Čo sa týka Remini (maturity), tak v pondelok sa tlačí. Neviem, čo by som k tomu povedala, akurát možno, že to asi celé mám, resp. práve v tejto chvíli mám od toho pauzu, tie dizajny sa mi páčia, mám rada túto svoju prácu, možno sa bojím, že ju nebudem vedieť obhájiť alebo tak, že ju oni nepochopia. Hlavne sa ale desím toho, že sa mi tam teraz vyvrbi nejaká chyba a ja budem niečo musieť prepracovať odznova. Strašne sa bojím, ale ja za to nemôžem, lebo ja som si túto paranoju nevyvolala, to profesori do mňa hustia a kazia mi víkend. No nič, dnes to zmáknem a uvidím, čo to dá (alebo nedá).
Ďalším mojím problémom v tejto práci je forma grafiky, akú som použila. Robím 2 dizajny: dizajn perokresbový - s prísnou štylizáciou a dokonalými štruktúrami a dizajn linorytový - uvoľnený a nedokonalý. Probélm ale nastáne asi v momente, keď sa na to pozrie Jančovič, predseda komisie, mimochodom grafik a profesor na VŠVU. Liná som chcela nedokonalé, so štruktúrou, tak, že časti sú vypadané. Vyzerá to fajn a páči sa mi, ale v grafike je takáto tlač považovaná za chybnú. A ja neviem, či budem vedieť tento experiment slušne obhájiť, tak aby mi to "zožral" a aby mi to nezdehonestovalo celú prácu. Okrem iného si ma možno zapamätá a bola by som radšej, keby si ma zapamätal v dobrom a nie tak, že by mi to zavrelo dvere na VŠVU nadobro. Budem sa musieť poradiť s grafikmi u nás a dobre to celé zvážiť. Remini určite ponúknem aj tieto dizajny, ale neviem, či ich budem predvádzať aj na maturite. V istom zmysle by to bola škoda, lebo sú vraj veľmi sympatické. Ach, moje dilemy ... A to musím ešte dobojovať svoju autorskú knihu a propagačný predmet. A nezmieňujem sa o tom, že takto o týždeň mám prijímačky do Trnavy.
Keď sa nad tým zamyslím, tak je to u mňa momentálne pestrejšie než kedykoľvek predtým, akoby sa okolo mňa prevrátil úľ a ja so zrazu vo víre všakovakých vzťahov a problémv, ktoré nie sú moje. Neznamená, že je to zle, je ľahšie prežívať to takto, ako bútľavá vrba a teší ma, že sa ostatným začína vo všeličom dariť, že sa im mení svet, hoci oni neberú vždy tak pozitívne. Ja sa mám teraz relatívne pokojne, s Marekom spolu teraz nie sme, lebo je chorý a nesmie ma nakaziť, tak spolu len voláme. Je to tak lepšie, pred časom sme mali veľmi zvláštny večer, keby sme sa rozprávali po veľmi dlhom čase (teda on rozprával) na rovinu (a nebolo to veľmi pozitívne, vlastne ... asi najhoršie, čo mi kedy povedal) a hoci sa ráno tváril, že nič, tak sa aj tak niečo zmenilo. Nebudem o tom uvažovať, lebo viem, že sa aj tak nikam nedostane a k ničomu nedokopem. Miesto toho to skúsim naopak, budem teraz nejaký čas počúvať druhých a teraz si ja zahrám rolu objektívneho pozorovateľa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára