Pravda medzi priateľmi

   A akoby to nestačilo. V piatok večer som išla spať k Marekovi. Školskú aféru s vysokou školou, som mu spomenula len v telefóne, takže potom som mu ju osobne prerozprávala. On ... to asi nevedel tak precítiť a pochopiť ako ja. To vieme len my, ŠUPkári, že postať sa na VŠVU je u väčšiny životným cieľom počas tých štyroch rokov a že všetci rátajú s tým, že ťa tam musia zobrať, lebo tak to má proste byť. A keď nie ... to nie je ako keď zbabreš písomku, lebo si naučil. To je proste o tom, že keď ťa neprímu, tak to v tebe ešte nie je. TO v tebe nie je. TO, čo hľadajú. A niektoré veci sa proste naučiť nedajú.
   Išlo ale o to, že som Marekovi pred časom hovorila o tom, že Monika píše často depresívne statusy. Jej vlastne patrí jeden odsek tohoto príspevku. Lebo ona žije len tým svojím párty životom, nikdy sa neučí, ťahá z rodičov peniaze, všetko má ,, hotové do huby" a strašne pičuje, ako je všetko zle. Ona nevie, čo je ZLE. Netvrdím, že ja áno ... Išlo o to, že ma minule už dožrala, tak som jej napísala koment, že aby sa zamyslela nad tým, ako uvažuje nad vecami a nemyslela som to, zle ešte som pripísala, že ,, nič v zlom". A od Mareka som sa dozvedela, že je na mňa za to strašne nasraná a že sa nemám čo ozývať. A že som jej to mohla aspoň napísať do správy a nie to riešiť verejne. Tak načo si , kurva, jebne status, keď jej ho nesmiem komentovať. Niežeby mi naňho odpísala, Aj keby ma pošle do piče, tak to beriem, ale nie, aby som sa to dozvedela cez 20 ľudí. Ale do očí mi to nepovedala a ja som si myslela, že sme kámo. Tak asi nie.
    A to je už fakt sila, keď sa s niekym pohneváte kvôli komentáru na FB. A to už na mňa bolo ozaj moc v ten deň. Ale držala som sa a neplakala som. Už.
    Koľkí majú ešte dve tváre?