Divnota a neistota

    Fúúúh, po týchto prijmačkách je mi už zaťažko učiť sa na čokoľvek školské. Ešte ma síce jedny čakajú, ale ja sa na svoje veľké počudovanie a nechuť, tvárim, akoby som bola všade prijatá. Trubka som!
      Takže so psychológiou to vyzerá biedne, včera som na 14tich stranách narátala vyše 50 mien. Teším sa. Má to 110.  A za 3 dni som prečítala ("až!!!!!!!!!!!!!!") tých 14 strán. Milujem sa proste.

   Ale, nie, dnes sa do toho už musím zahryznúť, tiež by som mala začať hrýzť tie 2 A1tkové výkresy, čo ma čakajú. Do tých by som sa zahryzla oveľa radšej. Kvôli jednému z nich som podnikla výpravu do kaštieľa, odkiaľ som si nanosila kôru. Na čo mi bude, to si zatiaľ nechám pre seba.
    S Matejom je nejak zvláštne. A zase nie jeho vinou. Niežeby bolo zle, ale ja sa nudím. Opäť. Fakt by som rada vedela, či existuje niekto, s kým by som sa nenudila, ale pochybujem. Naozaj neviem, čo očakávam. A horšie je, že sa to nedá nikomu na svete vysvetliť. Na Mareka si už spomínam menej, možno je to aj tým, že som toho mala (a mám) teraz veľa. Možno sa to s Matejom zas upraví, keď budeme zase spolu bývať viac. Sme spolu 1-2x do týždňa, čo sa niekomu môže zdať normálne, ale mi sme na to neboli navyknutý.
    Poslednou dobou som si veľa písala s Est, Sisou a dokonca aj zo Zuzkou. No ... veľa možno zrovna nie, ale výdatne. Bola som za to rada, lebo sa majú dobre. Minimálne dve určite (na tých 90%).
    Dnes som sa na ňom pobavila, lebo som si všimla, že skúšku spraví buď na Ačko alebo nespraví. V škole sa mu inak darí, hlavne na ateliéri, čo ma teší. Možno mu trocha závidím, ale nie tak, že by som mu priala zle. Skôr tak, že tiež by som chcela byť ako on.  Dúfam, že budem. Verím v to. Hoci je to dosť krehká viera. Mám ale pocit, že či už sa dostanem na STU alebo na VŠVU, dostanem sa zátoveň späť na koňa.
    Verdikt z VŠVU sa dozviem o dva dni. Je to zvláštne, ale nebojím sa. Len neviem prečo, lebo istá si vôbec nie som. Stavím sa, že v piatok ani nebudem mať gule na to, aby som si pozrela výsledky. Poseroutka!
   A zase jeden z mojich POP výpadov. Milujem ten refrén, hoci Rihannu som mala milionkrát radšej, keď začínala -_-

I'm friends with the monster that's under my bed

Get along with the voices inside of my head

You're trying to save me, stop holding your breath
And you think I'm crazy, yeah, you think I'm crazy