Ako silná ... ?

    Dnes večer sme mali s Matejom debatu o sile. O sile, povahy, charakteru, o sile zvládnuť a vysporiadať sa, možno by sa dalo povedať ... aj o odvahe.
   Zaujímalo by ma, čo vlastne ľudí robí silnými. Dá sa vôbec povedať, že robí silnými? Nejaký základ musíme mať predsa v povahe, niečo ako "základný balíček", s ktorým potom pracujeme ... Ako to je ...? Sú ľudia, ktorí sú proste len silní a hotovo alebo sa musia k sile prepracovať, mnohými pádmi a ranami ... Tvaruje nás naša bolesť? Je to skutočne tak, že čím viac hnusu si preskáčeš, tým si silnejší? Povedzme, že niekto z môjho okolia, čo si toho dosť preskákal je proste ... slabý. A ja neviem, ako môže, pretože tú osobu niekedy moc obdivujem za jej odvahu a cieľavedomosť, pri nej si občas prídem fakt nedospelá a mladučká, nevyzretá. A ona pritom vlastne nezvláda relatívne jednoduché životné situácie v porovnaní s tým, čo by ju ešte v živote mohlo čakať. Doslova ma šokovala tá labilita ... vždy som si myslela, že človeka tvarujú situácie a udalosti, ktoré v živote stretnú, ale asi záleží veľmi na tom, ako sa k tomu postavím, viac ako som si myslela. Tiež som sa veľmi zamýšľala aj nad svojím prístupom, nad tým, ako som sa vysporiadavala a tým, ako ma samotná podstata mojej bytosti nabádala pozviechať sa, pretože ,, zajtra bude lepšie ", pretože to nevzdám, pretože som sama sebe hovorila, že som silná a že to dám, že ma to posunie ďalej ... bez toho, aby som si to uvedomila. Niečo ako autopilot.
    Tento monolog mi pripomína niekoho, kto má dnes meniny, kto to raz tiež dal, keď bolo najhoršie. Panebože, ja som vtedy nechápala, kde to v sebe berieš ... keď sa nad tým zamyslím, tak to patrí k tým najodvážnejším veciam, akých som kedy bola svedkom.

Takže dnes pripíjam na všetky mladé silné ženy a mužov, na naše neoblomné bytosti a zdravých autopilotov, ktorí nám nikdy nedovolia vzdať to aj keby čo bolo:)

    ,,  We will run and scream, You will dance with me, We'll fulfill our dreams And we'll be free.

                                   We will be who we are And they'll heal our scars. Sadness will be far away. "                                 

Inspire

Zbohom vlasy moje!

    Uff, včera som dala zbohom (podľa mňa) veľkej časti svojich zlatohnedých vlasov. Mám panickú hrôzu z kaderníčok, takže som sa strihala sama. Moje úbohé konce vlasov už boli asi rozpätorené, takže strihanie bolo z čisto praktických dôvodov, inak veľmi nerada mením strih vlasov. Bolo to celkom vtipné, ale bavilo ma to, tak som musela dávať pozor, aby som si samou zaujatosťou neostrihala celú hlavu. Po ostrihaní som musela prekonať mierny šok, pretože klbko vlasov bolo tak do dvoch rúk a ja som sa zľakla, že je ich veľa, hoci v zrkadle som vyzerala skoro rovnako ako predtým.

