životov je vlastne ten pravý. Autor poukazuje na chápanie osudovosti a náhody, spomenutý je tam aj efekt motýlích krídiel, miestami to zaváňa až Matrixom, pokladá otázku, kto vlastne som a či vôbec existujem. Viac Vám nesmiem prezradiť, čokoľvek poviem, bol by to obrovský spoiler, ale po vzhliadnutí tohto filmu sa vám až mozog zatočí. A klubúk dole pred režisérom :) A inak ... v hlavne úlohe je Jared Leto :3
... fúúúh, normálne som sa unavila, kým som tento článok napísala.
2. Pre mňa znovuobjavený film z roku 1997 Princezná Mononoke. Je to japonský dobrodružný anime film, dúfam, že vás to neodradí, sama nie som fanúšikom anime a manga :P Vo filme ide o boj rozrastajúcej sa civilizácie a zvieracích božstiev o svoj les. Film je celkovo hodnotenými samými superlatívami, špeciálne sa vyzdvihuje hudba a animácia, mne najviac učarovali postavy, ich ... netradičnosť (Veľký duch lesa, kodamovia) akási tajomnosť a hodnoty, ktoré do nich autor vložil. (Inak taká poznámka ohľadom čsfd, ak chce čo najobjektívnejšiu recenziu, sledujte
najmä príspevky golfistu a POMA. Keď čšfd začínalo, pre prihlásenie ste museli splniť inteligenčný test,(neviem, ako je to teraz) a oni dvaja sú ešte z tých prvých a majú toho fakt veľa napozeraného - informácia za všetky drobné od človeka zo zákulisia, nechcem tým dehonestovať ostatných užívateľov)
3. Krátky film Sound of Noise - Music for One Apartment and Six Drumers je švédsko-francúzsky komediálny krimi film a hudobníkoch, ktorí chodia hrávať všelikam a všelikomu po celom meste. Špecializujú sa najmä na predmety, ktoré s nedajú veľmi považovať za hudobné nástroje. Video mi poslal B a strašne ma pobavilo, dokonca som ho dopozerala až dokonca (to robím málokedy), budete prekvapený, čo všetko sa dá použiť ako hudobný nástroj, keď vie človek úúžasne odhadnúť rytmus.
Švédi sú fakt zaujímavý a kreatívny národ, mám pocit, veľa ... iných vecí, ktoré som za posledný čas videla boli práve švédskej produkcie. Poznáte Sweedish Meal Time ?
4. A ďalší film (viete ako, stále prší) Pán Nikto je 3 hodinový film zložený z mozaiky situácii (v tomto trochu podobnosť s Atlasom mrakov). Celý film je vlastne o jedinom životnom rozhodnutí (to ale zistíte až na konci filmu), dovtedy budete schopný sledovať jednotlivé línie, ale nebudte tušiť, ktorý zo životov je vlastne ten pravý. Autor poukazuje na chápanie osudovosti a náhody, spomenutý je tam aj efekt motýlích krídiel, miestami to zaváňa až Matrixom, pokladá otázku, kto vlastne som a či vôbec existujem. Viac Vám nesmiem prezradiť, čokoľvek poviem, bol by to obrovský spoiler, ale po vzhliadnutí tohto filmu sa vám až mozog zatočí. A klubúk dole pred režisérom :) A inak ... v hlavne úlohe je Jared Leto :3
- Tento film sa fakt strašne zle hľadá, takže Vám ho ponúkam TU s českými titulkami, s dabingom som neobjavila :)
... fúúúh, normálne som sa unavila, kým som tento článok napísala.
Stavám(e) na minulých ťaženiach
Dnes je aký pekný deň:) Na slnku je až priam horúco, ale keď som išla ráno od M, tak bolo naozaj čerstvo. A od niekiaľ bolo počuť bučať kravy. Cítila som sa ako na Liptove. A vyzeralo to, že je jar, nejaký teplý marec alebo tak ...
Včera som prespala u M. Najprv sme boli vlastne meste, bola som mu tam robiť spoločnosť na hodinu, kým mu nepôjde autobus, ktorým pôjdeme k nemu. Strávili sme ho zase v Ti Ame, ale tento krát sme si dali len kávu a pozerali na ceny:P Večer nás potom ešte vytiahol F von aj s ostatnými chalanmi, čo nebolo až tak šťastné rozhodnutie, lebo sa k nám pripojil nejaký opilý muž, ktorý strašne rýpal do všetkých a zosmieštňoval ich. Bolo to hlúpe, bola som ako jediná baba a mala som pocit, že sa potom všetci hanbili. Najväčší fail bol keď sa ten pán pustil do M. Bola som fakt rada, že sme odišli, bála som sa, že sa strhne bitka. A ani by som sa nedivila, sama som mala chuť vziať toho chlapa pohárom po hlave -_- Neskoro večer sme začali už v posteli pozerať film Pán Nikto, ale o tom v ďalšom poste :) Skončili sme o pol druhej v noci a bola som fakt unavená, ale s M sme sa nevedeli uložiť do postele tak, aby sme si nezavadzali, takže ma ospalosť prešla a miesto toho sme sa prehadzovali, bili, rehotali a vrčali a neviem aké zvuky ešte vydávali :D Keď sme sa konečne uložili, tak som sa zobudila na to, že sa mi zle dýcha a že mi je zima. Dýchalo sa mi zle preto, lebo M ma priľahol a zima preto, lebo som polkou tela visela dole z postele. Také typické naše :P Ráno som bola k smrti unavená, ale bola som rada, že ho mám po boku. Hoci odchádza len do Hrnčiaroviec, príde mi, akoby sa sťahoval cez pol sveta. Bude mi chýbať. .... a má ma rád. Len to nie vždy povie takým spôsobom, takým jazyk, ktorý ja dokážem s určitosťou dekódovať.
Minule som rozmýšľala nad tým, prečo ma začali tie nekonečné party tak unavovať. Resp. som zapátrala hlbšie, že odkedy je to tak. S úžasom som si uvedomila, že je to času, čom som s M. Hneď mi napadol citát od Charlesa Bukowského - ,, Keď sa stane niečo zlé, pijete, aby ste zabudli, keď sa stane niečo dobré, pijete, aby ste to oslávili. Keď sa nič nedeje, pijete, aby sa niečo stalo. " Moje podvedomie sa so mnou takto pol roka hralo, odkedy sme boli prvý krát na tom byte ... ,, ... pijete, aby sa niečo stalo ...". Teraz vyznievam ako alkoholik :P A za to, že sme spolu alkohol ani nemôže. Ale vždy sme vtedy vedeli, že ak by náhodou niečo, vieme, na koho to máme zviesť ... Bude mi veľmi chýbať, cez prázdniny som si navykla, že sme boli stále spolu.
Tento týždeň bude prvý školský, tak držte palce, nech sa nescvokenm, lebo už mi prišli aj nejaké nepochopiteľné maily o kreditoch a zapísaných predmetoch, z ktorých som nič nepochopila a skoro som lietala po strope samými nervami. Dúfam, že sa to zajtra nejak celé vyrieši, lebo je to fakt mätúce. Zajtra začínam o 9.30, mám 1 (!!!!) hodinu a potom ďalšie až o 15.30. Fakt super. Skúsim si tam tento týždeň nejak ponasúkavať prípravu na VŠVU, hodil by sa mi tam aj nejaký jazyk, alebo kurzy, lebo tieto 3-6 hodinové pauzy tak mám 3x do týždňa. Uvidím, ako to budem zvládať, tento týždeň si dám ako kľúčový a budúci týždeň asi zbehnem za Braňom, či znovu nepotrebuje pomôcť. Som dosť zvedavá, čo mi povie a ako to sním vlastne celé je. Dostalo sa mi, že má teraz nejaké problémy, neviem, či si ma bude môcť dovoliť. Alebo možno práve preto ...
A musím sa pochváliť s dvoma vecami:
1. dnes som urobila sama celý obed :) áno, ja viem, som na to už dosť stará, ale predsa je to môj prvý úúúplne samostatný obed, počas prípravy mi dokonca nič nezhorelo a iba trochu vykypeli zemiaky. Popravde ... trochu som sa bála, že zhorí celá kuchyňa, lebo robiť viac vecí na raz nie je moja silná stránka.
2. Karol potreboval na Remini web nejakú moju fotku do môjho profilu, tak kvôli tomu písal Ondrejovi Forusovi (môj spolužiak, ktorý ma viac krát fotil), lebo objavil moju fotku s potkanom na pleci (btw zrovna s touto sériou Ondrej vyhral minulý rok Foto roka:)) a nakoniec bude Karol možno s Ondrejom spolupracovať na obálkach zápisníkov a na jednom z návrhov som ja:) Konkrétne táto fotka. Inak Ondrej je fakt super fotograf, aspoň čo ja viem posúdiť, má veľmi pedantný a profesionálny prístup k svojej práci, čo dnes už nie je také bežné :) Začiatkom prázdnin založil v Bratislave svoj vlastný ateliér, ktorý teraz rozbieha, môžete si tam pozrieť jeho práce, prípadne dohodnúť fotenie TU :) S Remini budem spätá snáď navždy. Ale je to taká tá pekná a dobrá spätosť:)
 |
| Photo by Ondrej Forus |
Nejak veľa sa toho deje a ide diať.
... a nemám rada, keď neviem dať názov článku. grrr
.jpg)
Vzťahy dnešné a minulé
Ahojte! Grr, škola sa mi pomaly blíži, posledný neškolský víkend ... som zvedavá, či nám ešte popribúdajú nejaké hodiny alebo tak. Celkom rada by som si už porobila vlastné plány na to množstvo voľného času, ktorý by som mala mať. A áno, začala som to brať vo svoj prospech. Aspoň sa snažím.
Posledné dni (2 dni) som trávila prevažne v posteli, nejak mi nebolo dobre od vyprážaných bedlí, ktoré som jedla u M, kým jemu nič nebolo. Potom sa strhla hádka, v ktorej sa vysmieval mojim žalúdočným kyselinám ... celkom sranda :D A verili by ste, že sa dá spať skoro vkuse 17 hodín?!? Ja som v to neverila, kým sa mi to predvčerom nestalo.
Predčerom sa mi tiež snívalo o MR. Posledné týždne si naňho spomeniem menej krát, ale ten pocit zrady je stále rovnako intenzívny ako bol vtedy. Normálne nechápem, kde sa vtedy vo mne nabralo toľko odvahy. Viacerí mi vtedy povedali, že som odvážna, ale ja som si tak neprišla. To najposlednejšie, čo som vtedy cítila bola odvaha ... Veľmi dúfam, že ho čoskoro uvidím a už bude s niekým iným, s niekým, kto je viac pripravený pre praktický život a nie je tak mladý ako ja. Aspoň s niekým, kto vie variť ... aspoň trochu. Až s odstupom času si uvedomujem, aká som bola oproti nemu mladá a nevyzretá v niektorých veciach, najmä čo sa týkalo praktického spolužitia a mojej nestálosti.
