Momentálne som trochu v strese, budúci týždeň maturujem a tlačí ma čas. Okrem toho mám pocit, že nič neviem, ale to je u každého maturanta obohratá pesnička.
K pozitívam poslednej doby patrí to, že som bola s Marekom a bolo celkom fajn. Hoci sa mi často striedajú obdobia (aj niekoľkokrát do dňa) že mi vôbec nechýba a potom ma prepadne pocit, že ho chcem strašne vidieť. Radšej by som sa mala učiť ...
Som strašne rozbehnutá a keď som teraz doma, idem sa z toho zblázniť. Lebo musím sedieť na riti a drtiť sa ,, o ľuďoch, ktorí sú dávno mrtvy " (ako povedal Eragon).
Dnes je inak veľmi akčný deň, doobeda som bola asi na hodinu s Atilom a potom som stretla Migrovú, čo je moja učiteľka zo ZUŠky. Vždy ju strašne rada vidím, dnes mali dlhú debatu a trnavskej univerzite a o všvu, o forme štúdia a o rozdielnom chápaní umenia na týchto školách. Mám teraz zo seba veľmi zvláštny pocit, pretože ma akosi prestala mrzieť všvu. Akoby som bola predtým slepá, zaslepená ....išla len v stáde a chcela niečo len preto, lebo sa to odo mňa čakalo alebo to odo mňa chceli ostatní. Mám pocit, že budem vedieť žiť aj bez štúdia na tej škole, že mi bude možno lepšie, lebo sa budem vyvíjať sama, bez zásahov a degenerácii inými ľuďmi. Chcem, aby grafika, MOJA grafika zostala len čisto MOJA, mojim úprimným vyjadrením a citom a nie niečím, čo sa po rokoch štúdia zhnusí a budem to robiť už len pre peniaze. Ako som na to mohla nemyslieť? Ale trnavskej tiež ostať nechcem. Vraj tam nútia ľudí nemyslieť. Dúfam teda, že ich tam nepozabíjam a neznepriatelím si všetkých ľudí. Aspoň ten jeden rok. A potom? Čoraz reálnejšie mi príde štúdium dizajnu, ale nepohrdla by som aj nejakou typografiou alebo niečím ... knihárenským. Akoby sa mi vymenil celý mozog ... oslobodil sa a uvedomil si, kto som a čo pre mňa veci znamenajú.
Zrovna si píšem s Romantikom. Špeciálne dnes je úžasne milučký. Dosť si rozumieme, mám pocit, sme na rovnakej vlnovej dlžke, čo sa týka životných hodnôt a názorov a to je fajn. Takých ľudí mám málo mimo BA ... spolu sa divíme cudziemu svetu okolo seba. A do kontrastu k nášmu teplému svetu, akoby (pre niekoho) zastaralému, sa mi stavia iný svet, iný osud, popletený, chladný svet, z ktorému mi je do revu. Akoby už nezáležalo na cite ... ale povrchnosťou šťastie nenájdeš ... kde sa vám to pomotalo?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára