O prijatí
Idem po poriadku. Dnešok je ale aj tak najlepší zo všetkých (trochu bitter sweet síce). Dnes. Dnes boli prijmačky na STU. A ja som sa ich bála, aj ráno som mala zlú náladu, mala som klopkajúce čižiem, ktorých klopot neznášam a doska ma ťažila viac ako hocikedy predtým. V budove sa mi nepáčilo, bola pochmúrna.
Pozitívom bolo, že som stretla Lucku, z výstavníctva a tam to niekde končilo. Prvá úloha ma najprv vydesila na smrť, mali sme robiť šperk z papiera. Nikdy by som si nebola myslela, že šperk budem robiť na STU na dizajne, ale nakoniec som spravila taký menší masterpiece, asi jedinú schopnú vec prijmačiek. Bol to náhrdlník, vrstvený z papiera inšpirovaný vyvretými horninami (vizuálne niečo na tento spôsob).
Druhá úloha bolo modelovanie z hliny a mali sme robiť prenosnú žehličku (!!!) a skoro som odpadla z tej témy. Páčili sa mi nákresy, ale nie to, čo som vymodelovala. Žehlička mala byť malá nízka a dobre uchopiteľná, to držanie bolo vlastne jej dominantou a vychádzala som z tvaru zrezaného vajíčka.
Posledná úloha bolo zátišie, ktoré sme robili na A3 a malo to trvať 2 hodiny a už po hodine sme neobsedeli. A okrikovali nás. A celkovo neboli bohvieako prívetiví. Skrátka od VŠVU to bolo vzdialené na 100000 honov prístupom, kolektívom, budovou aj pedagógmi. Už ráno sa šírili správy, že VŠVU vyhlásila výsledky.
Domov som išla v protivnej nálade, telefonát s Matejom tomu ani trochu neprospel, hoci smskami vo vlaku ma potešil, skoro som sa v kupé dokonca rozosmiala. Išlo o to, že mám pocit, že mi zazlieva, že sa učím, hoci moja škola je ľahká. Nemôžem za ním totiž prísť do Hrnčiaroviec (!!!! čo/koho mi to pripomína), lebo v utorok má skúšku zo psychologie, ktorú (písomnú!!) nespravil skoro nikto. Tak je zle, že sa učím a nemám čas, lebo mám toho zaseraz milión. Proste, bola som hrozne sklamaná. Okrem toho som si spomenula na Mareka a z neho mi bolo smutno tiež, zase ten pocit viny a zrady.
Doma som sa zúbožene najedla, zdrtene osprchovala a išla na fb, kde ma privítali statusy o tom, ako sú všetci prijatí a mne už išlo do plaču, silno som pochybovala, že aj ja budem. A bola som!! Som prijatá, budem študovať vizuálnu komunikáciu!! Keby nebol tento deň tak deprimujúci, radovala by som sa viac. Mám pocit, akoby na tom dnes nezáležalo. Chýbajú mi ľudia, s ktorými by som zdieľala, ktorí by sa z toho tešili so mnou. Ďakujem Ondrejovi a Sise, že mi pripomenuli, že je to super :) A dúfam, že mi to čoskoro dojde ... asi už to prichádza. Tlačia sa mi slzy do očí, nejde len o vysokú školu, ide o ďalší krok ku snu (dosť podstatný krok).
Pozitívom bolo, že som stretla Lucku, z výstavníctva a tam to niekde končilo. Prvá úloha ma najprv vydesila na smrť, mali sme robiť šperk z papiera. Nikdy by som si nebola myslela, že šperk budem robiť na STU na dizajne, ale nakoniec som spravila taký menší masterpiece, asi jedinú schopnú vec prijmačiek. Bol to náhrdlník, vrstvený z papiera inšpirovaný vyvretými horninami (vizuálne niečo na tento spôsob).
Druhá úloha bolo modelovanie z hliny a mali sme robiť prenosnú žehličku (!!!) a skoro som odpadla z tej témy. Páčili sa mi nákresy, ale nie to, čo som vymodelovala. Žehlička mala byť malá nízka a dobre uchopiteľná, to držanie bolo vlastne jej dominantou a vychádzala som z tvaru zrezaného vajíčka.
Posledná úloha bolo zátišie, ktoré sme robili na A3 a malo to trvať 2 hodiny a už po hodine sme neobsedeli. A okrikovali nás. A celkovo neboli bohvieako prívetiví. Skrátka od VŠVU to bolo vzdialené na 100000 honov prístupom, kolektívom, budovou aj pedagógmi. Už ráno sa šírili správy, že VŠVU vyhlásila výsledky.
Domov som išla v protivnej nálade, telefonát s Matejom tomu ani trochu neprospel, hoci smskami vo vlaku ma potešil, skoro som sa v kupé dokonca rozosmiala. Išlo o to, že mám pocit, že mi zazlieva, že sa učím, hoci moja škola je ľahká. Nemôžem za ním totiž prísť do Hrnčiaroviec (!!!! čo/koho mi to pripomína), lebo v utorok má skúšku zo psychologie, ktorú (písomnú!!) nespravil skoro nikto. Tak je zle, že sa učím a nemám čas, lebo mám toho zaseraz milión. Proste, bola som hrozne sklamaná. Okrem toho som si spomenula na Mareka a z neho mi bolo smutno tiež, zase ten pocit viny a zrady.
Doma som sa zúbožene najedla, zdrtene osprchovala a išla na fb, kde ma privítali statusy o tom, ako sú všetci prijatí a mne už išlo do plaču, silno som pochybovala, že aj ja budem. A bola som!! Som prijatá, budem študovať vizuálnu komunikáciu!! Keby nebol tento deň tak deprimujúci, radovala by som sa viac. Mám pocit, akoby na tom dnes nezáležalo. Chýbajú mi ľudia, s ktorými by som zdieľala, ktorí by sa z toho tešili so mnou. Ďakujem Ondrejovi a Sise, že mi pripomenuli, že je to super :) A dúfam, že mi to čoskoro dojde ... asi už to prichádza. Tlačia sa mi slzy do očí, nejde len o vysokú školu, ide o ďalší krok ku snu (dosť podstatný krok).
Divnota a neistota
Fúúúh, po týchto prijmačkách je mi už zaťažko učiť sa na čokoľvek školské. Ešte ma síce jedny čakajú, ale ja sa na svoje veľké počudovanie a nechuť, tvárim, akoby som bola všade prijatá. Trubka som!
Takže so psychológiou to vyzerá biedne, včera som na 14tich stranách narátala vyše 50 mien. Teším sa. Má to 110. A za 3 dni som prečítala ("až!!!!!!!!!!!!!!") tých 14 strán. Milujem sa proste.
Ale, nie, dnes sa do toho už musím zahryznúť, tiež by som mala začať hrýzť tie 2 A1tkové výkresy, čo ma čakajú. Do tých by som sa zahryzla oveľa radšej. Kvôli jednému z nich som podnikla výpravu do kaštieľa, odkiaľ som si nanosila kôru. Na čo mi bude, to si zatiaľ nechám pre seba.
S Matejom je nejak zvláštne. A zase nie jeho vinou. Niežeby bolo zle, ale ja sa nudím. Opäť. Fakt by som rada vedela, či existuje niekto, s kým by som sa nenudila, ale pochybujem. Naozaj neviem, čo očakávam. A horšie je, že sa to nedá nikomu na svete vysvetliť. Na Mareka si už spomínam menej, možno je to aj tým, že som toho mala (a mám) teraz veľa. Možno sa to s Matejom zas upraví, keď budeme zase spolu bývať viac. Sme spolu 1-2x do týždňa, čo sa niekomu môže zdať normálne, ale mi sme na to neboli navyknutý.
Poslednou dobou som si veľa písala s Est, Sisou a dokonca aj zo Zuzkou. No ... veľa možno zrovna nie, ale výdatne. Bola som za to rada, lebo sa majú dobre. Minimálne dve určite (na tých 90%).