To ma privádza k tomu, že M minule nadhodil, že keď (ak vôbec) budem chodiť do BA, mohli by sme tam potom bývať spolu. Zaskočil ma. Mám pocit, že to berie príliš jednoducho. Spolužitie je veľmi odlišná forma vzťahu, než byť spolu 2-3 hodiny denne. Na druhej strane, ak by sa to naozaj stalo, už spolu budeme dlhšie ako rok a to je už trochu o inom. Snáď spolu dovtedy vydržíme, vraví sa, že prvý rok vzťahu je kľúčový. Zrovna sa s B bavíme o mojej nedôvere voči nemu. M mi rozprával mi o minulosti svojich vzťahov. Neboli to zrovna typy vzťahov, ktoré mám v obľube zakladať, preto sa trochu bojím, že som len ďalšia z nich, nič výnimočné. Ale prečo mi teda prišlo, že tie ostatné boli od toho nášho odlišné ... ?!? Veľa krát som sa ho na to chcela spýtať, ale nenašla som odvahu ....
Včera si ma milo objal. Len tak ... zrazu ...
... what brings us together is what pulls us apart ...
Posledné dni (2 dni) som trávila prevažne v posteli, nejak mi nebolo dobre od vyprážaných bedlí, ktoré som jedla u M, kým jemu nič nebolo. Potom sa strhla hádka, v ktorej sa vysmieval mojim žalúdočným kyselinám ... celkom sranda :D A verili by ste, že sa dá spať skoro vkuse 17 hodín?!? Ja som v to neverila, kým sa mi to predvčerom nestalo.
Predčerom sa mi tiež snívalo o MR. Posledné týždne si naňho spomeniem menej krát, ale ten pocit zrady je stále rovnako intenzívny ako bol vtedy. Normálne nechápem, kde sa vtedy vo mne nabralo toľko odvahy. Viacerí mi vtedy povedali, že som odvážna, ale ja som si tak neprišla. To najposlednejšie, čo som vtedy cítila bola odvaha ... Veľmi dúfam, že ho čoskoro uvidím a už bude s niekým iným, s niekým, kto je viac pripravený pre praktický život a nie je tak mladý ako ja. Aspoň s niekým, kto vie variť ... aspoň trochu. Až s odstupom času si uvedomujem, aká som bola oproti nemu mladá a nevyzretá v niektorých veciach, najmä čo sa týkalo praktického spolužitia a mojej nestálosti.
To ma privádza k tomu, že M minule nadhodil, že keď (ak vôbec) budem chodiť do BA, mohli by sme tam potom bývať spolu. Zaskočil ma. Mám pocit, že to berie príliš jednoducho. Spolužitie je veľmi odlišná forma vzťahu, než byť spolu 2-3 hodiny denne. Na druhej strane, ak by sa to naozaj stalo, už spolu budeme dlhšie ako rok a to je už trochu o inom. Snáď spolu dovtedy vydržíme, vraví sa, že prvý rok vzťahu je kľúčový. Zrovna sa s B bavíme o mojej nedôvere voči nemu. M mi rozprával mi o minulosti svojich vzťahov. Neboli to zrovna typy vzťahov, ktoré mám v obľube zakladať, preto sa trochu bojím, že som len ďalšia z nich, nič výnimočné. Ale prečo mi teda prišlo, že tie ostatné boli od toho nášho odlišné ... ?!? Veľa krát som sa ho na to chcela spýtať, ale nenašla som odvahu ....
Včera si ma milo objal. Len tak ... zrazu ...
... what brings us together is what pulls us apart ...
Čo ma zaujalo ...
1.
Tento úžasný, nápaditý, recyklovaný dom z lodných kontajnerov som našla na Handimanii. Tento dom má na "svedomí" skupina architektov
Arcgency, stojí v Číne (ako inak) a skladá sa z 3 námorných kontajnerov,
pričom, ako môžete vidieť na fotkách, dva stoja na sebe a jeden vedľa nich, pričom
medzi priestor vytvára veľkú priestrannú obývačku. Minimalistické a super!
Zaujímalo by ma, koľko financií bolo na dom využitých :)
Fotky na nafotil Jens Marcus Lindhe a viac ich nájdete TU.
2. Ďalší objavený blog Bumpkinova! Myslím, že tento blog bude patriť k mojím obľúbeným, lebo som konečne (!!!) našla niečo, čo sa nevenuje len móde, ale aj duchovnu človeka a rôznym krátkym úvahám, okrem toho je písaný veľmi poeticky a s citom a pritom zaujímavo a tak nejak blízko. Hoci autorka nie je násťročná, zo slov pôsobí mladistvým dojmom a tak nejak .. ľudsky a chápavo. Skrátka, veľmi upokojujúce čítanie. Tiež si prečítajte! :)
3. Film Snehulka a lovec, ktorý vyšiel v roku 2012 a celkom stojí za pozretie. Očakávala som, že to nebude veľmi dobrý film, asi to bolo mojimi predsudkami voči Kirsten, ale prekvapivo som si ten film pozrela 2x. K pozitívam určite rátam dobré soundtracky a fakt úžasnú grafiku (aspoň tak sa mi javila, ale film som nevidela v HD), s ktorou sa spája aj symbolickosť jednotlivých prvkov filmu a výborné vystihnutie atmosféry napr. v Začarovanom lese, ale aj iných častiach, doplnené skvelými zvukovými efektami. Je škoda, že všetci vieme, ako film sknčí, nakoľko námet je chronicky známy, ale autor miestami prekvapil ním vloženými situáciami, ktorými príbeh ozvláštňoval a trochu pozmenil, čo mne prišlo ako plus.
K záporom by som pripísala vykradnutie Princeznej Mononoke (a to je sakra veľký zápor), tiež som sa mi film miestami ponášal na Pána Prsteňov ("putovacie" scény), okrem toho mi nejak ušili vzťahy s trojuholníku Viliam - Snehulka - Lovec, keď si pozriete, zistíte prečo.
Obhajoba v mene Ľudskosti
Ani neviem, ako začať. Pred pár dňami som bola svedkom facebookového linčovania. Išlo o človeka, ktorého som už na tomto blogu spomínala, ale pre chúlostivosť celej situácie ho nebudem menovať.
Išlo o to, že dotyčný je/bol ženatý a má dieťa, keď sa zrazu na jeho nástenke objavilo to povestné ,, Vo vťahu s ... tou a tou ". Priznám sa, že ma to zaskočilo. Ale viac ma zaskočili tie komentáre pod príspevkom, ktoré jednoducho bili do očí. Komentáre jeho ... "priateľov", ktorý nemali problém vyťahovať naňho pred všetkými špinu najťažšieho kalibru, ktorá ani celkom nesúvisela so samotným statusom. Povedzme, že tento človek podniká a veľa svojich zákazníkov má aj v Priateľoch. Ako by vám bolo, keby jedného večera prídete na fb a vaši milovaní by vás pred všetkými častovali ako feťáka a slabocha?!? Vlastne som sa tam podozvedala (a nielen ja, samozrejme) veľa vecí, ktoré som vedieť nepotrebovala a nechcela, bola to jedna z najodpornejších vecí, akých som bola na internete svedkom.
V tomto článku neobhajujem dotyčného človeka, ale princíp. Už samotné zverejnenie tejto ... udalosti asi nebol veľmi šťastný nápad, na druhej strane sa to dalo brať ako strhnutie náplaste, že sa to dozvedia všetci na jeden šup, len sa to tak trochu vymklo.
Komentáre pod príspevkom ... ma zarazili. Som toho názoru, že ľuďom by sa do vzťahu nikto miešať nemal, za 1. preto, lebo obvykle nepoznajú objektívnu, absolútnu pravdu a za 2. preto, lebo vzťahy sú o priamo zúčastnených a oni sami, jediní majú právo (keď už) niekomu nakladať.
Okrem toho mi to už samotné aj tak príde nedospelé, už len z toho titulu, že za obrazovkou je každý hrdina, nie je to tak, ako povedať do očí, keď vám niekto môže natrhnúť prdel (ja by som za toto natrhla). Je pohodlnejšie nebáť sa o svoju riť v pohodlí, za počítačom. Za ďalšie, FB neposkytuje okamžitú spätnú väzbu, takže to muselo byť pre dotyčného fakt šokujúce a dosť veľký psychický otras. A okrem toho, tí ľudia, boli dospelí, nemali 13 rokov! Ako ... že im neni hanba! Fuj!