    Posledné dni nie je veľmi pekné počasie, stále prší a je zima, čo mi trochu (naozaj len trochu) vyhovuje, lebo môžem nosiť svoju parku, len ešte by sa hodila nejaká nepremokavá obuv. Momentálne sa bavím s Matejovým videom, lebo včera sa mu nepodaril nainštalovať Adobe Premiere (s tým súvisí môj domáci objav 16 gigového USB, ktoré som si znárodnila, takže som mala také malé-veľké Vianoce, každopádne som sa moc tešila :3), tak som sa ponúkla, že to spravím zaňho. Ide tam najmä o prechody v prestrihoch, prácu s hudbou a rolovacie titutlky, o čom som ešte včera poobede nemala ani potuchy, zato som ho robila asi do druhej v noci, počas exportu som išla .... ehm ehm ... "spať", lebo môj počítač pri exporte vydáva zvuky asi ako helikoptéra. Po tejto noci mám ale pocit, že som úúplny Master of Premiere a to aj vďaka tejto stránke, kde nájdete všetky možné aj nemožné videotutoriály v HD kvalite. Možno by som nemala taký problém, ale môj Premiere je v angličtine a fakt nemám dostatočnú slovnú zásobu. Potom ho sem pridám, nech sa môžete pokochať Matejovým ateliérom:) inak ten dom je fakt super:) a nehovorím to preto, že som jeho žena:P Inak včerajší večer/noc mi silne pripomenul posledný rok strednej školy a tie nechutné nestíhavé stavy, napriek tomu, že som s tým videom nemala kam ponáhľať ...
     A inak, keď sme pri tých programoch ... včera som si zase všimla, že môj Photoshop opäť žije vlastným životom, keď sa pár krát spustil v angličtine a pár krát v češtine a vrcholom všetkého bolo, keď bol anglický, z niektorými panelmi po česky :3 to nevymyslíš, to je môj Photoshop!
    Okrem môjho ostrihania (pre mňa veľká vec, keď som sa nestrihala 5 rokov) sa nič zaujímavé nedeje, akurát možno až na to, že budúcu stredu mám už školu, resp. iba školenie o MAISe a dosť sa mi tam nechce. Okrem toho ma TRUNI dosť vytáča, pretože my, denní, ešte stále nemáme rozvrh hodín a ja ho tam veľmi veľmi chcem vedieť (!!!!!).

Inspire

Je to právě ta. Ryzí, důvěrná i cizí. Nepolapitelná.

   Tento týždeň je skysnutý až až. Nič sa nedeje alebo možno deje, ale mňa už tieto prázdniny a večné party nejak vyčerpávajú, vyčerpávajú ma známe tváre, známe miesta, známe víno, známe  rozčúlenia zo známych ľudí, známe cesty ...

    Každý deň mám skoro taký istý, ako ten predošlý, akurát vo ... štvrtok (včera) som bola s Matejom doobeda, lebo tu bol u zubárky a potom sme išli na zmrzlinový pohár, na ktorý ma pozval, čo ma potešilo, lebo sme spolu nikde nikdy takto zatiaľ neboli, trochu sme sa prešli po Krupej a navečer sme išli s Miškou, Filipom a dvoma jeho spolužiakmi na billiard do IrishPubu. Nebola som tam asi rok a nič sa tam nezmenilo, až na to prekvapenie, že tam nebolo milión ľudí a obvyklá dymová clona vo výške očí. Matej ma dosť prekvapil, lebo sa vyobliekal a učesal/skrotil svoju kučeravú bujnú hrivu a vyzeral fakt pekne:) Jeho spolužiaci boli fajn, špeciálne ten, čo prišiel skôr bol fakt milý, myslím, že sa volal Paťo. Dali sme si pizzu, pár pív, nejaké striky, 3 x billiard a išli sme dom, v podstate to bol celkom vydarený večer, dosť sme sa nasmiali, ale ja som posledné dni akosi emočne vymretá ...

   Možno je to tou prichádzajúcou jeseňou. Všimli ste si, ako číha za zrelými jablkami a v oranžovom západe slnka? Ja som si ju všimla asi pred dvoma týždňami vo večernej vôni zeme, to je jedna z výhod bývania na dedine, že viete, ako voní zem, ráno a kopec iných vecí ...  Bola to studená vôňa, taká clivá, akoby bolo letu ľúto, že musí odísť ... taká predjesenná, keď už je ráno strašne zima a večer tiež, keď zájde slnko, akoby sa ochladilo hneď o pár stupňov. A tiež začína byť skoro tma a vzduch je akýsi ostrejší a čerstvejší ...

    Dnes sme mali ísť do Hrnčiaroviec, Filip oslavuje meniny a Sandra narodeniny, ale ja nepôjdem. A jediné, čo a bude mrzieť, je Filip, zvyšok je mi jedno, možno ma bude ešte mrzieť pár ľudí, Saška, Fredo, Juraj ... Alex možno. A bude ma tiež mrzieť, že Matej sa tam bude asi nudiť bezomňa, ak pôjde. To je ďalší problém, že on bezomňa nechce ísť a ja nechcem byť za zlú, že tam teraz prestanem chodiť a Matej tým pádom tiež, ale chcem si odpočinúť. Odpočinúť od toho, ako sa tam bude zase rozčuľovať nad nad niekým, kto nevie, čo so sebou a ľutovať niekoho, kto si tie vrtochy nezaslúži. Tá lascívnosť týchto Ich piatkových stretnutí sa mi hnusí ... a ja už to nechcem riešiť. Ale ani si na to zvyknúť, znamenalo by to, že to schvaľujem, považujem za normálne ....

