V piatok ráno som bola na seba hrdá, lebo sa mi podarilo nezaspať. Chcela som ísť s Klárou a tešiť sa s ňou na stužkovú. Cestou sme sa rozprávali o VŠ, ako inak ... začala som ja.
V ten deň som sa mala dobre. Ráno bývam v škole pred pol ôsmou a zvyčajne tam nikto nebýva, ale teraz tam bola jedna druháčka - Simona. Lepila asambláž, chúďa, tak si ja pospomínala na tú moju zicherkovú a na to, koľko ma vlastne celá vyšla. Sranda. Potom začali prichádzať aj ostatní druháci, tak som tam pri nich sedela. Mali super asambláže, také nápadité ... z nich bude dobrý ročník. A sú strašne pracovití, nie jak my lemri ... ale to ich ešte asi prejde:D Vlastne sú jediný ročník od nás, s ktorými som kámo, lebo našich prvákov poznám len s videnia, aj to nie všetkých a tretiaci sú takí ... divní, prídu mi strašne namyslení a vraj nie sú ani moc šikovní ...
Potom prišiel Mešino a povedal, že nemáme figúru a že si budeme robiť na olejomaľbe, čo ma strašne potešilo, lebo vo štvrtok ma to dosť bavilo. O chvíľu potom prišli aj ostatní a všetci sme dosť makali.
Ja som si potom len išla po triednu knihu do kabinetu, keď si ma zavolala Sitáková. Pýtala sa ma, či už som si podávala prihlášku, a že ma nechce deptať, ale že som mala dať radšej na vizuálnu komunikáciu, než na ilustráciu. Potom sme mali spolu, a ešte s Meškom, takmer hodinový rozhovor, z ktorého som sa potom strašne zrútila. Ona mi len chcela poradiť, ale vybrala si práve tú najnevhodnejšiu dobu .... Kvôli prijatiu na tú školu nemôžem večer zaspať a som ako na ihlách ... No, podstata rozhovoru bola taká, nže na ilustráciu berú len tých najlepších kresličov a že, mám nevýhodu, lebo neivládam grafické techniky a že moje domáce práce jej ešte prídu trochu ... akoby nevykryštalizované. A že keď som vyhrala to Trienále plagátu, že by som mala miesto takmer isté. Potom sa ma pýtala, či to zvládnem, lebo si asi všimla, že ma dorazila. Povedala som jej, že sa skúsim nerozplakať, kým prídem dole do učebne. To ju asi vydesilo a začali ma s Meškom utešovať.
Slzy som spustila hneď, ako som zatvorila dvere kabinetu. Do učebne som prišla s plačom, povedala, Sise, že ,, poď, ideme za triednou " (mali sme ísť dať spolu potvrdiť prihlášky) a asi na smrť som svojim výstupom vydesila Est a Zuzku. Sise som cestou potom porozprávala, čo sa udialo, nedávala na grafikov a z revu som prešla do nervového besnenia, ktoré je v mojom podaní dosť smiešne. Keď sme sa vrátili na odbor, tak baby stíchli, ke´d som vošla do učebne. Tam som začala kričať, nadávať a rozkopávať nohami a odišla si kúpiť čokočíno na ukľudnenie. Keď som sa vrátila, vysvetlila som im, čo sa stalo.
Chápete?? Už dva roky viem, že pôjdem na ilustráciu, prispôsobujem tomu všetky svoje práce a neznášam prácu v počítači a ona mi dva dni po poslaní prihlášky zapotí, že som mala radšej ísť na úplne iní odbor. A okrem toho si neviem dosť dobre predstaviť, ako by som súperila s Ester a so Sisou, hlavne pri mojom úbohom grafickom spracovaní vecí:D Potom som stretla Sitákovú ešte raz, ale to som sa už strašne smiala a bolo mi jedno. Opýtala sa ma, či som v poriadku. Jasné, ty kokos ... Vlastne mi povedala, že nemám byť prekvapená, keď ma nezoberú. Zvyšok dňa mi bolo na grcanie a bola som na pokraji nervového zrútenia. Ale smiala som sa tomu. Až tak zle som na tom bola.
A Sisa, ďakujem, že si ma podržala. Si najlepší kámo:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára