Inspire CX.

Treba sa vyhrabať

    Dnes bol hneď z rána divný deň. Opäť sa mi podarilo zaspať a potom som sa na to už vysrala. Ale nikto nemôže povedať, že som nič nerobila. Na prax máme robiť film alebo animáciu, ktorá má trvať 5 minút. Takže som si urobila rešerš, vybrala spôsob práce a nakoniec som našla aj pesničku k videu. Ono to vlastne nie je celkom pesnička ... ale bude to super. Teda, keď to bude tak, ako predpokladám .... alebo ako to mám v hlave. Začala som na tom dokonca pracovať, ale skoro ma to znechutilo. Mám na to dva mesiace ale za to pocit, že tých 5 minút budem kresliť minimálne pol roka. Niečo pre inspire spolužiakov, ak sem náhodou zavítajú:)

   Okrem iného som dnes našla odvahu napísať do SAKURI, či nepotrebujú sketchera. Ale nepotrebujú, takže zas asi ostanem na krku Braňovi, čo ma absolútne neteší, skôr ma to naplňa nechuťou. Pretože som chcela lepšiu prácu, lenže teraz som opäť odkázaná naňho, lenže tá skúsenosť z posledného obdobia ozaj stála za to. Alebo to len moc prežívam? NIE!! Dáva mi robiť pičoviny, zle zadáva a neplatí. To je dosť! To stačí!  Kokos, to ozaj nikde nepotrebujú externého grafika, kresliara alebo ... umelca?!?
   A stále okolo mňa obsmŕda niekto s VŠVU, ja síce viem, že to neni ich chyba a nemám sa na nich hnevať, ale ... no povedzme si úprimne, že to neprijatie už vôbec neberiem tak statočne, ako pred pár dňami alebo ako by sa zdalo.
    Inak, toto je môj najnovší výtvor pásavca. Momentálne ma dosť fascinujú, takže som si ho nakreslila. Neni ešte hotový, ale strašne sa mi páči. Preto je tu už teraz.

     Toto je prvý aktuálny príspevok, originál z dnešného dňa. Posledných asi ... 6 článkov mapuje obdobie vianočné a prijímačkové. Taká retrospektíva, nech to tu aspoň trochu nadväzuje. Takže tímto článkom uvádzam blog opäť do chodu. Strašne mi to tu chýbalo:) Zároveň mi návštevnosť klesla na nulu, takže si Vás musím opäť získať ....

Inspire CIX.

Znovuzrodenie

   Po prijmačkách mám opäť chuť tvoriť. Škoda, že som ju nemala predtým:P Keď som do niečoho dotlačená, tak mám proste. Pred prijmačkami to bolo len samé strachovanie sa, či sa im to a ono bude páčiť, alebo nie ... hrôza pomyslieť. Teraz som späť!

I am what I think of education.

                                         !!!!! Apropo: Som opäť na FB, konkrétne TU !!!!

Inspire CVIII.

Welcome to hell

3 veci: 3 z klauzúr, 3 z nemčiny a literatúry, neprijatá na VŠVU. Proste ... celé zle. Tie dve prvé som si nezaslúžila a to posledné, bolo zvláštne.
   Som neprijatá. Je to také surrealistické. Teda, nie že by som si úplne myslela, že prijmú, ale nikdy som si to neprijatie nepredstavila, kým prijatie tisíc krát. Akosi som nevedela, ako sa mám cítiť, ani čo mám robiť, myslím, že všetci sa mojej reakcie báli, špeciálne Marek a mama ... Vlastne mi to oznámila Zuzka. Zavolala mi za rodné číslo  a povedala, že to zistí. U Mareka sa to nedalo, lebo tam niečo nebolo nastavené ... Už keď trošku dlhšie nevolala, začínala som to tušiť. Potom mi volal Atila ... podporil ma. Fakt mi bolo po tom telefonáte o moc lepšie. A ospravedlňujem sa všetkým, na ktorých som bola kvôli tomu zlá, mlátila som okolo seba, prepáčte!
    A koho som nestretla v autobuse domov? Filipa! Najprv som nebola moc rada, lebo som bola mimo z toho neprijatia, ale nakoniec to bola super cesta. Pozval ma večer von, odreagovať sa a ja som išla. Keby som doma, tak sa úplne zbláznim. Stačili mi tie 4 hodiny doma, kým som neišla na autobus.
   Išli sme do Mirage. Boli tam aj Sandra, Saška, Aja a nejaké dve (už ne)cudzie baby. Hmmm ... ako by som to ... bolo to trochu surrealistické, bola som tam rada a bolo mi dobre, dokonca sa trochu zmenšil aj ten odstup, čo sa medzi nami vytvoril. Len potom už boli všetci dosť pripití a prestali si dávať pozor, takže im našli vodku, džús a dva Sprity. Potom sa ešte stihli pohádať s personálom, hoci neboli ani trochu v práve. Cítila som sa hlúpo. Nakoniec to dopadlo tam, že nás vyhodili a máme tam zákaz. Nikdy som nemyslela, že sa mi niečo také stane, ale neľutujem, že som išla:)

      Svietidlo je inšpirované tieňovým divadlom. Ku každej rozprávke z priloženej knižky patrí jedna scénka,
ktorá sprevádza dej príbehu. Scéna je vytvorená z pevného pauzovacieho papiera, ktorý je oživený perokresbou, ktorá mu dodáva osobitosť a sviežosť. Zároveň som sa snažila
ponechať scéne tieňový ráz, takže som pracovala iba s linkou a s dvoma štruktúrami, ktoré dodali scénam ucelenosť.
     Knižka obsahuje 3 rozprávky Pavla Dobšinského. Tieto rozprávky som si vybrala, pretože predstavujú tradíciu, niečo klasické, čo som chcela oživiť a spraviť ich tak príťažlivejšie pre dnešné deti, keďže sú spoločnosťou tlačené k amerikanizácii a zahraničným tradíciam, čím zabúdajú na svoje vlastné.
     Svietidlo zároveň ponúka rozlet detskej fantázií, postavy divadla sa dajú obmieňať a deti si môžu vytvárať vlastné scénky k rozprávkam, ku ktorým samy chcú. Tým sa rozvíja ich predstavivosť, tvorivosť a motorika, keďže postavy si budú samy vystrihovať a vyrábať.
     Náklady na výrobu tohoto svietidla boli minimálne, zložené svietidlo sa dá ľahko prepravovať a kladne
ovplyvňuje myslenie a rozvoj detí.

Inspire CVII.

Príjmačky: 2. kolo

     Najhoršie bolo to ráno, v trolejbuse som celú cestu zvažovala, či sa mám najesť alebo si radšej zapáliť, bolo mi na vracanie a a bolo to PSYCHO. Ešte sa to zhoršilo, keď som z neho vystúpila a už som videla tie zástupy neprijatých, ktorý prúdili z VŠVU.
      A ja som sa dostala! Síce ledva ledva, ale predsa, okrem mňa sa dostali ešte Janka a Zuzka. Začala som mať opäť nádej a trochu zo mňa opadol ten des. Vrátil sa ale, keď som dostala test z nemčiny, ktorý bol ... zaujímavý. Vedela som, čo odo mňa chceli, vedela som to aj po nemecky, lenže oni chceli po nemecky nejaké iné slová. Asi teda, bola som zmätená:P
      Potom sme robili lino. Nechala som sa zaplaviť dobrým pocitom a vytvorila som vtáčika. Bavil ma, len som ho dosť dlho ryla. Myslím, že to lino bolo dosť iné, možno preto, že to bolo moje druhé lino v živote. Dosť som sa bála, že ho budeme musieť aj tlačiť, ale tlačiť ho majú technici.

   
    Bolo nás 27 a boli sme rozlezení v troch ateliéroch. A aj Veronika sa dostala do druhého kola, minulý rok vyšla z výstavníctva, ako ja. Bolo tam veľa dobrých ľudí, jedna holka tam bola úplny Basquiat. A jeden chalan ma tetovacie štúdio. Chcela som s ním pokecať, len sa okolo neho stále motali také 3 frndy, ktoré sa mu podlizovali, chichotali sa a stále mleli. Proste des. Škoda, mohli sme viesť duchaplnú debatu. Aj ma mrzelo.
     Druhá úloha bola voľná kompozícia s použitím fragmentu, ktorý bol čiernobiela soška Etruska. Aj mám byť úprimná, fakt ma dosť prekvapilo. Stvorila som z dve armády, ktoré išli proti sebe. A potom nám akosi oznámili, že pohovory sú dnes. Baby ma strašne vystresovali, lebo najprv som sa na pohovor tešila, ale potom mi už bolo na odpadnutie. Ale prekvapivo sa dal. Takmer vôbec ma netýrali, skôr sme viedli meškovské debaty o umení. Domov som išla s fajn pocitom.
   Posledný deň nás čakali len dve úlohy. Ráno nám vrátili späť vytlačené lino a kázali nám aby sme si ho nejak dotvorili. Trvalo mi to strašne dlho, lebo som dorábala ďalších vtáčikov, lebo som použila moje obľúbené tušové štruktúry, ktoré pekne vyzerajú, ale trvá 1 000 000 rokov, kým ich spravím.
   Druhú úlohu som posrala. Chceli od nás, aby sme spravili, čo chceme. A ja som zrazu mala okno jak výkladná skriňa. Všetky úlohy som mala plné pocitov a s myšlienok, takže na poslednú prácu mi už nijaké nezostali. Spravila som hnusného neosobného modrého draka a odišla znechutene domov.
    Pocit z príjmačiek bol zmiešaný. Nevedela som presne, čo mám vlastne robiť, pretože na spôsob svojej práce som mala málo času, takže keby sme ich zoradili vedľa vôbec to nevyzeralo, že ich robil jeden človek.
 

Inspire CVI.

Prijmačky: 1. kolo

   Ráno sa začalo zle, lebo Rattus počas noci zomrela. Ráno som jej chcela dať piškótu, ako vždy, ale už sa nezobudila.

    Takže v takom to stave som išla na talentovky.  Blbo som si vyrátala cestu po Blave a tak sa stalo, že som namiesto o pol ôsmej prišla za desať osem. Bola som smrteľne vystresovaná a inak, neželala by som vyšlapaťtú cestu z Búdkovej, hore na Drotársku. Je to do kopca a samí sneh,  ešte si predstavte, že sa ponáhľate a máte napratané dosky prehodené cez plece.

    Keď som sa dopracovala do školy, bola som nervózna a zachovala som sa ako trubka. Po náhľala som sa a všetci do mňa niečo hustili, takže som na ne vybehla a ešte aj na toho týpka, čo dozeral na domáce práce. Bolo mi potom dosť trápne, tak som sa na to snažila zabudnúť.

     Zabudla som, len čo som vkročila do triedy a rozdali nám test z DVK a všeobecného prehľadu.  Písali sme ho tak, že sme sedeli na zemi a na kolenách sme mali dosky. Fakt  paráda. Baby hovorili, že ten test bol dosť ťažký, ale mne sa moc nezdal. Dve tretiny otázok som vedela na istotu, takže som sa dosť skoro začala nudiť.

    Na figúre sme kreslili portrét, takú babičku, čo sa moc usmievala.  Vytvorila som jeden z tých svojich lepších portrétov, neznamená to však, že bol dokonalý.  Dokopy nás bolo 69, áno, dobre čítate. A berú nás 12! 12! Vlastne som očakávala, že tam bude oveľa viac dobrých ľudí, než tam bolo. Vlastne väčšina bola pod priemer.  Pár ľudí tam bolo ale veľmi špeciálnych. Veľmi. Takže po návšteve druhej triedy som bola dosť zdeptaná. Portrét sme robili 3 hodiny a v pohode sa to dalo zvládnuť.

    Obedovú prestávku nás bavil taký zhovorčivý chalan. Snáď tam bude aj zajtra, dobre sa s ním rozprávalo a mal pekného kamaráta:P

    Tretia úloha bola trošku divná, lebo nám ju museli vysvetľovať traja profesori tri razy. Vlastne išlo o siluetu tváre, ktorá mala ostať biela a pozadie sme si mali dotvoriť podľa seba. Spravila som niečo osobné, tak dúfam, že Kállay ma vezme bez pindania aspoň do druhého kola. Nazvala som to ,, Pochybnosti nad vlnami nádeje“ a presne to vystihovali postavičky aj pocity. Tak som zo seba bola rada. Mali sme na to 4 hodiny. Osobne som potrebovala viac, lebo viete ako to je ... ja a moje tušové štruktúry. Obvykle mi trvajú viac ako 4 hodiny, špeciálne keď je to formát A2. Takže som ich musela zjednodušiť a celé to bolo také koncepčné, hoci zmysel sa nevytrácal. Len forma stratila na sile  a nie som si istá, ako sa na to budú tváriť. Tak snáď zajtra zostanem a nebudem musieť ísť domov. Júúúj, bojiím, bojím!

     Snažím sa nahovoriť si, že to bude dobré, že to zvládnem zajtra. Chcem, aby som cítila, že nie je to prijatie dôležité, že sa nezrúti svet, je tu predsa ešte Trnava. Chcem sa zbaviť tej hrče v krku , aby mi prestalo zvierať žalúdok a aby som si prestala cítiť srdečný tep pri myšlienke na zajtrajšok.

   Pritom, mám asi aj nejakú tu šancu zajtra prejsť prvým kolom. Teda dúfam, budem ale oveľa pokojnejšia, keď tam budú kamenárky. Z grafičiek mám momentálne hrôzu a čisto ich prítomnosť ma dosť znepokojuje.

Inspire CV.