   A mám pocit, že z Mateja už vyprchala tá prvotná najväščia zamilovanosť, zdá sa mi, že to vidím v každom našom rozhovore, práve teraz, keď ja som v tom namočená najviac. Občas sa o nás bojím a pochybujem, či nie som len nejaká zábavka ... niežeby sa tak ku mne správal, usudzujem tak z predošlých udalostí a vzťahov, nechcem byť len Ďalšou ... ktovie, či vôbec niekedy prekusnem tie ženy predomnou, asi by som mala, neviem, čo som čakala, ale snažím sa na to nemyslieť, prináša mi to len strach, vzpurnosť a nechuť ....

                                                  Asi jeden z najtragickejších postov, sorry. 

Čo ma zaujalo ...

1.   Lady Gage vyšiel pred dvoma dňami nový klip k piesni Applause, z jej nového albumu ARTPOP. Jej hudbu až tak úúplne nemusím, až na pár výnimiek, na ktoré som sa namotala počas počúvania rádia, ale klipy sú mojou srdcovou záležitosťou, tie si pozriem vždy. Uznávam, že je to z väčšej časti aj preto, lebo som zvedavá, čo zase vymyslí, na druhej strane vie v niektorých momentoch dobre vystihnúť atmosféru pocitov, keď sa do toho dostatočne vžijete.
     Tento samotný klip bol pre mňa trochu sklamaním, príde mi na ňu nezaujímavý, ale nebudem povrchná. Klip veľmi pekne sedí k textu piesne, pričom text sa mi fakt páči, možno pre mňa jeden z NAJ, čo vôbec má, hudba je na môj vkus dosť dikofilná samozrejme, ale veď je to POP. Pri druhom pozeraní klipu som si vypla zvuk a bolo to lepšie. Takže čo z toho vyplýva? Podľa môjho názoru klip 3, hudba 4, text 1 (, ale posúďte sami) ... aj tak ju neprestanem mať rada:)

2. Na obzore nový DIY blog Operation Overhaul!! Tento blog patrí Ros a Juu, ktoré sú Singapuru. Páčilo sa mi, že články nie sú kopčené od inakiaľ, tak isto obrázky, hoci niektoré tutiály som už videla aj inde, ale snáď si tam niečo nájdete:) Mňa najviac zaujala ich Strappy Bra.

fotka z ich blogu

3. A máme tu ďalšie videjko, ktoré asi všetci okolo mňa poznali, len ja nie. Ide o pieseň Deväť, ktorú spieva američan Ben Christensen a je to vlastne jeho slovná zásoba, ktorú sa na naučil na Slovensku. Nehľadajte v tom skrytý zmysel alebo nejakú hlbokú pointu, je to čisto len pre zábavu, niektoré slovné (ne)spojitosti mi prišli fakt vtipné (a milé, špeciálne slivovica a Horálka) :P Okrem toho môžete toho v jeho repertoári nájsť viac ( Idem na Slovensko, Jedna slivovica - najkrajší preslov ^_^ ) , vlastne to počúvam až teraz ... A on si to vlastne nerobí srandu, on má Slovensko fakt rád ♥ bože, pupinka je to!! Je to zvláštne, že niekto z inej krajiny si Slovensko váži viac ako jeho samotní obyvatelia.

5. A ako posledná je tu superpraktická taška z blogu Love aesthetics, ktorú som vám priniesla v predchádzajúcom Čo ma zaujalo ... Ide o to, že sa dá nosiť na 3 spôsoby. To by mali robiť asi s väčšinou tašiek, koľkokrát sa mi stalo, že do školy/práce som išla prakticky s ničím a odchádzala som s haldou rôznych ťažkých vecí, kníh, katalógov a neviem, čoho ešte. A keďže obľubujem tašky cez plece, išlo mi odhniť rameno a potom ma ešte XY dní bolelo a to ani nehovorím o svojej krivej chrbtici :3 Ale prepnúť si tašku batoh ...!!!

Fotky sú z blogu Love Aesthetics

Inspire

Zraz veteránov 2013

   Fotil Matej telefónom, ktorému sa vybíjala baterka, lebo ja som pre istotu vzala úúplne vybitý foťák, ktorý mi urobil 2 fotky a vypol sa :3 Som proste super!
    Ale inak akcia na jednotku, odteraz chodím každý rok:) Môj emočný výlev si môžete prečítať v predcházajucom príspevku o tom, ako sme si stavali cesty.

Matejova korvetka.

Moje milované.

                                                            A toto tiež.

                                                                      Z 1917.