Dnes som sa na ňom pobavila, lebo som si všimla, že skúšku spraví buď na Ačko alebo nespraví. V škole sa mu inak darí, hlavne na ateliéri, čo ma teší. Možno mu trocha závidím, ale nie tak, že by som mu priala zle. Skôr tak, že tiež by som chcela byť ako on. Dúfam, že budem. Verím v to. Hoci je to dosť krehká viera. Mám ale pocit, že či už sa dostanem na STU alebo na VŠVU, dostanem sa zátoveň späť na koňa.
Verdikt z VŠVU sa dozviem o dva dni. Je to zvláštne, ale nebojím sa. Len neviem prečo, lebo istá si vôbec nie som. Stavím sa, že v piatok ani nebudem mať gule na to, aby som si pozrela výsledky. Poseroutka!
A zase jeden z mojich POP výpadov. Milujem ten refrén, hoci Rihannu som mala milionkrát radšej, keď začínala -_-
Takže so psychológiou to vyzerá biedne, včera som na 14tich stranách narátala vyše 50 mien. Teším sa. Má to 110. A za 3 dni som prečítala ("až!!!!!!!!!!!!!!") tých 14 strán. Milujem sa proste.
Ale, nie, dnes sa do toho už musím zahryznúť, tiež by som mala začať hrýzť tie 2 A1tkové výkresy, čo ma čakajú. Do tých by som sa zahryzla oveľa radšej. Kvôli jednému z nich som podnikla výpravu do kaštieľa, odkiaľ som si nanosila kôru. Na čo mi bude, to si zatiaľ nechám pre seba.
S Matejom je nejak zvláštne. A zase nie jeho vinou. Niežeby bolo zle, ale ja sa nudím. Opäť. Fakt by som rada vedela, či existuje niekto, s kým by som sa nenudila, ale pochybujem. Naozaj neviem, čo očakávam. A horšie je, že sa to nedá nikomu na svete vysvetliť. Na Mareka si už spomínam menej, možno je to aj tým, že som toho mala (a mám) teraz veľa. Možno sa to s Matejom zas upraví, keď budeme zase spolu bývať viac. Sme spolu 1-2x do týždňa, čo sa niekomu môže zdať normálne, ale mi sme na to neboli navyknutý.
Poslednou dobou som si veľa písala s Est, Sisou a dokonca aj zo Zuzkou. No ... veľa možno zrovna nie, ale výdatne. Bola som za to rada, lebo sa majú dobre. Minimálne dve určite (na tých 90%).
Dnes som sa na ňom pobavila, lebo som si všimla, že skúšku spraví buď na Ačko alebo nespraví. V škole sa mu inak darí, hlavne na ateliéri, čo ma teší. Možno mu trocha závidím, ale nie tak, že by som mu priala zle. Skôr tak, že tiež by som chcela byť ako on. Dúfam, že budem. Verím v to. Hoci je to dosť krehká viera. Mám ale pocit, že či už sa dostanem na STU alebo na VŠVU, dostanem sa zátoveň späť na koňa.
Verdikt z VŠVU sa dozviem o dva dni. Je to zvláštne, ale nebojím sa. Len neviem prečo, lebo istá si vôbec nie som. Stavím sa, že v piatok ani nebudem mať gule na to, aby som si pozrela výsledky. Poseroutka!
A zase jeden z mojich POP výpadov. Milujem ten refrén, hoci Rihannu som mala milionkrát radšej, keď začínala -_-
I'm friends with the monster that's under my bed
Get along with the voices inside of my head
You're trying to save me, stop holding your breath
And you think I'm crazy, yeah, you think I'm crazy
And you think I'm crazy, yeah, you think I'm crazy
Keď býva po ...
Tak a mám po tom. Nakoniec sme sa dostali všetky do druhého kola a Kamilka mala dokonca najviac bodov z nás všetkých. Bola som na ňu hrdá :) Zvyšné dva dni sa celkom dali, mrzelo ma ale trochu, že Katka, s ktorou teraz chodím na Trnavskú sa nedostala do druhého kol na dizajne a neviem ani, ako dopadla Maťa, ale vraj ich tam bolo veľa a boli silní.
Táákže: druhý deň sme sa všetci presunuli z nášho superkomorného ateliéru, kde nás bolo 5, do kresliarne, kde bola zima. Zostalo nás 21 (posunuli hranicu z 50 na 45 bodov, bolo by nás 18).
Ako prvý sme robili test z jazyka a bola som prekvapená, že som toho vedela viac ako som očakávala, že budem (ale zas nie všetko), lebo s nemčinou to bolo tak ako s portrétom. Druhá úloha bol kalendnárny list na mesiac, v ktorom sme sa narodili. Celkom mi to vyšlo, aj sa to páčilo ostatným, ale bola to dosť ilustračka, tak som véééľmi zvedavá. Treťou úlohou bol komiks na tému 2 muchy jednou ranou. Toto bol šok, lebo som nevedela čo s tým asi pol hodku, čo je u mňa neprípustné. Nakoniec som si vymyslela typo, bola to celkom sranda, len ma zaskočilo, že všetci kreslili muchy a ja som pracovala s fontom ako jediná. A profesori sa pri mne nadlho zastavovali, tak dúfam, že v dobrom. Kamilka ma celú dobu upokojovala, inak by som sa z toho už asi scvokla, lebo fakt ich bolo pri nás dvoch dosť a na dosť dlho. V ten deň som šetko stíhala a mala veci dokonca v predstihu. Ten komiks som robila spôsobom, akože píšeme v počítači slovo MUCHY (na druhú, bola tam ešte taká malá 2jka, ale dalo sa to čítať aj ako dve muchy) a posledný obrázok bolo zakliknutie písmen s rozrolovanou ponukou, na ktorej som bola kurzorom na políčku Delete, akože jedným ich zabijem jednou ranou.
Tretí deň sme mali prísť až na deviatu, boli sme už menej v strese, hoci ja som sa bála len v pondelok večer a utorok ráno, že či som sa dostala. Ako prvá úloha sa robili 3 piktogramy na tému Moje neresti. Myslím, že túto úlohu som nezvládla veľmi dobre, hoci bola jednoduchá. Okrem toho som bola stále vystresovaná z pohovoru, hoci všetci hovorili, že sú milí. Na ten ma zavolali počas druhej úlohy toho dňa, ktorá znela: papierový 3D objekt na tému Recyklácia. To som mala blok č. 2. Nakoniec som ťažila z toho komiksu, ktorý som robila ten predtým a robila som typo s rovnakým fontom ako deň predtým. Tak im to hádam došlo. A zase som bola jediná s typografiou a spravila som fakt pekné priestorové R. Ťažila som tiež z toho, že na pohovore som zapotila, že sa chcem venovať typografii. A keď som sa nad tým potom zamyslela, tak táto podvedomá odpoveď bola prekvapivo pravdivá. V tento deň som pre zmenu nestíhala nič.
Pohovor bol fajn, cestou som pokecala s profesorom, všetci boli milý a nevyzerali byť nejak zdesený zo mňa. Tak ako všetky dni, aj na pohovore boli milí. To im veľmi kvitujem, pracovné prostredie je dôležité a urobilo to dojem asi na všetkých, čo sme sa rozprávali, takže za toto majú odomňa 5 bodov. Len ma prekvapilo, že moje portfolko si prezerali, akoby ho nikdy nevideli (nejaký dobrák mi dal totiž jeden bod za domáce práce. Pobavilo, haha -_- ), vyberali si záložky, prezerali, pýtali sa na videá a na blog, hoci o tom bolo písané veľkými písmenami hneď na prvej strane.
A výsledky budú (až!!) budúci týždeň. Možno sa ešte niečo zvrtne, ale nemyslím, že ma vezmú. A ak áno, budem pri konci. Snáď sa na STU bude dariť lepšie :)
A teraz sa budem trochu resetovať, tie 3 dni ma zničili, ale aj tak na ne rada spomínam.
Táákže: druhý deň sme sa všetci presunuli z nášho superkomorného ateliéru, kde nás bolo 5, do kresliarne, kde bola zima. Zostalo nás 21 (posunuli hranicu z 50 na 45 bodov, bolo by nás 18).
Ako prvý sme robili test z jazyka a bola som prekvapená, že som toho vedela viac ako som očakávala, že budem (ale zas nie všetko), lebo s nemčinou to bolo tak ako s portrétom. Druhá úloha bol kalendnárny list na mesiac, v ktorom sme sa narodili. Celkom mi to vyšlo, aj sa to páčilo ostatným, ale bola to dosť ilustračka, tak som véééľmi zvedavá. Treťou úlohou bol komiks na tému 2 muchy jednou ranou. Toto bol šok, lebo som nevedela čo s tým asi pol hodku, čo je u mňa neprípustné. Nakoniec som si vymyslela typo, bola to celkom sranda, len ma zaskočilo, že všetci kreslili muchy a ja som pracovala s fontom ako jediná. A profesori sa pri mne nadlho zastavovali, tak dúfam, že v dobrom. Kamilka ma celú dobu upokojovala, inak by som sa z toho už asi scvokla, lebo fakt ich bolo pri nás dvoch dosť a na dosť dlho. V ten deň som šetko stíhala a mala veci dokonca v predstihu. Ten komiks som robila spôsobom, akože píšeme v počítači slovo MUCHY (na druhú, bola tam ešte taká malá 2jka, ale dalo sa to čítať aj ako dve muchy) a posledný obrázok bolo zakliknutie písmen s rozrolovanou ponukou, na ktorej som bola kurzorom na políčku Delete, akože jedným ich zabijem jednou ranou.
Tretí deň sme mali prísť až na deviatu, boli sme už menej v strese, hoci ja som sa bála len v pondelok večer a utorok ráno, že či som sa dostala. Ako prvá úloha sa robili 3 piktogramy na tému Moje neresti. Myslím, že túto úlohu som nezvládla veľmi dobre, hoci bola jednoduchá. Okrem toho som bola stále vystresovaná z pohovoru, hoci všetci hovorili, že sú milí. Na ten ma zavolali počas druhej úlohy toho dňa, ktorá znela: papierový 3D objekt na tému Recyklácia. To som mala blok č. 2. Nakoniec som ťažila z toho komiksu, ktorý som robila ten predtým a robila som typo s rovnakým fontom ako deň predtým. Tak im to hádam došlo. A zase som bola jediná s typografiou a spravila som fakt pekné priestorové R. Ťažila som tiež z toho, že na pohovore som zapotila, že sa chcem venovať typografii. A keď som sa nad tým potom zamyslela, tak táto podvedomá odpoveď bola prekvapivo pravdivá. V tento deň som pre zmenu nestíhala nič.
Pohovor bol fajn, cestou som pokecala s profesorom, všetci boli milý a nevyzerali byť nejak zdesený zo mňa. Tak ako všetky dni, aj na pohovore boli milí. To im veľmi kvitujem, pracovné prostredie je dôležité a urobilo to dojem asi na všetkých, čo sme sa rozprávali, takže za toto majú odomňa 5 bodov. Len ma prekvapilo, že moje portfolko si prezerali, akoby ho nikdy nevideli (nejaký dobrák mi dal totiž jeden bod za domáce práce. Pobavilo, haha -_- ), vyberali si záložky, prezerali, pýtali sa na videá a na blog, hoci o tom bolo písané veľkými písmenami hneď na prvej strane.
A výsledky budú (až!!) budúci týždeň. Možno sa ešte niečo zvrtne, ale nemyslím, že ma vezmú. A ak áno, budem pri konci. Snáď sa na STU bude dariť lepšie :)
A teraz sa budem trochu resetovať, tie 3 dni ma zničili, ale aj tak na ne rada spomínam.
Znova prvý deň
Hoci som sa takto pred rokom ešte len chystala na prijmačky a dnes už mám za sebou prvý deň. Bol celkom zábavný, hoci miestami som bola tak mierne na nervy, lebo som nestíhala alebo nevedela, čo mám čakať. Ale bola som pokojná, ráno som v klude, oddýchnutá (!!!!) vstala a všetko postíhala.
Bolo tam veľa mladých profesorov a všetci boli na nás milý a upokojovali nás. Dosť rozdiel oproti grafike v minulom roku.
Portrét sa mi ASI celkom vydaril, teda ... bol schopný, na to, že som celý rok nekreslila portréty a nestihla si spraviť ani jeden jediný. Ale výnimočne som si merala proporcie. Test bol taký ... divný, veľa dejepisných vecí a na mnohé odpovede som sa rozpomenula až po teste :3 klasická ja. Posledná úloha bola nakoniec najviac na nervy, lebo nám nevychádzal čas. Mali sme za úlohu vytvoriť 3 obaly LP na hudobné skupiny, ktoré nám oni zadali a boli to skupiny typu Symfonický orchester Stanislava Stankociho - klasika (rektor školy mimochodom), Dixieland Pavla Chomu (vedúci katedry) - jazz, Kovošrot - metal, Rýľ je stýľ - hip hop, Deravý kotlík - folk, Vňadňanka - turbofolk ... stačilo? Viem si úplne predstaviť ako sa bavili na vymýšľaní tých názvov. Robila som Kovošrot, Vňadňanku (urobila som recesiu, strašne sme sa na tom smiali, snáď to pochopia. Boli to prsia vyrastajúce z gitary a okolo seba mali plamene :D niekedy to musím urobiť v počítači, bolo to na posratie ). Mali sme všetci problém to stihnúť. Tak snáď som prešla, trochu sa bojím zajtrajška a pohovoru. Ak sa k nemu samozrejme dostanem.
Na prijmačkách som bola s terajšími štvrtáčkami, výstavníčkou a dvoma grafičkami. Bolo s nimi super, s grafičkou Kamilkou som bola aj v ateliéri, mala fakt super portrét a dobre sa mi pri nej robilo. Dúfam, že sa všetky dostaneme. Inak baby majú už aj svoju vlastnú "značku" Kokosové sesterstvo a majú veľmi milé veci ♥ A btw, mám doplnený blog Na čistinke, môžete si pozrieť moje najnovšie veci.
Tak nám zajtra držte palce :)
Bolo tam veľa mladých profesorov a všetci boli na nás milý a upokojovali nás. Dosť rozdiel oproti grafike v minulom roku.
Portrét sa mi ASI celkom vydaril, teda ... bol schopný, na to, že som celý rok nekreslila portréty a nestihla si spraviť ani jeden jediný. Ale výnimočne som si merala proporcie. Test bol taký ... divný, veľa dejepisných vecí a na mnohé odpovede som sa rozpomenula až po teste :3 klasická ja. Posledná úloha bola nakoniec najviac na nervy, lebo nám nevychádzal čas. Mali sme za úlohu vytvoriť 3 obaly LP na hudobné skupiny, ktoré nám oni zadali a boli to skupiny typu Symfonický orchester Stanislava Stankociho - klasika (rektor školy mimochodom), Dixieland Pavla Chomu (vedúci katedry) - jazz, Kovošrot - metal, Rýľ je stýľ - hip hop, Deravý kotlík - folk, Vňadňanka - turbofolk ... stačilo? Viem si úplne predstaviť ako sa bavili na vymýšľaní tých názvov. Robila som Kovošrot, Vňadňanku (urobila som recesiu, strašne sme sa na tom smiali, snáď to pochopia. Boli to prsia vyrastajúce z gitary a okolo seba mali plamene :D niekedy to musím urobiť v počítači, bolo to na posratie ). Mali sme všetci problém to stihnúť. Tak snáď som prešla, trochu sa bojím zajtrajška a pohovoru. Ak sa k nemu samozrejme dostanem.
Na prijmačkách som bola s terajšími štvrtáčkami, výstavníčkou a dvoma grafičkami. Bolo s nimi super, s grafičkou Kamilkou som bola aj v ateliéri, mala fakt super portrét a dobre sa mi pri nej robilo. Dúfam, že sa všetky dostaneme. Inak baby majú už aj svoju vlastnú "značku" Kokosové sesterstvo a majú veľmi milé veci ♥ A btw, mám doplnený blog Na čistinke, môžete si pozrieť moje najnovšie veci.
Tak nám zajtra držte palce :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)