Pred maturitné
Momentálne som trochu v strese, budúci týždeň maturujem a tlačí ma čas. Okrem toho mám pocit, že nič neviem, ale to je u každého maturanta obohratá pesnička.
K pozitívam poslednej doby patrí to, že som bola s Marekom a bolo celkom fajn. Hoci sa mi často striedajú obdobia (aj niekoľkokrát do dňa) že mi vôbec nechýba a potom ma prepadne pocit, že ho chcem strašne vidieť. Radšej by som sa mala učiť ...
Som strašne rozbehnutá a keď som teraz doma, idem sa z toho zblázniť. Lebo musím sedieť na riti a drtiť sa ,, o ľuďoch, ktorí sú dávno mrtvy " (ako povedal Eragon).
Dnes je inak veľmi akčný deň, doobeda som bola asi na hodinu s Atilom a potom som stretla Migrovú, čo je moja učiteľka zo ZUŠky. Vždy ju strašne rada vidím, dnes mali dlhú debatu a trnavskej univerzite a o všvu, o forme štúdia a o rozdielnom chápaní umenia na týchto školách. Mám teraz zo seba veľmi zvláštny pocit, pretože ma akosi prestala mrzieť všvu. Akoby som bola predtým slepá, zaslepená ....išla len v stáde a chcela niečo len preto, lebo sa to odo mňa čakalo alebo to odo mňa chceli ostatní. Mám pocit, že budem vedieť žiť aj bez štúdia na tej škole, že mi bude možno lepšie, lebo sa budem vyvíjať sama, bez zásahov a degenerácii inými ľuďmi. Chcem, aby grafika, MOJA grafika zostala len čisto MOJA, mojim úprimným vyjadrením a citom a nie niečím, čo sa po rokoch štúdia zhnusí a budem to robiť už len pre peniaze. Ako som na to mohla nemyslieť? Ale trnavskej tiež ostať nechcem. Vraj tam nútia ľudí nemyslieť. Dúfam teda, že ich tam nepozabíjam a neznepriatelím si všetkých ľudí. Aspoň ten jeden rok. A potom? Čoraz reálnejšie mi príde štúdium dizajnu, ale nepohrdla by som aj nejakou typografiou alebo niečím ... knihárenským. Akoby sa mi vymenil celý mozog ... oslobodil sa a uvedomil si, kto som a čo pre mňa veci znamenajú.
Zrovna si píšem s Romantikom. Špeciálne dnes je úžasne milučký. Dosť si rozumieme, mám pocit, sme na rovnakej vlnovej dlžke, čo sa týka životných hodnôt a názorov a to je fajn. Takých ľudí mám málo mimo BA ... spolu sa divíme cudziemu svetu okolo seba. A do kontrastu k nášmu teplému svetu, akoby (pre niekoho) zastaralému, sa mi stavia iný svet, iný osud, popletený, chladný svet, z ktorému mi je do revu. Akoby už nezáležalo na cite ... ale povrchnosťou šťastie nenájdeš ... kde sa vám to pomotalo?
K pozitívam poslednej doby patrí to, že som bola s Marekom a bolo celkom fajn. Hoci sa mi často striedajú obdobia (aj niekoľkokrát do dňa) že mi vôbec nechýba a potom ma prepadne pocit, že ho chcem strašne vidieť. Radšej by som sa mala učiť ...
Som strašne rozbehnutá a keď som teraz doma, idem sa z toho zblázniť. Lebo musím sedieť na riti a drtiť sa ,, o ľuďoch, ktorí sú dávno mrtvy " (ako povedal Eragon).
Dnes je inak veľmi akčný deň, doobeda som bola asi na hodinu s Atilom a potom som stretla Migrovú, čo je moja učiteľka zo ZUŠky. Vždy ju strašne rada vidím, dnes mali dlhú debatu a trnavskej univerzite a o všvu, o forme štúdia a o rozdielnom chápaní umenia na týchto školách. Mám teraz zo seba veľmi zvláštny pocit, pretože ma akosi prestala mrzieť všvu. Akoby som bola predtým slepá, zaslepená ....išla len v stáde a chcela niečo len preto, lebo sa to odo mňa čakalo alebo to odo mňa chceli ostatní. Mám pocit, že budem vedieť žiť aj bez štúdia na tej škole, že mi bude možno lepšie, lebo sa budem vyvíjať sama, bez zásahov a degenerácii inými ľuďmi. Chcem, aby grafika, MOJA grafika zostala len čisto MOJA, mojim úprimným vyjadrením a citom a nie niečím, čo sa po rokoch štúdia zhnusí a budem to robiť už len pre peniaze. Ako som na to mohla nemyslieť? Ale trnavskej tiež ostať nechcem. Vraj tam nútia ľudí nemyslieť. Dúfam teda, že ich tam nepozabíjam a neznepriatelím si všetkých ľudí. Aspoň ten jeden rok. A potom? Čoraz reálnejšie mi príde štúdium dizajnu, ale nepohrdla by som aj nejakou typografiou alebo niečím ... knihárenským. Akoby sa mi vymenil celý mozog ... oslobodil sa a uvedomil si, kto som a čo pre mňa veci znamenajú.
Zrovna si píšem s Romantikom. Špeciálne dnes je úžasne milučký. Dosť si rozumieme, mám pocit, sme na rovnakej vlnovej dlžke, čo sa týka životných hodnôt a názorov a to je fajn. Takých ľudí mám málo mimo BA ... spolu sa divíme cudziemu svetu okolo seba. A do kontrastu k nášmu teplému svetu, akoby (pre niekoho) zastaralému, sa mi stavia iný svet, iný osud, popletený, chladný svet, z ktorému mi je do revu. Akoby už nezáležalo na cite ... ale povrchnosťou šťastie nenájdeš ... kde sa vám to pomotalo?
Po obhajobne
No jo. Mám to potom. Obhájila som. Keď som pridávala posledný príspevok, v ktorom som sa vytešovala, ako sa mi darilo, vôbec, ale vôbec som netušila, aké prekvapenie si na mňa Meško prichystal, keď som mi dal deň pred inštaláciou prerobiť autorskú knihu. Tie dva dni do obhajoby boli najviac nervné za celý môj pobyt na ŠUPke, revala som asi x rázy, naložila som Meškovi aj Sitákovej a mám pocit, že aj oni už pri mne strácali nervy. V podstate ma prinútili prerobiť ju asi 5x zdlhavejším spôsobom a ešte nezabudli mať pripomienky a naháňať ma ako na pretekoch, takže na konci som bola úplne uštvaná a neurotizovaná a nadávala som už asi na celý svet. Tá kniha mi vyšla podľa mňa strašne hnusne (to budem tvrdiť navždy a nikto ma nepresvedčí o opaku), hoci ostatným sa zdala pekná. To len preto, lebo nevedeli, ako som si ju ja predstavovala.
Okrem toho si školská rada rozhodla, že oni chcú rešerš, deň pred inštaláciou, takže ma skoro trafil šľak druhý krát. Hovorili nám, že sa ňou nemáme veľmi zaoberať, ale nakoniec to bola jedna z najdôležitejších častí, pretože Jančovič si každú veľmi podrobne prezrel.
Ďalší šok mi spôsobila údajná nutnosť prerobiť celé 2 plagáty formátu A1, čo som ale dala podivuhodne rýchlo a podivuhodne pekne, keďže prezentačný plagát je moja snáď najslabšia stránka. A aby som toho náhodou nemala málo popri autorskej knihe, dokumentácii a tlače deň pred obhajobou, školský ploter samozrejme vytlačil úúúplne, ale úúúplne iný odtieň farieb, ako mal, takže som pol dňa zabila zo skúškami a nakoniec som musela celé plagáty robiť opäť odznova, pretoýe každý dizajn som musela preukladať zvlášť. No comment.
