Welcome to hell

3 veci: 3 z klauzúr, 3 z nemčiny a literatúry, neprijatá na VŠVU. Proste ... celé zle. Tie dve prvé som si nezaslúžila a to posledné, bolo zvláštne.
   Som neprijatá. Je to také surrealistické. Teda, nie že by som si úplne myslela, že prijmú, ale nikdy som si to neprijatie nepredstavila, kým prijatie tisíc krát. Akosi som nevedela, ako sa mám cítiť, ani čo mám robiť, myslím, že všetci sa mojej reakcie báli, špeciálne Marek a mama ... Vlastne mi to oznámila Zuzka. Zavolala mi za rodné číslo  a povedala, že to zistí. U Mareka sa to nedalo, lebo tam niečo nebolo nastavené ... Už keď trošku dlhšie nevolala, začínala som to tušiť. Potom mi volal Atila ... podporil ma. Fakt mi bolo po tom telefonáte o moc lepšie. A ospravedlňujem sa všetkým, na ktorých som bola kvôli tomu zlá, mlátila som okolo seba, prepáčte!
    A koho som nestretla v autobuse domov? Filipa! Najprv som nebola moc rada, lebo som bola mimo z toho neprijatia, ale nakoniec to bola super cesta. Pozval ma večer von, odreagovať sa a ja som išla. Keby som doma, tak sa úplne zbláznim. Stačili mi tie 4 hodiny doma, kým som neišla na autobus.
   Išli sme do Mirage. Boli tam aj Sandra, Saška, Aja a nejaké dve (už ne)cudzie baby. Hmmm ... ako by som to ... bolo to trochu surrealistické, bola som tam rada a bolo mi dobre, dokonca sa trochu zmenšil aj ten odstup, čo sa medzi nami vytvoril. Len potom už boli všetci dosť pripití a prestali si dávať pozor, takže im našli vodku, džús a dva Sprity. Potom sa ešte stihli pohádať s personálom, hoci neboli ani trochu v práve. Cítila som sa hlúpo. Nakoniec to dopadlo tam, že nás vyhodili a máme tam zákaz. Nikdy som nemyslela, že sa mi niečo také stane, ale neľutujem, že som išla:)



      Svietidlo je inšpirované tieňovým divadlom. Ku každej rozprávke z priloženej knižky patrí jedna scénka,
ktorá sprevádza dej príbehu. Scéna je vytvorená z pevného pauzovacieho papiera, ktorý je oživený perokresbou, ktorá mu dodáva osobitosť a sviežosť. Zároveň som sa snažila
ponechať scéne tieňový ráz, takže som pracovala iba s linkou a s dvoma štruktúrami, ktoré dodali scénam ucelenosť.
     Knižka obsahuje 3 rozprávky Pavla Dobšinského. Tieto rozprávky som si vybrala, pretože predstavujú tradíciu, niečo klasické, čo som chcela oživiť a spraviť ich tak príťažlivejšie pre dnešné deti, keďže sú spoločnosťou tlačené k amerikanizácii a zahraničným tradíciam, čím zabúdajú na svoje vlastné.
     Svietidlo zároveň ponúka rozlet detskej fantázií, postavy divadla sa dajú obmieňať a deti si môžu vytvárať vlastné scénky k rozprávkam, ku ktorým samy chcú. Tým sa rozvíja ich predstavivosť, tvorivosť a motorika, keďže postavy si budú samy vystrihovať a vyrábať.
     Náklady na výrobu tohoto svietidla boli minimálne, zložené svietidlo sa dá ľahko prepravovať a kladne
ovplyvňuje myslenie a rozvoj detí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára