Šibe mi
A ja som si vždy myslela, že som neškodná, keď mám vypité, ale asi nie som. V nedeľu večer som totiž našla Rattus, ako žerie Dinovi granule. Ona sa proste celý deň a noc pohybovala pri ňom, kradla mu jedlo a vyšla z toho bez ujmy. A klietka bola zavretá, úplne nikajo sa z nej nedalo dostať. Tak mám takú teóriu, že som ju omylom vypustila, keď som jej dávala žrať. Ale neviem o tom .... zvláštne.
Dnes mám taký pocit zbytočnosti zo života. Bola som u doktorky, kvôli prihláške a potom zas bola dve hodiny doma a zas išla do mesta, ale za mamou a s ňou niekde byť, tak to je oprus. Boli sme v banke a ja som bola ako mumák, lebo sa ma pýtali na všelijaké účty a ja som vôbec nevedela, o čom , preboha, hovoria ....Ale aspoň bol milý ten chalan v Arte a čuchali sme spolu terpentín " bez zápachu ". Kokos, to sú už aké služby. Marek bol dnes zlatíčko, škoda, že s ním ešte nemôžem byť ....
A keď si spomeniem, že zajtra do školy, je mi zle. Od piatku mám pocit nereálna, zbytočnosti a celkovo som voči tej inštitúcií maximálne apatická. A keď to bude pokračovať, tak toto budú veľmi vtipné klauzúry:D
A Sis, má dnes 19, je z nej stará žena, tak, všetko naj:)
Dnes mám taký pocit zbytočnosti zo života. Bola som u doktorky, kvôli prihláške a potom zas bola dve hodiny doma a zas išla do mesta, ale za mamou a s ňou niekde byť, tak to je oprus. Boli sme v banke a ja som bola ako mumák, lebo sa ma pýtali na všelijaké účty a ja som vôbec nevedela, o čom , preboha, hovoria ....Ale aspoň bol milý ten chalan v Arte a čuchali sme spolu terpentín " bez zápachu ". Kokos, to sú už aké služby. Marek bol dnes zlatíčko, škoda, že s ním ešte nemôžem byť ....
A keď si spomeniem, že zajtra do školy, je mi zle. Od piatku mám pocit nereálna, zbytočnosti a celkovo som voči tej inštitúcií maximálne apatická. A keď to bude pokračovať, tak toto budú veľmi vtipné klauzúry:D
A Sis, má dnes 19, je z nej stará žena, tak, všetko naj:)
.jpg)
Warior
,, Jazdec možno nemá čas chodiť každý deň von. Nemá v škole ukážkové známky . Jeho kamaráti si myslia, že na nich zabudol, že na nich kašle, lenže oni nevidia, že sa snaží niečo dosiahnuť. Čas, ktorý oni trávia vonku, on trávi na tréningu, v stajni, pri koňoch a tvrdo maká. Kvapky, ktoré ostatný vypijú on zo seba vypotí. Ale až ostatný budú niekde na dne, tak práve on bude ten, ktorý bude víťaziť v športe, ktorý miluje a pre ktorý obetoval dni, mesiace, roky svojho života. " Saška
Som tiež jazdec. Na chrbte umenia, ktoré je mojim koňom. A preto budem bojovať za to, čo chcem dosiahnuť. A nezastaví ma ani Sitáková a ani to, že neovládam zasrané grafické techniky ... Ženy, vezmeme VŠVU útokom!!
Som tiež jazdec. Na chrbte umenia, ktoré je mojim koňom. A preto budem bojovať za to, čo chcem dosiahnuť. A nezastaví ma ani Sitáková a ani to, že neovládam zasrané grafické techniky ... Ženy, vezmeme VŠVU útokom!!
Salome, usměj se vesele ...
V sobotu som vstávala 4. 20 s Marekom, lebo išiel do práce. Cítila som sa o poznanie lepšie. Doma som si potom ešte ľahla a vstala potom až o pol desiatej. Nie som vôbec istá, čo som robila, ale najskôr asi autorskú knihu. Poobede potom prišli naši, boli v Poprade, ale potom zase skoro odišli do Kurpej, čo ma potešilo. Ja som sa vybrala k Marekovi, cestou som počúvala Korn a bola som z nich rada.
U Mareka som už bola veselá. Dúfala som, že nestretnem Moniku (nestretla som), lebo fakt neviem, ako by som sa tvárila. Pozerali sme Crazy stupid love a ja som mala rozkokošenú náladu, tak som mu robila zle a bavila sa na tom. Mala som ísť domov skôr, lebo chcel ísť na pánsku jazdu s Cufom a Martinom. Tak som si potom išla vykopnúť k Martinovi, psychicky pripravená na večer za výkresmi. Celé sa to ale zvrtlo.
Martin sa spýtal, či by som neišla na jeden. Ja som nevedela, čo má robiť, lebo som sa nechcela vtierkať a asi som ani nemala náladu. Ale chalani potom, že poď, tak som povedala, že len na chíľku.
No, chvíľka to bola taká, že som prišla domov o jednej ráno nadrbaná ako špina. Proste, pilo sa pivo a rum, jedli pukance, muži preberali prácu, ženy, hazard, riešili sme Martinove lásky-nelásky ... Vyvrcholilo to tým, že Martin púšťal Karla Kryla a zborovo sme spievali: ,, Z rozmlácenýho kostela, v krabici s kusem mýdla, přinesl jsem si anděla ..." A potom iné, ako je Salome, Dekuji, Píseň neznámeho vojína ...
Chalani už potom boli trochu sprostí, ale akosi mi to v ten deň nevadilo. Hah, a Martin pár krát pustil do vnútra aj Draga. Drago je jeho pes, mladý pojašený vlčiak, ktorý mal radosť z ľudí a z toho, že všetci škrabkajú a chvostom pozmetal zo stola pukance, pivá aj poldecáky rumu. Potom nás ale prišiel stopnúť Martinov otec, na margo čoho sme potom viedli s Martinom vášnivú debatu o rodičovskej obmedzenosti. Ale na druhej strane sa jeho otcovi nečudujem. Domov som išla na krivo a odprevádzala nás mačka, ktorú som pre Marekovým domom pohladkala.
To som presne potrebovala. Zabudnúť na zasrané hovadiny, ktoré ma otravovali a zabaviť sa s ... kamarátmi. Mala som trochu výčitky, že im "kazím" pánsku jazdu ( už to bola pánska jazda so ženskou, čo nebolo vôbec také úchylné ako to znie :D), ale oni tvrdili, že im to nevadí. To bol jeden z tých vzácnych večerov, kedy mi Martin nevadil a dobre som sa s ním bavila. Miestami, mi ale bolo zvláštne, nie kvôli nim, ale preto, že v opilosti ľudia robia hlúpe veci ... Prepáč, že ti TO asi tak často pripomínam, moja statočná Osoba.
No a doma som potom hodila tyčku ( z tých štyroch jedenástiek pív sa ani nedivím) a išla som spokojne spať. No, len som potom dnes musela nespokojne vstať o šiestej a ísť do Krupej. Pre istotu som si zbalila aj 3 sáčky, keby to môj žalúdok náhodou vzdal. Ale nevzdal, je to pašák.
A dnes som rozmýšľala, čo zo životom, keď ...
U Mareka som už bola veselá. Dúfala som, že nestretnem Moniku (nestretla som), lebo fakt neviem, ako by som sa tvárila. Pozerali sme Crazy stupid love a ja som mala rozkokošenú náladu, tak som mu robila zle a bavila sa na tom. Mala som ísť domov skôr, lebo chcel ísť na pánsku jazdu s Cufom a Martinom. Tak som si potom išla vykopnúť k Martinovi, psychicky pripravená na večer za výkresmi. Celé sa to ale zvrtlo.
Martin sa spýtal, či by som neišla na jeden. Ja som nevedela, čo má robiť, lebo som sa nechcela vtierkať a asi som ani nemala náladu. Ale chalani potom, že poď, tak som povedala, že len na chíľku.
No, chvíľka to bola taká, že som prišla domov o jednej ráno nadrbaná ako špina. Proste, pilo sa pivo a rum, jedli pukance, muži preberali prácu, ženy, hazard, riešili sme Martinove lásky-nelásky ... Vyvrcholilo to tým, že Martin púšťal Karla Kryla a zborovo sme spievali: ,, Z rozmlácenýho kostela, v krabici s kusem mýdla, přinesl jsem si anděla ..." A potom iné, ako je Salome, Dekuji, Píseň neznámeho vojína ...
Chalani už potom boli trochu sprostí, ale akosi mi to v ten deň nevadilo. Hah, a Martin pár krát pustil do vnútra aj Draga. Drago je jeho pes, mladý pojašený vlčiak, ktorý mal radosť z ľudí a z toho, že všetci škrabkajú a chvostom pozmetal zo stola pukance, pivá aj poldecáky rumu. Potom nás ale prišiel stopnúť Martinov otec, na margo čoho sme potom viedli s Martinom vášnivú debatu o rodičovskej obmedzenosti. Ale na druhej strane sa jeho otcovi nečudujem. Domov som išla na krivo a odprevádzala nás mačka, ktorú som pre Marekovým domom pohladkala.
To som presne potrebovala. Zabudnúť na zasrané hovadiny, ktoré ma otravovali a zabaviť sa s ... kamarátmi. Mala som trochu výčitky, že im "kazím" pánsku jazdu ( už to bola pánska jazda so ženskou, čo nebolo vôbec také úchylné ako to znie :D), ale oni tvrdili, že im to nevadí. To bol jeden z tých vzácnych večerov, kedy mi Martin nevadil a dobre som sa s ním bavila. Miestami, mi ale bolo zvláštne, nie kvôli nim, ale preto, že v opilosti ľudia robia hlúpe veci ... Prepáč, že ti TO asi tak často pripomínam, moja statočná Osoba.
No a doma som potom hodila tyčku ( z tých štyroch jedenástiek pív sa ani nedivím) a išla som spokojne spať. No, len som potom dnes musela nespokojne vstať o šiestej a ísť do Krupej. Pre istotu som si zbalila aj 3 sáčky, keby to môj žalúdok náhodou vzdal. Ale nevzdal, je to pašák.
A dnes som rozmýšľala, čo zo životom, keď ...
Pravda medzi priateľmi
A akoby to nestačilo. V piatok večer som išla spať k Marekovi. Školskú aféru s vysokou školou, som mu spomenula len v telefóne, takže potom som mu ju osobne prerozprávala. On ... to asi nevedel tak precítiť a pochopiť ako ja. To vieme len my, ŠUPkári, že postať sa na VŠVU je u väčšiny životným cieľom počas tých štyroch rokov a že všetci rátajú s tým, že ťa tam musia zobrať, lebo tak to má proste byť. A keď nie ... to nie je ako keď zbabreš písomku, lebo si naučil. To je proste o tom, že keď ťa neprímu, tak to v tebe ešte nie je. TO v tebe nie je. TO, čo hľadajú. A niektoré veci sa proste naučiť nedajú.
Išlo ale o to, že som Marekovi pred časom hovorila o tom, že Monika píše často depresívne statusy. Jej vlastne patrí jeden odsek tohoto príspevku. Lebo ona žije len tým svojím párty životom, nikdy sa neučí, ťahá z rodičov peniaze, všetko má ,, hotové do huby" a strašne pičuje, ako je všetko zle. Ona nevie, čo je ZLE. Netvrdím, že ja áno ... Išlo o to, že ma minule už dožrala, tak som jej napísala koment, že aby sa zamyslela nad tým, ako uvažuje nad vecami a nemyslela som to, zle ešte som pripísala, že ,, nič v zlom". A od Mareka som sa dozvedela, že je na mňa za to strašne nasraná a že sa nemám čo ozývať. A že som jej to mohla aspoň napísať do správy a nie to riešiť verejne. Tak načo si , kurva, jebne status, keď jej ho nesmiem komentovať. Niežeby mi naňho odpísala, Aj keby ma pošle do piče, tak to beriem, ale nie, aby som sa to dozvedela cez 20 ľudí. Ale do očí mi to nepovedala a ja som si myslela, že sme kámo. Tak asi nie.
A to je už fakt sila, keď sa s niekym pohneváte kvôli komentáru na FB. A to už na mňa bolo ozaj moc v ten deň. Ale držala som sa a neplakala som. Už.
Koľkí majú ešte dve tváre?
Išlo ale o to, že som Marekovi pred časom hovorila o tom, že Monika píše často depresívne statusy. Jej vlastne patrí jeden odsek tohoto príspevku. Lebo ona žije len tým svojím párty životom, nikdy sa neučí, ťahá z rodičov peniaze, všetko má ,, hotové do huby" a strašne pičuje, ako je všetko zle. Ona nevie, čo je ZLE. Netvrdím, že ja áno ... Išlo o to, že ma minule už dožrala, tak som jej napísala koment, že aby sa zamyslela nad tým, ako uvažuje nad vecami a nemyslela som to, zle ešte som pripísala, že ,, nič v zlom". A od Mareka som sa dozvedela, že je na mňa za to strašne nasraná a že sa nemám čo ozývať. A že som jej to mohla aspoň napísať do správy a nie to riešiť verejne. Tak načo si , kurva, jebne status, keď jej ho nesmiem komentovať. Niežeby mi naňho odpísala, Aj keby ma pošle do piče, tak to beriem, ale nie, aby som sa to dozvedela cez 20 ľudí. Ale do očí mi to nepovedala a ja som si myslela, že sme kámo. Tak asi nie.
A to je už fakt sila, keď sa s niekym pohneváte kvôli komentáru na FB. A to už na mňa bolo ozaj moc v ten deň. Ale držala som sa a neplakala som. Už.
Koľkí majú ešte dve tváre?
Najhorší deň na ŠUPke
V piatok ráno som bola na seba hrdá, lebo sa mi podarilo nezaspať. Chcela som ísť s Klárou a tešiť sa s ňou na stužkovú. Cestou sme sa rozprávali o VŠ, ako inak ... začala som ja.
V ten deň som sa mala dobre. Ráno bývam v škole pred pol ôsmou a zvyčajne tam nikto nebýva, ale teraz tam bola jedna druháčka - Simona. Lepila asambláž, chúďa, tak si ja pospomínala na tú moju zicherkovú a na to, koľko ma vlastne celá vyšla. Sranda. Potom začali prichádzať aj ostatní druháci, tak som tam pri nich sedela. Mali super asambláže, také nápadité ... z nich bude dobrý ročník. A sú strašne pracovití, nie jak my lemri ... ale to ich ešte asi prejde:D Vlastne sú jediný ročník od nás, s ktorými som kámo, lebo našich prvákov poznám len s videnia, aj to nie všetkých a tretiaci sú takí ... divní, prídu mi strašne namyslení a vraj nie sú ani moc šikovní ...
Potom prišiel Mešino a povedal, že nemáme figúru a že si budeme robiť na olejomaľbe, čo ma strašne potešilo, lebo vo štvrtok ma to dosť bavilo. O chvíľu potom prišli aj ostatní a všetci sme dosť makali.
Ja som si potom len išla po triednu knihu do kabinetu, keď si ma zavolala Sitáková. Pýtala sa ma, či už som si podávala prihlášku, a že ma nechce deptať, ale že som mala dať radšej na vizuálnu komunikáciu, než na ilustráciu. Potom sme mali spolu, a ešte s Meškom, takmer hodinový rozhovor, z ktorého som sa potom strašne zrútila. Ona mi len chcela poradiť, ale vybrala si práve tú najnevhodnejšiu dobu .... Kvôli prijatiu na tú školu nemôžem večer zaspať a som ako na ihlách ... No, podstata rozhovoru bola taká, nže na ilustráciu berú len tých najlepších kresličov a že, mám nevýhodu, lebo neivládam grafické techniky a že moje domáce práce jej ešte prídu trochu ... akoby nevykryštalizované. A že keď som vyhrala to Trienále plagátu, že by som mala miesto takmer isté. Potom sa ma pýtala, či to zvládnem, lebo si asi všimla, že ma dorazila. Povedala som jej, že sa skúsim nerozplakať, kým prídem dole do učebne. To ju asi vydesilo a začali ma s Meškom utešovať.
Slzy som spustila hneď, ako som zatvorila dvere kabinetu. Do učebne som prišla s plačom, povedala, Sise, že ,, poď, ideme za triednou " (mali sme ísť dať spolu potvrdiť prihlášky) a asi na smrť som svojim výstupom vydesila Est a Zuzku. Sise som cestou potom porozprávala, čo sa udialo, nedávala na grafikov a z revu som prešla do nervového besnenia, ktoré je v mojom podaní dosť smiešne. Keď sme sa vrátili na odbor, tak baby stíchli, ke´d som vošla do učebne. Tam som začala kričať, nadávať a rozkopávať nohami a odišla si kúpiť čokočíno na ukľudnenie. Keď som sa vrátila, vysvetlila som im, čo sa stalo.
Chápete?? Už dva roky viem, že pôjdem na ilustráciu, prispôsobujem tomu všetky svoje práce a neznášam prácu v počítači a ona mi dva dni po poslaní prihlášky zapotí, že som mala radšej ísť na úplne iní odbor. A okrem toho si neviem dosť dobre predstaviť, ako by som súperila s Ester a so Sisou, hlavne pri mojom úbohom grafickom spracovaní vecí:D Potom som stretla Sitákovú ešte raz, ale to som sa už strašne smiala a bolo mi jedno. Opýtala sa ma, či som v poriadku. Jasné, ty kokos ... Vlastne mi povedala, že nemám byť prekvapená, keď ma nezoberú. Zvyšok dňa mi bolo na grcanie a bola som na pokraji nervového zrútenia. Ale smiala som sa tomu. Až tak zle som na tom bola.
