Matka stromov
Ahojte? Ako letujete? Ja som snáď ešte nemala tak vyťažené leto. V minulom príspevku som spomínala, že robím logo. Už 2x ma kontaktovali pred dohodnutým termínom mailovej konzultácie. Nemali by to robiť, ešte nie som veľmi sebaistá a stresuje ma to. Neviem, či je to preto, že ponáhľajú alebo preto, že sa tešia. Tipovala by som to druhé, že sú nedočkavý. Dnes som konzuktovala s K a zistili sme, prekvapivo, že najlepšie logo, ktoré som vytvorila bol linoryt. Ktoie čím to je, že keď sa snažím kresliť jednoducho, tak to nemá grády, ale jednoduché liná mám silné. K hovoril, že logá mu veľmi neišli, kým nerobil logo pre svoje remini, že až vtedy plne pochopil, o čom je logo a jeho "podstatu". Ach, naozaj neviem, či som si správne zvolila. U K mi ide práca dobre, dnes som zlepila 71 dosiek, o 10 viac ako včera. To logo ma stále máta, bojím sa, že sa im nebude páčiť a ja by som ho pritom tak veľmi chcela robiť.
Po veľmi dlhom čase som sa fotila. Akosi ma prechádza tá sofistikovanosť a prechádzam na infantilnosť. Niekto by to nazval ženskosť a asi to aj je, ale nemám rada prvoplánovú milosť. Aj tak som sa odfotila v najdievčenskejšom tričku, čo mám a vybrala si najinfantilnejší zápisník, aký bol. Ale neľutujem, dúfam, že moje JA sa čoskoro navráti späť a ja budem opäť basic a budem sa cítiť istejšie. Radšej pôsobím ako nezávislá žena, než nežný kvietok. Okrem toho si myslím, že na to nemám tvár :D
Včera som mala možnosť sledovať najokatejšiu konverziu, akej som bola kedy svedkom. Je zvláštne, že ľudia zahodia svoje presvedčenie pre pár eúr ročne a pridajú sa na komerčnú stranu a nechajú na sebe zarábať nadnárodné spoločnosti, hoci ešte cez víkend sa tomu smiali. Som sklamaná. A nemyslite si, nie je to dôvod, že proste museli, aby bolo za čo jesť. Strašne by ma zaujímalo, čo im preboha púšťajú na tých finančníckych meetingoch, že im tak vygumujú mozog. Zase sa mi raz potvrdzuje, že slová sú nedôležité, že ide o to, čo človek robí. Som príliš dôležitá sama pre seba, aby som niekomu dovolila, aby si bral môj čas a peniaze za skúsenosti, ktoré som nadobudla a dúfam, že ešte veľa nadobudnem. Mojou prioritou bude, aby som sa venovala konkrétnym veciam a konkrétnym ľuďom, hoci aj masám a vytvárala pre nich niečo hodnotné a nie zarábala na debilnej pyramídovej firme na druhých ľuďoch.
V sobotu som bola s M v kaštieli. Všimla som si, že pod sekvojou vyrastajú malé stromy - pár orechov a jeden dub. Vymyslela som si príbeh, že sekvoja je Matka stromov a z jej koreňov vyrastajú jej deti, iné stromy. Je to najvyšší strom v celom parku, úplne vzadu, je chránená a dvaja ľudia by ju mali problém objať rukami, aká je hrubá. Naozaj vyzerá ako Matka stromov, trochu som pritom vykradla Eragona a princeznú Mononoke. Na druhej strane, leto je čas, kedy sa navraciam k prirodzeným veciam. Všetci by mali (lebo im už j*be).
U K som sa nakazila Buty mániou :P A keď už sme pri pesničkách o láske, pamätáte si Templára? Ulovil si ženu :) Dúfam, že budú spolu dlho a šťastný, posledného pol roka nemal veľmi šťastie.
Po veľmi dlhom čase som sa fotila. Akosi ma prechádza tá sofistikovanosť a prechádzam na infantilnosť. Niekto by to nazval ženskosť a asi to aj je, ale nemám rada prvoplánovú milosť. Aj tak som sa odfotila v najdievčenskejšom tričku, čo mám a vybrala si najinfantilnejší zápisník, aký bol. Ale neľutujem, dúfam, že moje JA sa čoskoro navráti späť a ja budem opäť basic a budem sa cítiť istejšie. Radšej pôsobím ako nezávislá žena, než nežný kvietok. Okrem toho si myslím, že na to nemám tvár :D
Včera som mala možnosť sledovať najokatejšiu konverziu, akej som bola kedy svedkom. Je zvláštne, že ľudia zahodia svoje presvedčenie pre pár eúr ročne a pridajú sa na komerčnú stranu a nechajú na sebe zarábať nadnárodné spoločnosti, hoci ešte cez víkend sa tomu smiali. Som sklamaná. A nemyslite si, nie je to dôvod, že proste museli, aby bolo za čo jesť. Strašne by ma zaujímalo, čo im preboha púšťajú na tých finančníckych meetingoch, že im tak vygumujú mozog. Zase sa mi raz potvrdzuje, že slová sú nedôležité, že ide o to, čo človek robí. Som príliš dôležitá sama pre seba, aby som niekomu dovolila, aby si bral môj čas a peniaze za skúsenosti, ktoré som nadobudla a dúfam, že ešte veľa nadobudnem. Mojou prioritou bude, aby som sa venovala konkrétnym veciam a konkrétnym ľuďom, hoci aj masám a vytvárala pre nich niečo hodnotné a nie zarábala na debilnej pyramídovej firme na druhých ľuďoch.
V sobotu som bola s M v kaštieli. Všimla som si, že pod sekvojou vyrastajú malé stromy - pár orechov a jeden dub. Vymyslela som si príbeh, že sekvoja je Matka stromov a z jej koreňov vyrastajú jej deti, iné stromy. Je to najvyšší strom v celom parku, úplne vzadu, je chránená a dvaja ľudia by ju mali problém objať rukami, aká je hrubá. Naozaj vyzerá ako Matka stromov, trochu som pritom vykradla Eragona a princeznú Mononoke. Na druhej strane, leto je čas, kedy sa navraciam k prirodzeným veciam. Všetci by mali (lebo im už j*be).
U K som sa nakazila Buty mániou :P A keď už sme pri pesničkách o láske, pamätáte si Templára? Ulovil si ženu :) Dúfam, že budú spolu dlho a šťastný, posledného pol roka nemal veľmi šťastie.
Fachčím
Ahojte, ako sa vám prázdninuje? Počasie zatiaľ veľmi nevychádza. Mne osobne to nevadí, hoci proti pár teplým dňom na kúpanie by som nič nemala. ALE, tento rok pociťujem silnú potrebu mať košíkové plavky. Ženy s malými prsiami mi určite dajú za pravdu, že hlúpe trojuholníkové vrchy plaviek nám príliš nepomáhajú :P
Viete ako sa hovorí, že na veci by sa nemalo tlačiť? Pravda pravdúca. Ak budete odvádzať svoju svoju prácu dobre a vyčkáte času, ľudia si vás nájdu. Viem, že je to niekedy ľahšie povedať ako urobiť, ale je to hádam moje najfunkčnejšie pozorovanie. Momentálne totiž pracujem na logu pre jednu pezinskú organizáciu, našli ma cez pelikání remini zápisník. Viem, že to nie je nič prevratné, ale niekde sa začínať musí. Už mám odsúhlasené tvarové riešenia, čaká ma už "len" prevedenie. Vyzerá to, že by to mohlo vydať, tak mi držte palce, nech to nezmrším a napadajú ma samé dobré nápady :)
U Karola sa darí tiež dobre, zorvna pracujem na nových vzoroch, v zálohe mám 6 vzorov - raje, šupinatca afrického, veľryby, psa, krevety a hrabáča takaru. Ani sa nepýtajte, ako tie zvery hľadám. Na druhej strane je tu taká malá obava z toho všetkého, to by som ani nebola ja, že veci nebudú, ako dúfam. Ale nemala by som na to myslieť, už myšlienkami sa vytvára naša realita, ako by povedal M.
V poslednej dobe som začala o dosť viac kresliť. Začalo to tým, že som si z remini priniesla zápisník od Simony Čechovej. Chcela som mať návrhy konečne pokope. Už som skoro zabudla, aký je kreslenie skvelý ventil. Okrem toho nemám potom pocit, že "zakrnievam", je lepšia vizitka, keď ľudia vidia, že niečo robíte :)
S M ideme v nedeľu na Katarínku. Bude to rok, čo sme sa tak prvý krát pobozkali. Neviem čím to je, ale poslednou dobou si často prehrávam Kajove slová, že o vzťah sa treba starať. Ešte stále nám trvá hašterivé obdobie, tak sa snažím kontrolovať. Zvyčajne to ale nezvládnem a urobím nejaké to zarypnutie. Nikdy ale nepadajú krivé slová, len sa jedošíme, ale aj tak ma to potom mrzí. Mám teóriu, že je trochu neistý kvôli škole, hovorím si teda, že ho teraz treba podržať a byť dobrá žienka. Bolo by jednoduchšie, kedy si viem dať s vecami pokoj a nie som rýchlonasieracia. Najnebezpečnejšie je, že pri pohľade na mňa by to málokto povedal.
Tento týždeň som v meste videla Bumpkinovu. Sedela na zástavke a kreslila. Pozorovala som ju, keď išla okolo mňa, keď som čakala na bus a aj keď som nastupovala. Rozmýšľala som, že sa jej prihovorím, bol to môj prvotný zámer, ako som ju spoznala, videla som sa, ako k nej vyškerená kráčam a nadšene jej vykladám, že čítam jej blog, ale moja plachosť vyhrala. Snáď nabudúce. Bolo to zvláštne, vidieť sa s niekým, koho poznáte aj nepoznáte. Okrem toho som zistila, že má môj lastovičí zápisník z remini ♥
Na okraji pola na konci Krupej rastú slnečnice. Je to najkrajší letný kvet. Zajtra si pôjdem jednu vziať.
Rada som :)
Viete ako sa hovorí, že na veci by sa nemalo tlačiť? Pravda pravdúca. Ak budete odvádzať svoju svoju prácu dobre a vyčkáte času, ľudia si vás nájdu. Viem, že je to niekedy ľahšie povedať ako urobiť, ale je to hádam moje najfunkčnejšie pozorovanie. Momentálne totiž pracujem na logu pre jednu pezinskú organizáciu, našli ma cez pelikání remini zápisník. Viem, že to nie je nič prevratné, ale niekde sa začínať musí. Už mám odsúhlasené tvarové riešenia, čaká ma už "len" prevedenie. Vyzerá to, že by to mohlo vydať, tak mi držte palce, nech to nezmrším a napadajú ma samé dobré nápady :)
U Karola sa darí tiež dobre, zorvna pracujem na nových vzoroch, v zálohe mám 6 vzorov - raje, šupinatca afrického, veľryby, psa, krevety a hrabáča takaru. Ani sa nepýtajte, ako tie zvery hľadám. Na druhej strane je tu taká malá obava z toho všetkého, to by som ani nebola ja, že veci nebudú, ako dúfam. Ale nemala by som na to myslieť, už myšlienkami sa vytvára naša realita, ako by povedal M.
V poslednej dobe som začala o dosť viac kresliť. Začalo to tým, že som si z remini priniesla zápisník od Simony Čechovej. Chcela som mať návrhy konečne pokope. Už som skoro zabudla, aký je kreslenie skvelý ventil. Okrem toho nemám potom pocit, že "zakrnievam", je lepšia vizitka, keď ľudia vidia, že niečo robíte :)
S M ideme v nedeľu na Katarínku. Bude to rok, čo sme sa tak prvý krát pobozkali. Neviem čím to je, ale poslednou dobou si často prehrávam Kajove slová, že o vzťah sa treba starať. Ešte stále nám trvá hašterivé obdobie, tak sa snažím kontrolovať. Zvyčajne to ale nezvládnem a urobím nejaké to zarypnutie. Nikdy ale nepadajú krivé slová, len sa jedošíme, ale aj tak ma to potom mrzí. Mám teóriu, že je trochu neistý kvôli škole, hovorím si teda, že ho teraz treba podržať a byť dobrá žienka. Bolo by jednoduchšie, kedy si viem dať s vecami pokoj a nie som rýchlonasieracia. Najnebezpečnejšie je, že pri pohľade na mňa by to málokto povedal.
Tento týždeň som v meste videla Bumpkinovu. Sedela na zástavke a kreslila. Pozorovala som ju, keď išla okolo mňa, keď som čakala na bus a aj keď som nastupovala. Rozmýšľala som, že sa jej prihovorím, bol to môj prvotný zámer, ako som ju spoznala, videla som sa, ako k nej vyškerená kráčam a nadšene jej vykladám, že čítam jej blog, ale moja plachosť vyhrala. Snáď nabudúce. Bolo to zvláštne, vidieť sa s niekým, koho poznáte aj nepoznáte. Okrem toho som zistila, že má môj lastovičí zápisník z remini ♥
Na okraji pola na konci Krupej rastú slnečnice. Je to najkrajší letný kvet. Zajtra si pôjdem jednu vziať.
Rada som :)
Trnavský rínek
Rozmýšľala som o tom, čo mi povedal K o vzťahoch, že sa o ne treba starať ... Nerozmýšľala som len tak, donútili ma okolnosti. Nielenže sa o ne treba starať, ale občas je treba aj zaplatiť. Je to niečo ako ... mýtne, ktoré zaplatíte, aby ste sa mohli dostať ďalej. V zdravých vzťahoch platíte nemateriálnom, tým, že čo-to prekusnete alebo prekonáte vlastnú hrdosť. Toho nemateriálna sa zbavuje oveľa ťažšie, ale výsledky zvyčajne stoja za to.
Už druhý deň som doma. K je chorý, do práce pôjdem najskôr zajtra. Včera som vypotila pamätnú vetu, že chcem ísť do práce. Mám to tak vážne rada, napriek vstávaniu a neskorým príchodom domov. Okrem toho mám pocit zbytočnosti, keď nič nerobím. Včera doobeda som si žehlila vzťah u M a poobede skúšala nové vzory na zápisníky, ale moc to nešlo. Dnes idem vybojovať nejaké informácie o prestupe na VŠVU a poobedie si nechám na zápisníky. Objavila som zopár nových zvieratiek, ktoré by sa tam mohli skvelo vynímať. Aspoň podľa mňa. Zistila som, že nemám nijaký skicár. Je zvláštne, že mi ani nechýbal, ale poslednou dobou mám obsesiu z toho, že musím mať veci pohromade.
Boli ste Trnavskom rínku? Super bolo, počasie krásne, zapekala som sa na priamom slnku od 10.00 do 14.00. Tento krát bol na Kapitulskej a bola to super voľba. Ešte som na rínku nebola ako predajca, ale páčilo sa mi to viac, mohla som si celý deň vychutnávať atmosféru, vyškierať sa na zákazníkov a obzerať ľudí. Z predajcov by som vypichla spolužiačky z formácie DevôDuô, chodia na VŠVU a na rínku ste mohli vidieť ich miloty - plstené náhrdelníky, brošne a taštičky. Ja mám od nich taštičku s mopsami a psiu a mačaciu brošňu (od Zuzky♥).
Druhým predajcom, ktorého produkt sa pre mňa stal úúplnym MUST HAVE je Jana Kadlíčková, ktorá vyrába kvetové čelenky do vlasov. Čítate dobre! Ja, girly unfriendly, som sa namotala na kvetové čelenky.
Sú vílovské, neobyčajné a výrazné, na rínku ste mohli vidieť čelenky s kvetmi, rôznymi plodmi a dokonca čelenky, ktoré mali na sebe veľmi reálne vyzerajúce čerešne. Mojím favoritom sú tie z kolekcie Fairies (zo všetkých sú asi najviac minimal, je mi jasné, že nič zdobenejšie by som na sebe nezniesla, čo ma mrzí, lebo sú božieee!).
Foto z facebooku Jany Kadlíčkovej
A ešte plus pridávam nejaké fotky od Richarda Lutzbauera.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)