Domov som prišla o štvrť na 12. Znovu dala som dokopy rešerš a ľahla si na 2 hodiny a išla písať obhajobu o 4tej ráno. Bola na 3 strany. Ráno som mala veľmi akčné, bola som rozbitá a nestíhala som. V škole som poverila Sisu vytlačením obhajoby, ktorej okrem iného patrí OBROVSKA vďaka za to, že mi pomáhala celé maturity a podporovala ma, aby som sa totálne nezrútila a trpela moje nekonečné telefonáty na rôzne témy:))) Pred obhajobou to bolo asi najviac nervné, ako mohlo byť, ale prišlo nás podporiť prekvapivo veľa ľudí ...
Čo sa samotnej obhajoby týka, boli sme svinsky nervózny, už len preto, lebo tá žena, čo bola ako druhá porotkyňa bola zlá ako čert a hneď na začiatku si rypla do Mišky, tak sme sa jej potom báli. Čo sa mňa týka, tak som strašne trepala, ale vraj som bola vtipná a zlatá, lebo som to vraj hovorila tak nejak ... neviem ako. Cítila som sa divne:P Jančoviš ma pochválil za záložky aj za celú prácu, trochu som očakávala, že si vyjadrí nejak viac, ale tá jednotka od neho ma potešila:) o to viac si ju cením.
Ak nás zhodnotím celkovo ako ročník, povedala by som, že tam bolo veľa super prác, nie len u nás, ale aj na fotke - Adamov film, na keramike, na kameni Líviin stôl alebo na dreve svietidlá a Eňove repráky. Po kúsim sa pozháňať fotky a urobiť post, aký si tie veci zaslúžia:)
Po obhajobe nás čakalo víno v kabinete, ale len tak po pohári a potom sme išli všetci hromadne dospávať. Asi už dospievame, kedysi by som sa išla najprv ožrať:D
A skoro by som zabudla, TU je môj nový blog, ktorý sa bude týkať čisto iba mojej tvorby, bude niečo ako porfólio, Zatiaľ je tam síce iba Remini, ale postupne budem pridávať aj práce, z predošlého obdobia. Ak rozhodnem, že za niečo stoja ...
Okrem toho si školská rada rozhodla, že oni chcú rešerš, deň pred inštaláciou, takže ma skoro trafil šľak druhý krát. Hovorili nám, že sa ňou nemáme veľmi zaoberať, ale nakoniec to bola jedna z najdôležitejších častí, pretože Jančovič si každú veľmi podrobne prezrel.
Ďalší šok mi spôsobila údajná nutnosť prerobiť celé 2 plagáty formátu A1, čo som ale dala podivuhodne rýchlo a podivuhodne pekne, keďže prezentačný plagát je moja snáď najslabšia stránka. A aby som toho náhodou nemala málo popri autorskej knihe, dokumentácii a tlače deň pred obhajobou, školský ploter samozrejme vytlačil úúúplne, ale úúúplne iný odtieň farieb, ako mal, takže som pol dňa zabila zo skúškami a nakoniec som musela celé plagáty robiť opäť odznova, pretoýe každý dizajn som musela preukladať zvlášť. No comment.
Domov som prišla o štvrť na 12. Znovu dala som dokopy rešerš a ľahla si na 2 hodiny a išla písať obhajobu o 4tej ráno. Bola na 3 strany. Ráno som mala veľmi akčné, bola som rozbitá a nestíhala som. V škole som poverila Sisu vytlačením obhajoby, ktorej okrem iného patrí OBROVSKA vďaka za to, že mi pomáhala celé maturity a podporovala ma, aby som sa totálne nezrútila a trpela moje nekonečné telefonáty na rôzne témy:))) Pred obhajobou to bolo asi najviac nervné, ako mohlo byť, ale prišlo nás podporiť prekvapivo veľa ľudí ...
Čo sa samotnej obhajoby týka, boli sme svinsky nervózny, už len preto, lebo tá žena, čo bola ako druhá porotkyňa bola zlá ako čert a hneď na začiatku si rypla do Mišky, tak sme sa jej potom báli. Čo sa mňa týka, tak som strašne trepala, ale vraj som bola vtipná a zlatá, lebo som to vraj hovorila tak nejak ... neviem ako. Cítila som sa divne:P Jančoviš ma pochválil za záložky aj za celú prácu, trochu som očakávala, že si vyjadrí nejak viac, ale tá jednotka od neho ma potešila:) o to viac si ju cením.
Ak nás zhodnotím celkovo ako ročník, povedala by som, že tam bolo veľa super prác, nie len u nás, ale aj na fotke - Adamov film, na keramike, na kameni Líviin stôl alebo na dreve svietidlá a Eňove repráky. Po kúsim sa pozháňať fotky a urobiť post, aký si tie veci zaslúžia:)
Po obhajobe nás čakalo víno v kabinete, ale len tak po pohári a potom sme išli všetci hromadne dospávať. Asi už dospievame, kedysi by som sa išla najprv ožrať:D
A skoro by som zabudla, TU je môj nový blog, ktorý sa bude týkať čisto iba mojej tvorby, bude niečo ako porfólio, Zatiaľ je tam síce iba Remini, ale postupne budem pridávať aj práce, z predošlého obdobia. Ak rozhodnem, že za niečo stoja ...
How to live.
,, ... nato sa vyser, vymykaj sa zo zabehaného vzorca správania, inak skysneš ako väčšina. ľudia na teba budú možno divne pozerať, ale musíš si ísť svoje, nemôžeš sa podriaďovať systému, len preto, že sa to od teba očakáva. ono to znie strašne revolučne a super, ale v praxi je to niekedy problematické a ťažké. to, ako sa k tomu postaví ona zároveň preverí aj ju a napovie ti o nej možno viac, ako nejaký rozhovor. nie je dôležité, čo ľudia hovoria, ale čo robia, to ich vždy prezradí, nech sa už tvária akokoľvek. a predsa, o nič nejde. mysli na to, že môžeš len získať, to že sa nebavíte (zatiaľ) je možno len dobre, lebo o nič neprídeš ... "
Up
Ahoj ahoj ahoj! Týždeň sa minul, takže si ideme zrekapitulovať: 1.mám po prijmačkách
2. zápisníky sú hotové
1. Príjmačky boli
dnes a od rána som bola trochu splašená, už len preto, že keď som vstala, tak
som sa osrala v čase a našich zobudila o hodinu skorej. Sranda bola, že na to
prišla až mama a si o pol hodinu, kým ja som zbesilo robila raňajky. Strašne sa
mi smiala. Cestou tam sme boli ešte na stanici pre Zuzku moju a potom sme
vyrazili do školy. Prišli sme tam prvé, potom začali prichádzať ostatní ľudia,
myslím, že len pár ich bolo starších od nás a vlastne celkovo nás prišlo menej,
asi 30. Prvá úloha bol test. Ten bol dosť lahodný, sem-tam ti(y)povačka, ale vôbec nebol taký ťažký, ako sa tvárili, že bude. Na začiatku trochu bála, ale po tom teste už skoro vôbec. Ďalej sme robili zátišie, to sa tiež dalo, asi 1. krát v živote som nakreslila rovnú fľašu a zas tam bol taký super retardovaný keramický hrnček s divným uškom, ktoré som nevedela nasadiť, takže asi vyzeral trochu vyklbene, ale na druhej strane bol najnormálnejší, aký sa mi v tej chvíli dal nakresliť. Počas toho bol pohovor, ten bol celkom fajn, boli na nás veľmi milí, vlastne aj celé talentovky, vyzerali byť radi z TPT a z vtáčikových vankúšov. Nakoniec sme robili voľnú kompozíciu a na výber sme mali témy - Báseň pre tento deň a 4. rozmer. Ja som si vybrala 4. rozmer, poňala som to ako svet myšlienok a pocitov - 4. rozmer sveta, ako niečo neviditeľné, kontrast k 3. rozmernému, ktorý sa ale zároveň neodlučiteľne sa viaže na svet 3. rozmerný - materiálny - pozemský. Náš 4. rozmer (myšlienky) sa tam stáva odrazom sveta 3. rozmerného (materiálneho). A celkom to aj dáva zmysel. Mohli sme k tomu napísať aj omáčku, čo bolo super, tak som to tam rozviedla, to je moje. Celkom som z toho bola rada, neviem, či budú aj oni a radšej z toho nechcem mať žiadne pocity, aby som nebola príliš sklamaná, keby to nevyšlo, ale dobre to tam na mňa zapôsobilo, hlavne tí profáci, lebo boli fakt fajn, špeciálne sa mi pozdával jeden z tých mladších, lebo bol taký akčný a úplne ho to slovo vystihovalo.
Za zmienku stojí aj Zuzkina práca, lebo som sa strašne smiala. Robila druhú tému a bolo jej to celé
nejak jedno, tak vytvorila takú krajinu zo stromov a do stredu dala logo Efterklangu a na písala tam také asociácie z dnešného dňa, strašne ma pobavili posledné 2 verše: ,, 500-krát som zaspala vo vlaku a chce sa mi zas!" (alebo nejak podobne), proste pekne to vyzeralo a bolo to vtipné.
.jpg)
2. moja maturitná práca sa rýchlo chýli ku koncu (aj by sa patrilo, keď v stredu obhajujem), dnes som definitívne dokončila záložky, takže už ich treba len ("len") vytlačiť a vystrihnúť, vytlačiť plagáty a dokončiť autorskú knihu, apropo tá moja kniha sa mi vôbec, ale vôbec nepáči! A zdá sa, že mám toho ešte dosť, ale nie je toho tak veľa. A obhajobu si musím zložiť nejakú duchaplnú. Hmmm ... zápisníčky sme si boli osobne lepiť u Sitákovej brata, u Karla. Bolo to celkom super a bavilo ma to. A aj on bol fajn, veľmi sú podobný so Sitákovou, ako pôsobia, hovoria, pracujú ... okrem toho májú so ženou super izbu a takámi veľkými architektonicko-grafickými stolmi, krásnu hand-made lampu a super vyriešené úložné systémy (police), okrem toho s ním dalo fajn porozprávať a ja sa rada rozprávam. A majú skvelý skus na hudbu, okrem toho sa im páčili moje dizajny, linové zápisníky pôjdu pravdepodobne do predaja všetky. Bola som moc rada a v ten deň som prišla domov o štvrť na 12 v noci, pretože som mala totálne nezladené spoje a ešte mi išiel aj osobák:P vľavo sú Sisine a vpravo moje:)
S Marekom som stále nebola, hoci som včera chcela prísť na grilovačku, ale nestihla som bus. Najprv som nechcela ísť, ale potom ma to moc mrzelo. Čo sa školy týka, tak tam to teraz žije strašne, pracovne aj emočne, keď eufóriu z dobrej tlače strieda plač z nestíhania a podobne. Vlastne teraz sa ukazuje, kto to zvláda a kto nie, najmä čo sa týka technologických postupov a rozsahu práce, je to zaujímavé sledovať každopádne. Je to z veľkej časti o prístupe.
Inak je môj život stále veľmi monotonny, zrovna si o tom píšem z Borisom, že je to len škola a nič iné len škola. Zas ale, maturujem, čo som čakala?:)
A zvláštna vec, opäť mám ďalšieho náhodného FB káma. Hľadal jedno dievča a ja som sa mu na ňu podobala, ale nebola som som ja. Tak si píšeme, vyzerá to na zaujímavého človeka:)
Och, a dnes som sa zaľúbila do tohto (nejde mi o sem normálne hodiť, neviem, prečo), povedali ste, že je to z roku 1982?
Kolotoč
Ou jéé!! Opäť som raz zlý bloger, maturitné obdobie nie je veľmi vhodný čas na písanie príspevkov, ale ja sa hádam polepším. Raz. Môj svet sa poslednou dobou zmrzkol na čisto školské veci. Ráno vstanem, smer Bauhaus, kde pracujem najviac, ako sa mi dá (a chce, ale nie. vážne makám) a keď večer (!!!) prídem domov, tak sa trápim s maturitnými tézami a aby som nezabudla, DVK sa učím vo vlaku. Je to zúfalé. Školu vidím, kam sa len pozriem.
Čo sa týka Remini (maturity), tak v pondelok sa tlačí. Neviem, čo by som k tomu povedala, akurát možno, že to asi celé mám, resp. práve v tejto chvíli mám od toho pauzu, tie dizajny sa mi páčia, mám rada túto svoju prácu, možno sa bojím, že ju nebudem vedieť obhájiť alebo tak, že ju oni nepochopia. Hlavne sa ale desím toho, že sa mi tam teraz vyvrbi nejaká chyba a ja budem niečo musieť prepracovať odznova. Strašne sa bojím, ale ja za to nemôžem, lebo ja som si túto paranoju nevyvolala, to profesori do mňa hustia a kazia mi víkend. No nič, dnes to zmáknem a uvidím, čo to dá (alebo nedá).
Ďalším mojím problémom v tejto práci je forma grafiky, akú som použila. Robím 2 dizajny: dizajn perokresbový - s prísnou štylizáciou a dokonalými štruktúrami a dizajn linorytový - uvoľnený a nedokonalý. Probélm ale nastáne asi v momente, keď sa na to pozrie Jančovič, predseda komisie, mimochodom grafik a profesor na VŠVU. Liná som chcela nedokonalé, so štruktúrou, tak, že časti sú vypadané. Vyzerá to fajn a páči sa mi, ale v grafike je takáto tlač považovaná za chybnú. A ja neviem, či budem vedieť tento experiment slušne obhájiť, tak aby mi to "zožral" a aby mi to nezdehonestovalo celú prácu. Okrem iného si ma možno zapamätá a bola by som radšej, keby si ma zapamätal v dobrom a nie tak, že by mi to zavrelo dvere na VŠVU nadobro. Budem sa musieť poradiť s grafikmi u nás a dobre to celé zvážiť. Remini určite ponúknem aj tieto dizajny, ale neviem, či ich budem predvádzať aj na maturite. V istom zmysle by to bola škoda, lebo sú vraj veľmi sympatické. Ach, moje dilemy ... A to musím ešte dobojovať svoju autorskú knihu a propagačný predmet. A nezmieňujem sa o tom, že takto o týždeň mám prijímačky do Trnavy.
Keď sa nad tým zamyslím, tak je to u mňa momentálne pestrejšie než kedykoľvek predtým, akoby sa okolo mňa prevrátil úľ a ja so zrazu vo víre všakovakých vzťahov a problémv, ktoré nie sú moje. Neznamená, že je to zle, je ľahšie prežívať to takto, ako bútľavá vrba a teší ma, že sa ostatným začína vo všeličom dariť, že sa im mení svet, hoci oni neberú vždy tak pozitívne. Ja sa mám teraz relatívne pokojne, s Marekom spolu teraz nie sme, lebo je chorý a nesmie ma nakaziť, tak spolu len voláme. Je to tak lepšie, pred časom sme mali veľmi zvláštny večer, keby sme sa rozprávali po veľmi dlhom čase (teda on rozprával) na rovinu (a nebolo to veľmi pozitívne, vlastne ... asi najhoršie, čo mi kedy povedal) a hoci sa ráno tváril, že nič, tak sa aj tak niečo zmenilo. Nebudem o tom uvažovať, lebo viem, že sa aj tak nikam nedostane a k ničomu nedokopem. Miesto toho to skúsim naopak, budem teraz nejaký čas počúvať druhých a teraz si ja zahrám rolu objektívneho pozorovateľa.
Čo sa týka Remini (maturity), tak v pondelok sa tlačí. Neviem, čo by som k tomu povedala, akurát možno, že to asi celé mám, resp. práve v tejto chvíli mám od toho pauzu, tie dizajny sa mi páčia, mám rada túto svoju prácu, možno sa bojím, že ju nebudem vedieť obhájiť alebo tak, že ju oni nepochopia. Hlavne sa ale desím toho, že sa mi tam teraz vyvrbi nejaká chyba a ja budem niečo musieť prepracovať odznova. Strašne sa bojím, ale ja za to nemôžem, lebo ja som si túto paranoju nevyvolala, to profesori do mňa hustia a kazia mi víkend. No nič, dnes to zmáknem a uvidím, čo to dá (alebo nedá).
Ďalším mojím problémom v tejto práci je forma grafiky, akú som použila. Robím 2 dizajny: dizajn perokresbový - s prísnou štylizáciou a dokonalými štruktúrami a dizajn linorytový - uvoľnený a nedokonalý. Probélm ale nastáne asi v momente, keď sa na to pozrie Jančovič, predseda komisie, mimochodom grafik a profesor na VŠVU. Liná som chcela nedokonalé, so štruktúrou, tak, že časti sú vypadané. Vyzerá to fajn a páči sa mi, ale v grafike je takáto tlač považovaná za chybnú. A ja neviem, či budem vedieť tento experiment slušne obhájiť, tak aby mi to "zožral" a aby mi to nezdehonestovalo celú prácu. Okrem iného si ma možno zapamätá a bola by som radšej, keby si ma zapamätal v dobrom a nie tak, že by mi to zavrelo dvere na VŠVU nadobro. Budem sa musieť poradiť s grafikmi u nás a dobre to celé zvážiť. Remini určite ponúknem aj tieto dizajny, ale neviem, či ich budem predvádzať aj na maturite. V istom zmysle by to bola škoda, lebo sú vraj veľmi sympatické. Ach, moje dilemy ... A to musím ešte dobojovať svoju autorskú knihu a propagačný predmet. A nezmieňujem sa o tom, že takto o týždeň mám prijímačky do Trnavy.
Keď sa nad tým zamyslím, tak je to u mňa momentálne pestrejšie než kedykoľvek predtým, akoby sa okolo mňa prevrátil úľ a ja so zrazu vo víre všakovakých vzťahov a problémv, ktoré nie sú moje. Neznamená, že je to zle, je ľahšie prežívať to takto, ako bútľavá vrba a teší ma, že sa ostatným začína vo všeličom dariť, že sa im mení svet, hoci oni neberú vždy tak pozitívne. Ja sa mám teraz relatívne pokojne, s Marekom spolu teraz nie sme, lebo je chorý a nesmie ma nakaziť, tak spolu len voláme. Je to tak lepšie, pred časom sme mali veľmi zvláštny večer, keby sme sa rozprávali po veľmi dlhom čase (teda on rozprával) na rovinu (a nebolo to veľmi pozitívne, vlastne ... asi najhoršie, čo mi kedy povedal) a hoci sa ráno tváril, že nič, tak sa aj tak niečo zmenilo. Nebudem o tom uvažovať, lebo viem, že sa aj tak nikam nedostane a k ničomu nedokopem. Miesto toho to skúsim naopak, budem teraz nejaký čas počúvať druhých a teraz si ja zahrám rolu objektívneho pozorovateľa.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)