Minulé sklamania. A čo na to ona?

     Ahojte:) Včera som si vyklbila malíček pravej ruky. Dobré, nie? S M sme sa jašili a takto to dopadlo. A sakramensky to bolelo, celú noc aj ráno, bolo to dosť otravné. Trochu som sa bála, že sa mi nebude dať kresliť, ale pôjde to. Prečo sa mi ale vždy aspoň raz za rok stane niečo, čo mi skomplikuje štúdium. Nech mi niekto ešte chvíľu hovorí o nešťastí v živote, keď musím každý rok bojovať s veternými mlynmi.
    V piatok (včera) sme mali kresbu. Máme ju len 4 hodiny a učí nás ju Cyril Blažo, ktorý je maliarom a je mi jasné, že tieto hodiny budem mať rada, pretože je super a strašne podarený, nepôsobil ako profesor, ale ako kamarát a smiešne vysvetľoval, to by ste tam museli byť :D Myslím, že má veľmi dobre rozvinutú fantáziu, keď sledovala jeho asociácie na rôzne tvary, resp. k čomu veci prirovnával a tak celkovo :) Pridávam jeden z jeho obrazov s názvom ,, Medzi kokotmi":3 Prvé hodiny celkom šli, kreslili sme kvádre a plechovice, prišla som si, akoby som sa vrátila do druháku na ŠUPke, ale zopakovanie mi nejak neuškodilo, dokonca nám poradil jednu super vec na robenie elíps :) Vlastne som si uvedomila, koľko toho viem, už len preto, že vidím, ako funguje perspektíva a čo vlastne je zlatý rez -_- A požičala som si knihu o architektúre 20. storočia a o dizajne výrobkov.

    To ma privádza k tomu, že pre pár dňami som písala Natálii Hoosovej, ktorá chodila k nám na ŠUPku a teraz je na industriálnom dizajne na VŠVU. Vysvetľovala mi rozdiely medzi ateliérmi a ako je to s prijmačkami a ja sa znovu strašne bojím. Na druhej strane hovorila, že ich zaujímali skôr nápady, než to, ako kto vedel kresliť, tak dúfam, že ma fantázia na nezradí. Môže sa niečo také stať? Že by som mala okno?!? Nikdy sa mi to ešte nestalo, ak som mala niečo vymyslieť. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som si podala na STU, lenže to je ďalších 50e. Bože, to je des s týmito prihláškami. A zvlášť teraz, keď mám nefunkčnú polku ruky, tak asi ťažko pôjdem na nejakú brigádu. Odmietam ťahať z rodičov peniaze len pre svoju neschopnosť. Budem to musieť nejak vymyslieť a nevzdať to. V Eragonovi bolo písané, že ,, čierny pohľad na svet je horší, nech akékoľvek choroba. " Lenže čo robiť, ak je človek prirodzený tragéd, ako ja?!?!? Aj tak rozmýšľam, či to je vlastne dobrý nápad, či sa radšej neušetrím ďalšieho sklamania ... Lenže mne to nedá pokoj. Jednoducho nedá!! Bože, milujem sa za toto! Mám pocit, že moje podvedomie nikdy nespí a je mnohokrát silnejšie, ako moje vedomie. Alebo je to duša, ktorá riadi celé moje správanie, nedá mi spať a poštucháva ma ?!?:)
   Tá ruka ma už bolí menej ako ráno, aj trochu odpuchla, včera som mala malíček raz taký ako normálne a keď som ho zbadala, mala som fakt namále, aby som sa nerozplakala. A keď mi mala napravila klb, v ktorom to ruplo, tak som takmer zamdlela v kuchyni, fakt mi bolo na odpadnutie. Mohlo ma napadnúť, že som si mala radšej sadnúť ...