A Sisa, ďakujem, že si ma podržala. Si najlepší kámo:)
V ten deň som sa mala dobre. Ráno bývam v škole pred pol ôsmou a zvyčajne tam nikto nebýva, ale teraz tam bola jedna druháčka - Simona. Lepila asambláž, chúďa, tak si ja pospomínala na tú moju zicherkovú a na to, koľko ma vlastne celá vyšla. Sranda. Potom začali prichádzať aj ostatní druháci, tak som tam pri nich sedela. Mali super asambláže, také nápadité ... z nich bude dobrý ročník. A sú strašne pracovití, nie jak my lemri ... ale to ich ešte asi prejde:D Vlastne sú jediný ročník od nás, s ktorými som kámo, lebo našich prvákov poznám len s videnia, aj to nie všetkých a tretiaci sú takí ... divní, prídu mi strašne namyslení a vraj nie sú ani moc šikovní ...
Potom prišiel Mešino a povedal, že nemáme figúru a že si budeme robiť na olejomaľbe, čo ma strašne potešilo, lebo vo štvrtok ma to dosť bavilo. O chvíľu potom prišli aj ostatní a všetci sme dosť makali.
Ja som si potom len išla po triednu knihu do kabinetu, keď si ma zavolala Sitáková. Pýtala sa ma, či už som si podávala prihlášku, a že ma nechce deptať, ale že som mala dať radšej na vizuálnu komunikáciu, než na ilustráciu. Potom sme mali spolu, a ešte s Meškom, takmer hodinový rozhovor, z ktorého som sa potom strašne zrútila. Ona mi len chcela poradiť, ale vybrala si práve tú najnevhodnejšiu dobu .... Kvôli prijatiu na tú školu nemôžem večer zaspať a som ako na ihlách ... No, podstata rozhovoru bola taká, nže na ilustráciu berú len tých najlepších kresličov a že, mám nevýhodu, lebo neivládam grafické techniky a že moje domáce práce jej ešte prídu trochu ... akoby nevykryštalizované. A že keď som vyhrala to Trienále plagátu, že by som mala miesto takmer isté. Potom sa ma pýtala, či to zvládnem, lebo si asi všimla, že ma dorazila. Povedala som jej, že sa skúsim nerozplakať, kým prídem dole do učebne. To ju asi vydesilo a začali ma s Meškom utešovať.
Slzy som spustila hneď, ako som zatvorila dvere kabinetu. Do učebne som prišla s plačom, povedala, Sise, že ,, poď, ideme za triednou " (mali sme ísť dať spolu potvrdiť prihlášky) a asi na smrť som svojim výstupom vydesila Est a Zuzku. Sise som cestou potom porozprávala, čo sa udialo, nedávala na grafikov a z revu som prešla do nervového besnenia, ktoré je v mojom podaní dosť smiešne. Keď sme sa vrátili na odbor, tak baby stíchli, ke´d som vošla do učebne. Tam som začala kričať, nadávať a rozkopávať nohami a odišla si kúpiť čokočíno na ukľudnenie. Keď som sa vrátila, vysvetlila som im, čo sa stalo.
Chápete?? Už dva roky viem, že pôjdem na ilustráciu, prispôsobujem tomu všetky svoje práce a neznášam prácu v počítači a ona mi dva dni po poslaní prihlášky zapotí, že som mala radšej ísť na úplne iní odbor. A okrem toho si neviem dosť dobre predstaviť, ako by som súperila s Ester a so Sisou, hlavne pri mojom úbohom grafickom spracovaní vecí:D Potom som stretla Sitákovú ešte raz, ale to som sa už strašne smiala a bolo mi jedno. Opýtala sa ma, či som v poriadku. Jasné, ty kokos ... Vlastne mi povedala, že nemám byť prekvapená, keď ma nezoberú. Zvyšok dňa mi bolo na grcanie a bola som na pokraji nervového zrútenia. Ale smiala som sa tomu. Až tak zle som na tom bola.
A Sisa, ďakujem, že si ma podržala. Si najlepší kámo:)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)