Je hlúpe, že ľudia potrebujú mať mať publikum, keď ponižujú slabších. V tejto časti narážam na ten "drogový" fakt. Neviem prečo majú ľudia vždy potrebu nadávať ľuďom na drogách. Hej, viem, obvykle, ide o slabých jedincov, ale to neznamená, že musia byť nutne slabosi. Vraví sa, že ľudia berú drogy z dvoch dôvodov - nudia sa alebo majú problémy, ktoré nevedia riešiť. Lenže skutočné problémy nastanú, keď už ste v tom namočený až po guľky, lebo to je moment, kedy sa vám všetci obrátia chrbtom, lenže ono to zvyčajne nie je tak prosté, len u ľuďoch ostatných, ale aj o samotných užívateľoch, o ich zdraví, psychike ... Bolo naznačené, že toto nie je jeho prvé stretnutie s omamnými látkami, možno o to horšie je, že si je vedomý toho, čo ho bude čakať. Tím, že do toho znovu spadol iste sklamal mnoho ľudí, ale príde mi to skôr ako znak toho, že o to viac si zaslúži pomoc, pretože títo ľudia si obvykle nevedia pomôcť sami a potrebujú podporu. A nie, aby si do nich niekto prišiel "kopnúť", keď sami ležia na zemi a nebránia sa, pretože nemajú ako ...
Takže asi toľko, k tomuto nechutnému a detinskému výstupu. Hej, tiež som za rodinu, že dieťa by malo mať oboch rodičov, ale tiež si myslím, že do týchto vecí si takto verejne môžu kecať jedine zúčastnení a nie ľudia, ktorý poznajú pravdu len jednej strany.
A áno, tiež nie som za to, aby ľudia brali drogy, lenže keď už sa to stane, je neskoro na kecy, ale treba konať a pomôcť, pretože tí ľudia si, hoci nevedomky, pomoc proste pýtajú. Dalo by sa ohradiť, že tí ľudia si za to môžu predsa sami, ale práve v tom to je, že sme ľudia a máme (alebo mali by sme mať) charakter a preto sa nebudeme správať ako bez chrbtovej kosti. A všetci robíme chyby, to neznamená, že si nezaslúžime ďalšie šance ... áno, možno som príliš milosrdná, ale zle sa mi pozerá na to, ako ľudia pomaly mrú. Viem, že mnohým to problém nerobí, majú z toho senzáciu a tým pádom zocelený žalúdok aj svedomie, len škoda, že nie v tom kladnom slova zmysle.
KONIEC!
... snáď to nebolo príliš teatrálne a dúfam, že to dáva zmysel ...
Išlo o to, že dotyčný je/bol ženatý a má dieťa, keď sa zrazu na jeho nástenke objavilo to povestné ,, Vo vťahu s ... tou a tou ". Priznám sa, že ma to zaskočilo. Ale viac ma zaskočili tie komentáre pod príspevkom, ktoré jednoducho bili do očí. Komentáre jeho ... "priateľov", ktorý nemali problém vyťahovať naňho pred všetkými špinu najťažšieho kalibru, ktorá ani celkom nesúvisela so samotným statusom. Povedzme, že tento človek podniká a veľa svojich zákazníkov má aj v Priateľoch. Ako by vám bolo, keby jedného večera prídete na fb a vaši milovaní by vás pred všetkými častovali ako feťáka a slabocha?!? Vlastne som sa tam podozvedala (a nielen ja, samozrejme) veľa vecí, ktoré som vedieť nepotrebovala a nechcela, bola to jedna z najodpornejších vecí, akých som bola na internete svedkom.
V tomto článku neobhajujem dotyčného človeka, ale princíp. Už samotné zverejnenie tejto ... udalosti asi nebol veľmi šťastný nápad, na druhej strane sa to dalo brať ako strhnutie náplaste, že sa to dozvedia všetci na jeden šup, len sa to tak trochu vymklo.
Komentáre pod príspevkom ... ma zarazili. Som toho názoru, že ľuďom by sa do vzťahu nikto miešať nemal, za 1. preto, lebo obvykle nepoznajú objektívnu, absolútnu pravdu a za 2. preto, lebo vzťahy sú o priamo zúčastnených a oni sami, jediní majú právo (keď už) niekomu nakladať.
Okrem toho mi to už samotné aj tak príde nedospelé, už len z toho titulu, že za obrazovkou je každý hrdina, nie je to tak, ako povedať do očí, keď vám niekto môže natrhnúť prdel (ja by som za toto natrhla). Je pohodlnejšie nebáť sa o svoju riť v pohodlí, za počítačom. Za ďalšie, FB neposkytuje okamžitú spätnú väzbu, takže to muselo byť pre dotyčného fakt šokujúce a dosť veľký psychický otras. A okrem toho, tí ľudia, boli dospelí, nemali 13 rokov! Ako ... že im neni hanba! Fuj!
Je hlúpe, že ľudia potrebujú mať mať publikum, keď ponižujú slabších. V tejto časti narážam na ten "drogový" fakt. Neviem prečo majú ľudia vždy potrebu nadávať ľuďom na drogách. Hej, viem, obvykle, ide o slabých jedincov, ale to neznamená, že musia byť nutne slabosi. Vraví sa, že ľudia berú drogy z dvoch dôvodov - nudia sa alebo majú problémy, ktoré nevedia riešiť. Lenže skutočné problémy nastanú, keď už ste v tom namočený až po guľky, lebo to je moment, kedy sa vám všetci obrátia chrbtom, lenže ono to zvyčajne nie je tak prosté, len u ľuďoch ostatných, ale aj o samotných užívateľoch, o ich zdraví, psychike ... Bolo naznačené, že toto nie je jeho prvé stretnutie s omamnými látkami, možno o to horšie je, že si je vedomý toho, čo ho bude čakať. Tím, že do toho znovu spadol iste sklamal mnoho ľudí, ale príde mi to skôr ako znak toho, že o to viac si zaslúži pomoc, pretože títo ľudia si obvykle nevedia pomôcť sami a potrebujú podporu. A nie, aby si do nich niekto prišiel "kopnúť", keď sami ležia na zemi a nebránia sa, pretože nemajú ako ...
Takže asi toľko, k tomuto nechutnému a detinskému výstupu. Hej, tiež som za rodinu, že dieťa by malo mať oboch rodičov, ale tiež si myslím, že do týchto vecí si takto verejne môžu kecať jedine zúčastnení a nie ľudia, ktorý poznajú pravdu len jednej strany.
A áno, tiež nie som za to, aby ľudia brali drogy, lenže keď už sa to stane, je neskoro na kecy, ale treba konať a pomôcť, pretože tí ľudia si, hoci nevedomky, pomoc proste pýtajú. Dalo by sa ohradiť, že tí ľudia si za to môžu predsa sami, ale práve v tom to je, že sme ľudia a máme (alebo mali by sme mať) charakter a preto sa nebudeme správať ako bez chrbtovej kosti. A všetci robíme chyby, to neznamená, že si nezaslúžime ďalšie šance ... áno, možno som príliš milosrdná, ale zle sa mi pozerá na to, ako ľudia pomaly mrú. Viem, že mnohým to problém nerobí, majú z toho senzáciu a tým pádom zocelený žalúdok aj svedomie, len škoda, že nie v tom kladnom slova zmysle.
KONIEC!
... snáď to nebolo príliš teatrálne a dúfam, že to dáva zmysel ...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)