Je mi jedno
Dnes je mi jedno. Dnes sa mám proste len dobre. Zostala som doma s nikým a s ničím som sa nestresovala a pekne snežilo. Pekne až na to, že mi už išla jar, ale to je vedlajšie:P
Dnes som sa proste vyspala tak, ako ešte nikdy v živote. Preboha, spala som snáď 12 hodín. A bolo to super! Je to jasné, že niečo také si teraz dlho nedoprajem, takže som si to maximálne užila ... a keď som nespala, nechala som zase unášať polobdením - víziami, živými aj surrealistickými snami. Stáva sa vám to? Že vlastne snívate, ale ste aj trochu hore a riadite celý ten sen k najrôznejším cieľom? A po prebudení si vychutnávate atmosféru prežitého:)
Dnes som mala konečne čas opäť popremýšľať nad sebou. Hlavne nad tým, ako ma vnímajú druhí ľudia. To čiastočne síce viem, ale len od ľudí, ktorí ma poznajú už dlhšie. Zaujímalo by ma, ako ma idia z tohoto blgu alebo ako neznámy človek na ulici.
Tiež sa zaoberám hodnotou a pseudohodnotu ľudí. Hodnota je to, čo ste v skutočnosti, že máte dobré srdce, ste inteligentní a úprimní, obľúbení ... obvykle sú to veci, ktoré nevidno na prvý pohľad alebo keď je človek sám. Pseudohodnota je o zovnajšku, teda skôr o tom, ako chcete pred ľuďmi vyzerať a ako vás oni berú na základe nejakej množiny, ktorú chcete predstavovať alebo predstavujete. Viete o tom, že o (ne)sympatíi sa rozhoduje počas prvých 3 sekúnd pri zoznámení?? Celá spoločnosť bojuje proti povrchnosti, ale je to proste tak. Sme zmyslové tvory, delíme sa na skupiny, spoločenské triedy, hudobné žánre, sorty podľa práce alebo štúdia ... ( netvrdím, že som iná alebo lepšia. Robím to tiež, s dávkou irónie sarkazmu. Proste sa bavím. ). Vadí mi skôr tá časť, keď sa ľudia hrajú na niečo, čo nie sú. A nasilu. Obvykle (paradox) nezapadajú práve vecami, ktoré sa kúpiť nedajú talent, vedomosti, empatia, sebavedomie ... Lenže žijeme materializmom. Preto robíme to, čo môžeme, aby sme sa dostali, kam len chceme - kupujeme. Každá skupina ľudí totiž vykazuje nejaké vonkajšie znaky, ktorými sú typické od oblečenia až po ich obľúbené kluby a kaviarne. Záleží snáď na tom, že vôbec netuším "o čom", keď môžem ako oni vyzerať, alebo sa tak baviť? Potom sa stretávate s "radikálmi" bez názoru alebo "vzdelancami" bez rozumu ... S ľuďmi bez zázemia, ktorí netušia kam patria, kto sú alebo kam smerujú ... Bolo by zaujímavé, zahrať sa Hru na zámenu ... Takže toľko z dnešného filofozického súdka:P
Inak ... dnes nastal ten čas (po 4 dňoch), keď som sa konečne dopracovala k videu. Mám prvých 8 sekúnd, áno, blahoželajte mi. Myslím, že ho nenávidím. Hlavným problémom je načasovanie na úsek, v ktorom sa o tej-ktorej aktivite hovorí. Potom sa stane také, že 4 sekundy sa kecá o tom, ako Rakša zaspala, čo ma výde asi na 2 snímky a 2 sekundy o tom, ako Akela vytiahol pištoľ z bundy a dal ju za opasok, čo ma vyšlo na asi 20 snímkov. 20 snímkov za 2 sekundy!! Inak Rakša je najkrajšia postavička z celého videa.
A ešte sa musím pochváliť, že dnes som bola vonku a prišla domov triezva a ani nijak inak neomámená. Čo je super. Niekto ma začal nabádať k tomu, aby som sa začala kontrolovať. Obvykle nedám na rady druhých, pokiaľ si ich sama nevypýtam, ale keď som sa nad tým zamyslela, tak bolo toto rozumné. Životný štýl posledného obdobia mi veľmi nesvedčal, predsa s A o tom vieme svoje:)
Dnes som sa proste vyspala tak, ako ešte nikdy v živote. Preboha, spala som snáď 12 hodín. A bolo to super! Je to jasné, že niečo také si teraz dlho nedoprajem, takže som si to maximálne užila ... a keď som nespala, nechala som zase unášať polobdením - víziami, živými aj surrealistickými snami. Stáva sa vám to? Že vlastne snívate, ale ste aj trochu hore a riadite celý ten sen k najrôznejším cieľom? A po prebudení si vychutnávate atmosféru prežitého:)
Dnes som mala konečne čas opäť popremýšľať nad sebou. Hlavne nad tým, ako ma vnímajú druhí ľudia. To čiastočne síce viem, ale len od ľudí, ktorí ma poznajú už dlhšie. Zaujímalo by ma, ako ma idia z tohoto blgu alebo ako neznámy človek na ulici.
Tiež sa zaoberám hodnotou a pseudohodnotu ľudí. Hodnota je to, čo ste v skutočnosti, že máte dobré srdce, ste inteligentní a úprimní, obľúbení ... obvykle sú to veci, ktoré nevidno na prvý pohľad alebo keď je človek sám. Pseudohodnota je o zovnajšku, teda skôr o tom, ako chcete pred ľuďmi vyzerať a ako vás oni berú na základe nejakej množiny, ktorú chcete predstavovať alebo predstavujete. Viete o tom, že o (ne)sympatíi sa rozhoduje počas prvých 3 sekúnd pri zoznámení?? Celá spoločnosť bojuje proti povrchnosti, ale je to proste tak. Sme zmyslové tvory, delíme sa na skupiny, spoločenské triedy, hudobné žánre, sorty podľa práce alebo štúdia ... ( netvrdím, že som iná alebo lepšia. Robím to tiež, s dávkou irónie sarkazmu. Proste sa bavím. ). Vadí mi skôr tá časť, keď sa ľudia hrajú na niečo, čo nie sú. A nasilu. Obvykle (paradox) nezapadajú práve vecami, ktoré sa kúpiť nedajú talent, vedomosti, empatia, sebavedomie ... Lenže žijeme materializmom. Preto robíme to, čo môžeme, aby sme sa dostali, kam len chceme - kupujeme. Každá skupina ľudí totiž vykazuje nejaké vonkajšie znaky, ktorými sú typické od oblečenia až po ich obľúbené kluby a kaviarne. Záleží snáď na tom, že vôbec netuším "o čom", keď môžem ako oni vyzerať, alebo sa tak baviť? Potom sa stretávate s "radikálmi" bez názoru alebo "vzdelancami" bez rozumu ... S ľuďmi bez zázemia, ktorí netušia kam patria, kto sú alebo kam smerujú ... Bolo by zaujímavé, zahrať sa Hru na zámenu ... Takže toľko z dnešného filofozického súdka:P
Inak ... dnes nastal ten čas (po 4 dňoch), keď som sa konečne dopracovala k videu. Mám prvých 8 sekúnd, áno, blahoželajte mi. Myslím, že ho nenávidím. Hlavným problémom je načasovanie na úsek, v ktorom sa o tej-ktorej aktivite hovorí. Potom sa stane také, že 4 sekundy sa kecá o tom, ako Rakša zaspala, čo ma výde asi na 2 snímky a 2 sekundy o tom, ako Akela vytiahol pištoľ z bundy a dal ju za opasok, čo ma vyšlo na asi 20 snímkov. 20 snímkov za 2 sekundy!! Inak Rakša je najkrajšia postavička z celého videa.
:)
Ach, dnes bol zvláštny deň. Zase. Ale aspoň som sa ráno zobudila oddýchnutá, napriek tomu krátkemu spánku. A ráno som cestovala zo Zuzkou, čo bolo super, lebo si s ňou rozumiem, len sme spolu nejak málo už. Dnes odovzdávala klauzúry, tak išla skorej, snažila som sa jej robiť podporu a zároveň sme skvele porozprávali, vlastne ako vždy. Nie je proste nad to, keď je vonku ešte tma, vy idete raňajším vlakom a strávite ho rozhovorom s niekým, kto vás podporí (keď je treba) a do bodky vás chápe. Takže ráno som sa mala super:)
V škole som s ňou vybehla ešte hore, k nim na Textil a pozorovala, ako žehlí. Nikdy som si neuvedomila, aký majú odtiaľ super výhľad. Moc sa mi odtiaľ ani nechcelo, zas do tej terpentínovej miestosti, do tej nudy. Textiláčky mám rada, sú priateľské a vždy dobre naladené, to u nás ťažko:P Niekedy ľutujem, že som neišla na textil, bavilo by ma to ta, niekedy im len potichu závidím:)
A dnes sme boli zase iba dve. Tentoraz som bola s Miškou, lebo baby sú choré. Dosť som sa nudila, síce som mala robiť na videu, ale nechcelo sa mi. Takže som sa dnes poflakovala na Textile a na Kameni a riešila administratívu, ako ospravedlnenky, prihlášku, poznámky ... Skoro ma trafil šľak, keď som sa dozvedela, že zajtra píšeme zo sochárstva 20. storočia. Tak nejak som dúfala, že budem mať dnes voľno. Mmmhm, taký kok ... A aby toho nebolo málo, na Animáciu berú len 12 ľudí. Nebudem ani písať o svojich pocitoch, lebo nie sú nič pekné ...
Ale zo Sitákovou sa celkom dalo, konzultovali sme tie plagáty a vybrala mi 4, tak sa na ne už teším:) V podstate sa predsalen temaricky točím okolo tých médii, ale mám tam aj takú smiešnu čivavu alebo plagát, proti šminkám. To bude sranda, už vidím tie nasrané a urazené reakcie:D
Včera som konečne dokončila Braňovi tú kérku, nechcela som ju dlho šporovať doma, nech to mám už za sebou a dopadlo to prekvapivo dobre. Ten super pocit stál za všetko, lebo som konečne nemala pocit, že sa topím v mori vlastnej neschopnosti.
Mala by som ísť už spať, lebo niektoré rozhovory sa mi dnes nejak vymykajú kontrole, ale aspoň je sranda. Pretože sa hráme Hry na pravdu ...
A čo sme sa dnes naučili na z DVK? Že César Baldaccini robil veľké palce a lisoval autá.
V škole som s ňou vybehla ešte hore, k nim na Textil a pozorovala, ako žehlí. Nikdy som si neuvedomila, aký majú odtiaľ super výhľad. Moc sa mi odtiaľ ani nechcelo, zas do tej terpentínovej miestosti, do tej nudy. Textiláčky mám rada, sú priateľské a vždy dobre naladené, to u nás ťažko:P Niekedy ľutujem, že som neišla na textil, bavilo by ma to ta, niekedy im len potichu závidím:)
A dnes sme boli zase iba dve. Tentoraz som bola s Miškou, lebo baby sú choré. Dosť som sa nudila, síce som mala robiť na videu, ale nechcelo sa mi. Takže som sa dnes poflakovala na Textile a na Kameni a riešila administratívu, ako ospravedlnenky, prihlášku, poznámky ... Skoro ma trafil šľak, keď som sa dozvedela, že zajtra píšeme zo sochárstva 20. storočia. Tak nejak som dúfala, že budem mať dnes voľno. Mmmhm, taký kok ... A aby toho nebolo málo, na Animáciu berú len 12 ľudí. Nebudem ani písať o svojich pocitoch, lebo nie sú nič pekné ...
Ale zo Sitákovou sa celkom dalo, konzultovali sme tie plagáty a vybrala mi 4, tak sa na ne už teším:) V podstate sa predsalen temaricky točím okolo tých médii, ale mám tam aj takú smiešnu čivavu alebo plagát, proti šminkám. To bude sranda, už vidím tie nasrané a urazené reakcie:D
Včera som konečne dokončila Braňovi tú kérku, nechcela som ju dlho šporovať doma, nech to mám už za sebou a dopadlo to prekvapivo dobre. Ten super pocit stál za všetko, lebo som konečne nemala pocit, že sa topím v mori vlastnej neschopnosti.
Mala by som ísť už spať, lebo niektoré rozhovory sa mi dnes nejak vymykajú kontrole, ale aspoň je sranda. Pretože sa hráme Hry na pravdu ...
A čo sme sa dnes naučili na z DVK? Že César Baldaccini robil veľké palce a lisoval autá.
Spomienka na A
Môj mozog včera večer kapituloval. S vínom a s mačkami. Posledné dni som tu nebola, hovorí sa , že keď nemáte čo pekné povedať, máte radšej mlčať. Neudialo sa toho zas nejako závratne veľa, len by som občas bola rada, keby sa dalo myslenie vypnúť. Závidím zvieratám a retardovaným ľuďom.
Ľudia v mojom okolí ma nútili zamyslieť sa nad Marekom a nad sebou. Čo sa Mareka týka, zistilo sa, že ... asi to bude ozaj tak, že sa o mňa až tak nezaujíma. Nie tak, ako som si namýšľala. Respektíve ma donútili uvedomiť si, že vždy som JA tá iniciatívna a že to má byť celé naopak. A to je zle, pretože ja sa snažím a robím toho dosť pre nás oboch ... vzdávam sa toho, čoho som ochotná sa vzdať, ale asi toho nie je veľa. Podľa neho nie, si myslím. Lenže chcem, aby mi potom aj niečo zostalo, hoci by to boli len priatelia, čo sú ďaleko, papier a pierko, práca alebo škola ... Fujha, nebudem to už rozvádzať, lebo už sa mi z toho varí mozog, lebo o ničom inom nerozmýšľam už pár dní. Proste počkám, čo sa bude diať a nebudem na nič a na nikoho tlačiť. Ach, čas je úplne super vec, vždy všetko vyrieši (často za nás).
Prsty sú oficiálne odpuchnuté, zato som si užila odbery kostnej drene a všemožných telných tekutín. Len akosi nič nezistili zatiaľ, tak som v takom napätí trošku. Ale môžem opäť kresliť, čo hlavné.
Tak a teraz idem pozerať Futuramu a uvažovať ako je svete dobre. Pretože je. Dnes večer proste odložím všetky tie hovadiny s ktorými sa trápim alebo z ktorými ma trápia druhí. Proste ich pošlem preč, nech idú za niekým iným a nech si nechajú to fňukanie. Možno je to aj týmto mesiacom, že je taký o ničom, nie je zima, ale ani jar. Čo by som mala za jar. Všimli ste si? Všetci sa vždy tešia na jar ešte nikoho som tuším nikdy nepočula povedať, ,, ako dobre
A skoro som zabudla, A odchádza preč, do Anglicka. Oznámil mi to vlastne len včera, aj to dosť narýchlo. Prekvapilo ma to, hoci som vedela že tam pôjde, trochu som čakala, že si to rozmyslí alebo tak. Teraz ľutujem, že som s ním nebola viac za posledného pol roka. Osobne. Je to, akoby sa skončila ďalšia epizóda. Ten človek ma fakt poznal, podľa mňa vedel čo urobím ešte predtým ako som to vedela ja. S ním odchádzajú tie neskoré chladné večery, prvý pohľad, biele ruky na bielej plachte, modrá stena s vtáčikom, lesk kovu, priateľstvá až na smrť, rovnaká bolesť, ten istý strach, rozjímanie, zúfalé pohľady z očí do očí, ke´d už sme ozaj nevedeli ..., prvé sľuby, sklamanie, zúfalstvo a posledné sľuby a po nich tak dôverne známa bolesť ... a hrdosť a šťastie z prekonanej prekážky. Je to vlstne dobre, že odišiel on aj toto všetko. My sme sa vlastne mali pohnúť ďalej, aby sme mohli ´dalej žiť život a nie lož, ktorú sme si sami vytvorili. Dúfam len, že sa mu bude dariť ... aspoň už nebude musieť chodiť po tých istách uliciach a byť na miestach, ktoré by ho lákali späť. A ja sa tiež prekleniem cez tie veci, je to ako znamenie, že už sa v tom nemám špárať, že som dosť silná, že už to dám a budem ... nová.
Pre toto mi je dnes dobre.
Ľudia v mojom okolí ma nútili zamyslieť sa nad Marekom a nad sebou. Čo sa Mareka týka, zistilo sa, že ... asi to bude ozaj tak, že sa o mňa až tak nezaujíma. Nie tak, ako som si namýšľala. Respektíve ma donútili uvedomiť si, že vždy som JA tá iniciatívna a že to má byť celé naopak. A to je zle, pretože ja sa snažím a robím toho dosť pre nás oboch ... vzdávam sa toho, čoho som ochotná sa vzdať, ale asi toho nie je veľa. Podľa neho nie, si myslím. Lenže chcem, aby mi potom aj niečo zostalo, hoci by to boli len priatelia, čo sú ďaleko, papier a pierko, práca alebo škola ... Fujha, nebudem to už rozvádzať, lebo už sa mi z toho varí mozog, lebo o ničom inom nerozmýšľam už pár dní. Proste počkám, čo sa bude diať a nebudem na nič a na nikoho tlačiť. Ach, čas je úplne super vec, vždy všetko vyrieši (často za nás).
Prsty sú oficiálne odpuchnuté, zato som si užila odbery kostnej drene a všemožných telných tekutín. Len akosi nič nezistili zatiaľ, tak som v takom napätí trošku. Ale môžem opäť kresliť, čo hlavné.
Tak a teraz idem pozerať Futuramu a uvažovať ako je svete dobre. Pretože je. Dnes večer proste odložím všetky tie hovadiny s ktorými sa trápim alebo z ktorými ma trápia druhí. Proste ich pošlem preč, nech idú za niekým iným a nech si nechajú to fňukanie. Možno je to aj týmto mesiacom, že je taký o ničom, nie je zima, ale ani jar. Čo by som mala za jar. Všimli ste si? Všetci sa vždy tešia na jar ešte nikoho som tuším nikdy nepočula povedať, ,, ako dobre
A skoro som zabudla, A odchádza preč, do Anglicka. Oznámil mi to vlastne len včera, aj to dosť narýchlo. Prekvapilo ma to, hoci som vedela že tam pôjde, trochu som čakala, že si to rozmyslí alebo tak. Teraz ľutujem, že som s ním nebola viac za posledného pol roka. Osobne. Je to, akoby sa skončila ďalšia epizóda. Ten človek ma fakt poznal, podľa mňa vedel čo urobím ešte predtým ako som to vedela ja. S ním odchádzajú tie neskoré chladné večery, prvý pohľad, biele ruky na bielej plachte, modrá stena s vtáčikom, lesk kovu, priateľstvá až na smrť, rovnaká bolesť, ten istý strach, rozjímanie, zúfalé pohľady z očí do očí, ke´d už sme ozaj nevedeli ..., prvé sľuby, sklamanie, zúfalstvo a posledné sľuby a po nich tak dôverne známa bolesť ... a hrdosť a šťastie z prekonanej prekážky. Je to vlstne dobre, že odišiel on aj toto všetko. My sme sa vlastne mali pohnúť ďalej, aby sme mohli ´dalej žiť život a nie lož, ktorú sme si sami vytvorili. Dúfam len, že sa mu bude dariť ... aspoň už nebude musieť chodiť po tých istách uliciach a byť na miestach, ktoré by ho lákali späť. A ja sa tiež prekleniem cez tie veci, je to ako znamenie, že už sa v tom nemám špárať, že som dosť silná, že už to dám a budem ... nová.
Pre toto mi je dnes dobre.
Bez zmyslu
Toto bol najdivnejší narkovíkend ever, lebo zas som bola prudko
aktívna, tak sa nudný večer zmenil na totálny záhul, kedy som si nasilu ohýbala
prsty a prišla domov až ráno. Víkend bol taký polopestrí, lebo už ohýbam prsty
a je to sranda, strašnú radosť z toho mám, ako asi už dlho nie. A potom som
nespala a bola som úplne mimo celú nedeľu a múdro som sa išla učiť a na druhý deň
si nič nepamätala. Hlavička proste!
Čo
také ešte? Pondelok bol zaujímavý, lebo sme si tak konzultovali videjká a
schválila mi tých Psích vojakov, ale vyjadrila obavu, že toho bude veľa na
kreslenie, čoho som sa aj ja bála, takže ma moc nepodporila. Dobrá časy bola,
ako sa Zuz a Est vybrali domov, lebo to tam nemalo cenu. Akoby mal odbor
niekedy cenu, akurát zbytočne prevozím a pritom plodná je z toho dňa asi jedna
hodina, lebo zvyšok pozeráme filmy, chodíme do Tesca a potom sa cpeme čokoládou
a zmrzlinou. Potom išiel aj Rišo.
A
možno dobre, že sme zostali len dve so Sisou, lebo sme sa fajne porozprávali,
mala som dojem, že sa potrebuje úplne vyrozprávať, lebo sa to z nej len tak
sypalo. To bol asi taký trojhodinový rozhovor veľmi nepretržitý a úprimný, v
ktorom sme prebrali všetky veci od novembra až po udalosti posledných dní a
mala som z toho dobrý pocit. Dokonca mi bolo ľúto, že už ideme domov. Nie je
nad to, mať priateľov, s ktorými sa chápete a ktorý ma poznajú viac, než ja
sama seba. Toto mi bude strašne chýbať ...
Poslednou dobou sa ľudia v mojom okolí začali rapídne meniť z normálnych na ...
nenormálnych, skrátka pokrivené hodnoty, čistý materializmus a sebectvo,
zaslepenosť. Prišlo mi to skoro ako z týždňa na týždeň, ale to som si asi len
nevšimla ten proces. Z tejto strany som rada, že budem preč od toho
malomeštiactva ...
Mám
toho veľa a v podstate neviem, kam mám skôr skočiť a zároveň sa mi nič nechce,
tak sa len poflakujem a nadávam na ľudí ... ale vediem aj zaujímavé debaty obsahujúce hlboké sebaanlýzy a pozorovania sveta. A učím sa opäť dôverovať ľuďom ... a ide to pomaly ... ale ide ...
útlm
Posledné dni som mala pekne čudné. Včera som bola vytočená už od rána, lebo som bol nevyspatá. Opäť. Takže ráno ma čakala sprcha a úvahy o tom, čo by sa asi stalo, keby som zostala doma, ale asi úplne najviac som sa premohla a išla som. Ale bola som za to na seba nasraná, ale nemala som čas moc nas tým rozjímať, lebo som musela dať úplne behy na autobus. To je posledné rána veľmi populárne u mňa:P Divnejšiu cestu autobusom som asi ešte nemala, lebo sa mi strašne driemalo a snažila som sa ostať hore strašne moc, lebo som sa bála, že keď zaspím, tak padnem do uličky:P Vo vlaku som zas zvládla 3 strany z Brisingra a zalomila som to, ale len tak do polobdenia. Mám pocit, že asi začnem pijávať kávu ráno, lebo takto sa to nedá.
Potom som bola celý deň trocha mimo, ale nakoniec ma prebrala Lizáková, ktorá ma začala strašiť s tou mojou nešťastnou rukou a nebola prvá. Celý deň ma s tým niekto sral, takže večer som už bol úplne protivná. Nebyť toho, tak by sa celkom dalo. Nerobili sme nič, rozoberali sme party, kde boli ženy večer, varenie a potom sa Rišo balil do potravinovej fólie a húkal do trúbky. Aspoň bola sranda, vždycky čakám, čo zas spraví ...
Zo školy som išla k mužovi, ale bol tas nejaký čudný. Takže som sa tam v podstate len vyspala a potom išla domov, lebo sa s ním nedalo nejako ... mali sme debatu o nevere vo vzťahu. Niežey sme si boli neverní, to len tak teoreticky a on potom zostal taký prapodivný. Teda, začala som mať z neho taký čudný pocit, tak som ho radšej nechala tak ... Najprv som sa naňho strašne tešila a potom som bola asi aj radšej, keď som odchádzala ... ach, bože. Ťažko je s ním občas.
Dnes mám zas dilemu, či mám ísť k nemu, ale radšej by som išla do TT s volakým iným, lenže neviem s kým a nechcem sa vtierkať niekam. Nechcem ale zas kysnúť doma, lebo včera mi to stačilo ...
Ráno som mala dobrú náladu, lebo som sa vyspala úplne dosýtosti. Teraz som trošku otrávená, lebo sa mi nič nechce a to sa mám toho aj celkom soť učiť a aj na ITV by som mala čo robiť, ale neni som schopná.
Potom som bola celý deň trocha mimo, ale nakoniec ma prebrala Lizáková, ktorá ma začala strašiť s tou mojou nešťastnou rukou a nebola prvá. Celý deň ma s tým niekto sral, takže večer som už bol úplne protivná. Nebyť toho, tak by sa celkom dalo. Nerobili sme nič, rozoberali sme party, kde boli ženy večer, varenie a potom sa Rišo balil do potravinovej fólie a húkal do trúbky. Aspoň bola sranda, vždycky čakám, čo zas spraví ...
Zo školy som išla k mužovi, ale bol tas nejaký čudný. Takže som sa tam v podstate len vyspala a potom išla domov, lebo sa s ním nedalo nejako ... mali sme debatu o nevere vo vzťahu. Niežey sme si boli neverní, to len tak teoreticky a on potom zostal taký prapodivný. Teda, začala som mať z neho taký čudný pocit, tak som ho radšej nechala tak ... Najprv som sa naňho strašne tešila a potom som bola asi aj radšej, keď som odchádzala ... ach, bože. Ťažko je s ním občas.
Dnes mám zas dilemu, či mám ísť k nemu, ale radšej by som išla do TT s volakým iným, lenže neviem s kým a nechcem sa vtierkať niekam. Nechcem ale zas kysnúť doma, lebo včera mi to stačilo ...
Ráno som mala dobrú náladu, lebo som sa vyspala úplne dosýtosti. Teraz som trošku otrávená, lebo sa mi nič nechce a to sa mám toho aj celkom soť učiť a aj na ITV by som mala čo robiť, ale neni som schopná.
Paradoxy
Ach jaj, toto sú také bláznivo-pekné dni. Prelína sa tu nespánok s učením sa a dlhočíznymi osobnými rozhovormi.
Včera som nepísala, lebo som sa musela nadrtiť literatúru, nemčinu a dejiny. V škole bolo včera dosť super, na ITV som totiž opäť predstavila svoj dokonalý Jeffrey Campbell Lita SHOP, ktorý by bol naživo úplne nádherný a na stavbu nehorázne drahý (kusové sklo 5 x 4m, ohýbané sklo a podobné fainšmekrové veci), ale Campbell by na to podľa mňa mal. ďalej som si vymyslela video a vybrala doňho hudbu. Rozhodla som sa, že urobím asi dve, resp. začnem s tým foteným, keby sa ruka nelepšila, nech odovzdám aspoň niečo. A vlastne aj témy na plagát. Čítala som si nejaké úvahy a rozhodla som sa pre média a ich vplyv na človeka a relativita bohatstva. To budú také okruhy, budem to musieť ešte rozviť na konkrétne aspekty.
Dnes som chcela ísť preto nafotiť kaštieľ, lebo bolo slnečno, ale bola som hrozne moc unavená. Celkom paradox, že v BA bolo slnečno a sucho, kým na Spiši bola hotová apokalypsa, veru, nezávidela som tým hasičom, cestárom a policajtom, keď som o nich čítala. A nezávidela som ani tým ľuďom, čo boli prakticky uväznený vo vlakoch, alebo vo svojich vlastných domoch.
Toho DVK bola nehorázne veľa a ani som si to neprešla celé, litiku a nemčinu som si dokonca musela nechať na ráno. Učila som sa to asi do jednej a už som z toho bola prepatá dobre, ale aspoň mi robil Boris spoločnosť. To je ten neznámy, ale už je celkom známy ...
A sranda bola, že na tom DVK bol iba zlomok z toho, čo nám všetko púopísala do tých paierov a mňa skoro porazilo, lebo som si kludne mohla ísť spať skorej. Lebo je to už tretí deň, keď som málo spala a teraz som už pekne unavená. Literatúru som dala ako nič, len tú nemčinu som posrala, ale mám pocit, že by to dopadlo rovnako aj keby som sa ju naučila, lebo tie jej prekladové vety zas stály za to. Mojou vinou bolo, že som nechodila do školy a tak som v prvých dvoch úlohách nevedela, o čo presne sa tam jedná, ale nejak som sa z toho nakoniec vysomárila. Bolo to vtipné každopádne, lebo mne sa také veci nestávajú ... A písať testy s chorou rukou bola sranda, to písmo vyzeralo fakt zaujímavo, len čo je pravda ... Takže dnes už mám voľno, len som tak nejak rozbehnutá a unavená zároveň. Toto bol aj tak trochu surrealistická deň, pre situácie a obrazy. A okrem toho som si ráno obula gumáky a tešila sa, že som vyjebala s počasím, lebo včera aj predvčerom som mala premokavé botky, pršalo a nebolo to teda moc dobre. Tak dnes pre istotu mrzlo, lebo to je úplny čas na gumáky. Zajtra si dám Steely-polobotky, tak! Je to taká hra, čo sa hrám sama zo sebou s počasím:P
Okrem toho uvažujem dnes dosť nad sebou, lebo som si nejak neistá vecami, čo sa okolo mňa dejú a nerozumiem si. Respektíve sa dejú nejednoznačné veci a neviem, ako si ich mám vysvetľovať, aby som zvolila správny postup v tom, že čo ďalej. A obávam sa o tú ruku, hoci mi trochu odpuchla a ohnem tie prsty viac, len sa mi zdá, že to ide nejako pomaly. Potrebovala by som, aby mi niekto povedal, že to bude dobré a že sa nemusím báť. Že všetko bude dobré. Škoda, nebyť tej ruky, mala by som sa teraz super, ale kvôli nej sa desím budúcnosti, že to neustúpy a že tie prsty budú nefunkčné a potom ... Asi by som sa mohla aj trochu skľudniť a byť vďačná za to, že sa to lepší a nie vymýšľať katastrofické scenáre ... tragédka!
Video - hudba:
Včera som nepísala, lebo som sa musela nadrtiť literatúru, nemčinu a dejiny. V škole bolo včera dosť super, na ITV som totiž opäť predstavila svoj dokonalý Jeffrey Campbell Lita SHOP, ktorý by bol naživo úplne nádherný a na stavbu nehorázne drahý (kusové sklo 5 x 4m, ohýbané sklo a podobné fainšmekrové veci), ale Campbell by na to podľa mňa mal. ďalej som si vymyslela video a vybrala doňho hudbu. Rozhodla som sa, že urobím asi dve, resp. začnem s tým foteným, keby sa ruka nelepšila, nech odovzdám aspoň niečo. A vlastne aj témy na plagát. Čítala som si nejaké úvahy a rozhodla som sa pre média a ich vplyv na človeka a relativita bohatstva. To budú také okruhy, budem to musieť ešte rozviť na konkrétne aspekty.
Dnes som chcela ísť preto nafotiť kaštieľ, lebo bolo slnečno, ale bola som hrozne moc unavená. Celkom paradox, že v BA bolo slnečno a sucho, kým na Spiši bola hotová apokalypsa, veru, nezávidela som tým hasičom, cestárom a policajtom, keď som o nich čítala. A nezávidela som ani tým ľuďom, čo boli prakticky uväznený vo vlakoch, alebo vo svojich vlastných domoch.
Toho DVK bola nehorázne veľa a ani som si to neprešla celé, litiku a nemčinu som si dokonca musela nechať na ráno. Učila som sa to asi do jednej a už som z toho bola prepatá dobre, ale aspoň mi robil Boris spoločnosť. To je ten neznámy, ale už je celkom známy ...
A sranda bola, že na tom DVK bol iba zlomok z toho, čo nám všetko púopísala do tých paierov a mňa skoro porazilo, lebo som si kludne mohla ísť spať skorej. Lebo je to už tretí deň, keď som málo spala a teraz som už pekne unavená. Literatúru som dala ako nič, len tú nemčinu som posrala, ale mám pocit, že by to dopadlo rovnako aj keby som sa ju naučila, lebo tie jej prekladové vety zas stály za to. Mojou vinou bolo, že som nechodila do školy a tak som v prvých dvoch úlohách nevedela, o čo presne sa tam jedná, ale nejak som sa z toho nakoniec vysomárila. Bolo to vtipné každopádne, lebo mne sa také veci nestávajú ... A písať testy s chorou rukou bola sranda, to písmo vyzeralo fakt zaujímavo, len čo je pravda ... Takže dnes už mám voľno, len som tak nejak rozbehnutá a unavená zároveň. Toto bol aj tak trochu surrealistická deň, pre situácie a obrazy. A okrem toho som si ráno obula gumáky a tešila sa, že som vyjebala s počasím, lebo včera aj predvčerom som mala premokavé botky, pršalo a nebolo to teda moc dobre. Tak dnes pre istotu mrzlo, lebo to je úplny čas na gumáky. Zajtra si dám Steely-polobotky, tak! Je to taká hra, čo sa hrám sama zo sebou s počasím:P
Okrem toho uvažujem dnes dosť nad sebou, lebo som si nejak neistá vecami, čo sa okolo mňa dejú a nerozumiem si. Respektíve sa dejú nejednoznačné veci a neviem, ako si ich mám vysvetľovať, aby som zvolila správny postup v tom, že čo ďalej. A obávam sa o tú ruku, hoci mi trochu odpuchla a ohnem tie prsty viac, len sa mi zdá, že to ide nejako pomaly. Potrebovala by som, aby mi niekto povedal, že to bude dobré a že sa nemusím báť. Že všetko bude dobré. Škoda, nebyť tej ruky, mala by som sa teraz super, ale kvôli nej sa desím budúcnosti, že to neustúpy a že tie prsty budú nefunkčné a potom ... Asi by som sa mohla aj trochu skľudniť a byť vďačná za to, že sa to lepší a nie vymýšľať katastrofické scenáre ... tragédka!
Video - hudba:
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)