Tento týždeň je skysnutý až až. Nič sa nedeje alebo možno deje, ale mňa už tieto prázdniny a večné party nejak vyčerpávajú, vyčerpávajú ma známe tváre, známe miesta, známe víno, známe rozčúlenia zo známych ľudí, známe cesty ...
Každý deň mám skoro taký istý, ako ten predošlý, akurát vo ... štvrtok (včera) som bola s Matejom doobeda, lebo tu bol u zubárky a potom sme išli na zmrzlinový pohár, na ktorý ma pozval, čo ma potešilo, lebo sme spolu nikde nikdy takto zatiaľ neboli, trochu sme sa prešli po Krupej a navečer sme išli s Miškou, Filipom a dvoma jeho spolužiakmi na billiard do IrishPubu. Nebola som tam asi rok a nič sa tam nezmenilo, až na to prekvapenie, že tam nebolo milión ľudí a obvyklá dymová clona vo výške očí. Matej ma dosť prekvapil, lebo sa vyobliekal a učesal/skrotil svoju kučeravú bujnú hrivu a vyzeral fakt pekne:) Jeho spolužiaci boli fajn, špeciálne ten, čo prišiel skôr bol fakt milý, myslím, že sa volal Paťo. Dali sme si pizzu, pár pív, nejaké striky, 3 x billiard a išli sme dom, v podstate to bol celkom vydarený večer, dosť sme sa nasmiali, ale ja som posledné dni akosi emočne vymretá ...
Možno je to tou prichádzajúcou jeseňou. Všimli ste si, ako číha za zrelými jablkami a v oranžovom západe slnka? Ja som si ju všimla asi pred dvoma týždňami vo večernej vôni zeme, to je jedna z výhod bývania na dedine, že viete, ako voní zem, ráno a kopec iných vecí ... Bola to studená vôňa, taká clivá, akoby bolo letu ľúto, že musí odísť ... taká predjesenná, keď už je ráno strašne zima a večer tiež, keď zájde slnko, akoby sa ochladilo hneď o pár stupňov. A tiež začína byť skoro tma a vzduch je akýsi ostrejší a čerstvejší ...
Dnes sme mali ísť do Hrnčiaroviec, Filip oslavuje meniny a Sandra narodeniny, ale ja nepôjdem. A jediné, čo a bude mrzieť, je Filip, zvyšok je mi jedno, možno ma bude ešte mrzieť pár ľudí, Saška, Fredo, Juraj ... Alex možno. A bude ma tiež mrzieť, že Matej sa tam bude asi nudiť bezomňa, ak pôjde. To je ďalší problém, že on bezomňa nechce ísť a ja nechcem byť za zlú, že tam teraz prestanem chodiť a Matej tým pádom tiež, ale chcem si odpočinúť. Odpočinúť od toho, ako sa tam bude zase rozčuľovať nad nad niekým, kto nevie, čo so sebou a ľutovať niekoho, kto si tie vrtochy nezaslúži. Tá lascívnosť týchto Ich piatkových stretnutí sa mi hnusí ... a ja už to nechcem riešiť. Ale ani si na to zvyknúť, znamenalo by to, že to schvaľujem, považujem za normálne ....
A mám pocit, že z Mateja už vyprchala tá prvotná najväščia zamilovanosť, zdá sa mi, že to vidím v každom našom rozhovore, práve teraz, keď ja som v tom namočená najviac. Občas sa o nás bojím a pochybujem, či nie som len nejaká zábavka ... niežeby sa tak ku mne správal, usudzujem tak z predošlých udalostí a vzťahov, nechcem byť len Ďalšou ... ktovie, či vôbec niekedy prekusnem tie ženy predomnou, asi by som mala, neviem, čo som čakala, ale snažím sa na to nemyslieť, prináša mi to len strach, vzpurnosť a nechuť ....
Asi jeden z najtragickejších postov, sorry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára