Zaujímalo by ma, čo vlastne ľudí robí silnými. Dá sa vôbec povedať, že robí silnými? Nejaký základ musíme mať predsa v povahe, niečo ako "základný balíček", s ktorým potom pracujeme ... Ako to je ...? Sú ľudia, ktorí sú proste len silní a hotovo alebo sa musia k sile prepracovať, mnohými pádmi a ranami ... Tvaruje nás naša bolesť? Je to skutočne tak, že čím viac hnusu si preskáčeš, tým si silnejší? Povedzme, že niekto z môjho okolia, čo si toho dosť preskákal je proste ... slabý. A ja neviem, ako môže, pretože tú osobu niekedy moc obdivujem za jej odvahu a cieľavedomosť, pri nej si občas prídem fakt nedospelá a mladučká, nevyzretá. A ona pritom vlastne nezvláda relatívne jednoduché životné situácie v porovnaní s tým, čo by ju ešte v živote mohlo čakať. Doslova ma šokovala tá labilita ... vždy som si myslela, že človeka tvarujú situácie a udalosti, ktoré v živote stretnú, ale asi záleží veľmi na tom, ako sa k tomu postavím, viac ako som si myslela. Tiež som sa veľmi zamýšľala aj nad svojím prístupom, nad tým, ako som sa vysporiadavala a tým, ako ma samotná podstata mojej bytosti nabádala pozviechať sa, pretože ,, zajtra bude lepšie ", pretože to nevzdám, pretože som sama sebe hovorila, že som silná a že to dám, že ma to posunie ďalej ... bez toho, aby som si to uvedomila. Niečo ako autopilot.
Tento monolog mi pripomína niekoho, kto má dnes meniny, kto to raz tiež dal, keď bolo najhoršie. Panebože, ja som vtedy nechápala, kde to v sebe berieš ... keď sa nad tým zamyslím, tak to patrí k tým najodvážnejším veciam, akých som kedy bola svedkom.
Takže dnes pripíjam na všetky mladé silné ženy a mužov, na naše neoblomné bytosti a zdravých autopilotov, ktorí nám nikdy nedovolia vzdať to aj keby čo bolo:)
,, We will run and scream, You will dance with me, We'll fulfill our dreams And we'll be free.
We will be who we are And they'll heal our scars. Sadness will be far away. "
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára