Up

Ahoj ahoj ahoj! Týždeň sa minul, takže si ideme zrekapitulovať: 1.mám po prijmačkách

                                                                                              2. zápisníky sú hotové

       1. Príjmačky boli dnes a od rána som bola trochu splašená, už len preto, že keď som vstala, tak som sa osrala v čase a našich zobudila o hodinu skorej. Sranda bola, že na to prišla až mama a si o pol hodinu, kým ja som zbesilo robila raňajky. Strašne sa mi smiala. Cestou tam sme boli ešte na stanici pre Zuzku moju a potom sme vyrazili do školy. Prišli sme tam prvé, potom začali prichádzať ostatní ľudia, myslím, že len pár ich bolo starších od nás a vlastne celkovo nás prišlo menej, asi 30. Prvá úloha bol test. Ten  bol dosť lahodný, sem-tam ti(y)povačka, ale vôbec nebol taký ťažký, ako sa tvárili, že bude. Na začiatku trochu bála, ale po tom teste už skoro vôbec. Ďalej sme robili zátišie, to sa tiež dalo, asi 1. krát v živote som nakreslila rovnú fľašu a zas tam bol taký super retardovaný keramický hrnček s divným uškom, ktoré som nevedela nasadiť, takže asi vyzeral trochu vyklbene, ale na druhej strane bol najnormálnejší, aký sa mi v tej chvíli dal nakresliť. Počas toho bol pohovor, ten bol celkom fajn, boli na nás veľmi milí, vlastne aj celé talentovky, vyzerali byť radi z TPT a z vtáčikových vankúšov. Nakoniec sme robili voľnú kompozíciu a na výber sme mali témy - Báseň pre tento deň a 4. rozmer. Ja som si vybrala 4. rozmer, poňala som to ako svet myšlienok a pocitov - 4. rozmer sveta, ako niečo neviditeľné, kontrast k 3. rozmernému, ktorý sa ale zároveň neodlučiteľne sa viaže na svet 3. rozmerný - materiálny - pozemský. Náš 4. rozmer (myšlienky) sa tam stáva odrazom sveta 3. rozmerného (materiálneho). A celkom to aj dáva zmysel. Mohli sme k tomu napísať aj omáčku, čo bolo super, tak som to tam rozviedla, to je moje. Celkom som z toho bola rada, neviem, či budú aj oni a radšej z toho nechcem mať žiadne pocity, aby som nebola príliš sklamaná, keby to nevyšlo, ale dobre to tam na mňa zapôsobilo, hlavne tí profáci, lebo boli fakt fajn, špeciálne sa mi pozdával jeden z tých mladších, lebo bol taký akčný a úplne ho to slovo vystihovalo. 

Za zmienku stojí aj Zuzkina práca, lebo som sa strašne smiala. Robila druhú tému a bolo jej to celé nejak jedno, tak vytvorila takú krajinu zo stromov a do stredu dala logo Efterklangu a na písala tam také asociácie z dnešného dňa, strašne ma pobavili posledné 2 verše: ,, 500-krát som zaspala vo vlaku a chce sa mi zas!" (alebo nejak podobne), proste pekne to vyzeralo a bolo to vtipné.

2. moja maturitná práca sa rýchlo chýli ku koncu (aj by sa patrilo, keď v stredu obhajujem), dnes som definitívne dokončila záložky, takže už ich treba len ("len") vytlačiť a vystrihnúť, vytlačiť plagáty a dokončiť autorskú knihu, apropo tá moja kniha sa mi vôbec, ale vôbec nepáči! A zdá sa, že mám toho ešte dosť, ale nie je toho tak veľa. A obhajobu si musím zložiť nejakú duchaplnú. Hmmm ... zápisníčky sme si boli osobne lepiť u Sitákovej brata, u Karla. Bolo to celkom super a bavilo ma to. A aj on bol fajn, veľmi sú podobný so Sitákovou, ako pôsobia, hovoria, pracujú ... okrem toho májú so ženou super izbu a takámi veľkými architektonicko-grafickými stolmi, krásnu hand-made lampu a super vyriešené úložné systémy (police), okrem toho s ním dalo fajn porozprávať a ja sa rada rozprávam. A majú skvelý skus na hudbu, okrem toho sa im páčili moje dizajny, linové zápisníky pôjdu pravdepodobne do predaja všetky. Bola som moc rada a v ten deň som prišla domov o štvrť na 12 v noci, pretože som mala totálne nezladené spoje a ešte mi išiel aj osobák:P vľavo sú Sisine a vpravo moje:)

S Marekom som stále nebola, hoci som včera chcela prísť na grilovačku, ale nestihla som bus. Najprv som nechcela ísť, ale potom ma to moc mrzelo. Čo sa školy týka, tak tam to teraz žije strašne, pracovne aj emočne, keď eufóriu z dobrej tlače strieda plač z nestíhania a podobne. Vlastne teraz sa ukazuje, kto to zvláda a kto nie, najmä čo sa týka technologických postupov a rozsahu práce, je to zaujímavé sledovať každopádne. Je to z veľkej časti o prístupe.

Inak je môj život stále veľmi monotonny, zrovna si o tom píšem z Borisom, že je to len škola a nič iné len škola. Zas ale, maturujem, čo som čakala?:)

A zvláštna vec, opäť mám ďalšieho náhodného FB káma. Hľadal jedno dievča a ja som sa mu na ňu podobala, ale nebola som som ja. Tak si píšeme, vyzerá to na zaujímavého človeka:)

Och, a dnes som sa zaľúbila do tohto (nejde mi o sem normálne hodiť, neviem, prečo), povedali ste, že je to z roku 1982?