Bez zmyslu

Toto bol najdivnejší narkovíkend ever, lebo zas som bola prudko aktívna, tak sa nudný večer zmenil na totálny záhul, kedy som si nasilu ohýbala prsty a prišla domov až ráno. Víkend bol taký polopestrí, lebo už ohýbam prsty a je to sranda, strašnú radosť z toho mám, ako asi už dlho nie. A potom som nespala a bola som úplne mimo celú nedeľu a múdro som sa išla učiť a na druhý deň si nič nepamätala. Hlavička proste!

   Čo také ešte? Pondelok bol zaujímavý, lebo sme si tak konzultovali videjká a schválila mi tých Psích vojakov, ale vyjadrila obavu, že toho bude veľa na kreslenie, čoho som sa aj ja bála, takže ma moc nepodporila. Dobrá časy bola, ako sa Zuz a Est vybrali domov, lebo to tam nemalo cenu. Akoby mal odbor niekedy cenu, akurát zbytočne prevozím a pritom plodná je z toho dňa asi jedna hodina, lebo zvyšok pozeráme filmy, chodíme do Tesca a potom sa cpeme čokoládou a zmrzlinou. Potom išiel aj Rišo. 

    A možno dobre, že sme zostali len dve so Sisou, lebo sme sa fajne porozprávali, mala som dojem, že sa potrebuje úplne vyrozprávať, lebo sa to z nej len tak sypalo. To bol asi taký trojhodinový rozhovor veľmi nepretržitý a úprimný, v ktorom sme prebrali všetky veci od novembra až po udalosti posledných dní a mala som z toho dobrý pocit. Dokonca mi bolo ľúto, že už ideme domov. Nie je nad to, mať priateľov, s ktorými sa chápete a ktorý ma poznajú viac, než ja sama seba. Toto mi bude strašne chýbať ...

    Poslednou dobou sa ľudia v mojom okolí začali rapídne meniť z normálnych na ... nenormálnych, skrátka pokrivené hodnoty, čistý materializmus a sebectvo, zaslepenosť. Prišlo mi to skoro ako z týždňa na týždeň, ale to som si asi len nevšimla ten proces. Z tejto strany som rada, že budem preč od toho malomeštiactva ...

    Mám toho veľa a v podstate neviem, kam mám skôr skočiť a zároveň sa mi nič nechce, tak sa len poflakujem a nadávam na ľudí ... ale vediem aj zaujímavé debaty obsahujúce hlboké sebaanlýzy a pozorovania sveta. A učím sa opäť dôverovať ľuďom ... a ide to pomaly ... ale ide ...