Viete ako sa hovorí, že na veci by sa nemalo tlačiť? Pravda pravdúca. Ak budete odvádzať svoju svoju prácu dobre a vyčkáte času, ľudia si vás nájdu. Viem, že je to niekedy ľahšie povedať ako urobiť, ale je to hádam moje najfunkčnejšie pozorovanie. Momentálne totiž pracujem na logu pre jednu pezinskú organizáciu, našli ma cez pelikání remini zápisník. Viem, že to nie je nič prevratné, ale niekde sa začínať musí. Už mám odsúhlasené tvarové riešenia, čaká ma už "len" prevedenie. Vyzerá to, že by to mohlo vydať, tak mi držte palce, nech to nezmrším a napadajú ma samé dobré nápady :)
U Karola sa darí tiež dobre, zorvna pracujem na nových vzoroch, v zálohe mám 6 vzorov - raje, šupinatca afrického, veľryby, psa, krevety a hrabáča takaru. Ani sa nepýtajte, ako tie zvery hľadám. Na druhej strane je tu taká malá obava z toho všetkého, to by som ani nebola ja, že veci nebudú, ako dúfam. Ale nemala by som na to myslieť, už myšlienkami sa vytvára naša realita, ako by povedal M.
V poslednej dobe som začala o dosť viac kresliť. Začalo to tým, že som si z remini priniesla zápisník od Simony Čechovej. Chcela som mať návrhy konečne pokope. Už som skoro zabudla, aký je kreslenie skvelý ventil. Okrem toho nemám potom pocit, že "zakrnievam", je lepšia vizitka, keď ľudia vidia, že niečo robíte :)
S M ideme v nedeľu na Katarínku. Bude to rok, čo sme sa tak prvý krát pobozkali. Neviem čím to je, ale poslednou dobou si často prehrávam Kajove slová, že o vzťah sa treba starať. Ešte stále nám trvá hašterivé obdobie, tak sa snažím kontrolovať. Zvyčajne to ale nezvládnem a urobím nejaké to zarypnutie. Nikdy ale nepadajú krivé slová, len sa jedošíme, ale aj tak ma to potom mrzí. Mám teóriu, že je trochu neistý kvôli škole, hovorím si teda, že ho teraz treba podržať a byť dobrá žienka. Bolo by jednoduchšie, kedy si viem dať s vecami pokoj a nie som rýchlonasieracia. Najnebezpečnejšie je, že pri pohľade na mňa by to málokto povedal.
Tento týždeň som v meste videla Bumpkinovu. Sedela na zástavke a kreslila. Pozorovala som ju, keď išla okolo mňa, keď som čakala na bus a aj keď som nastupovala. Rozmýšľala som, že sa jej prihovorím, bol to môj prvotný zámer, ako som ju spoznala, videla som sa, ako k nej vyškerená kráčam a nadšene jej vykladám, že čítam jej blog, ale moja plachosť vyhrala. Snáď nabudúce. Bolo to zvláštne, vidieť sa s niekým, koho poznáte aj nepoznáte. Okrem toho som zistila, že má môj lastovičí zápisník z remini ♥
Na okraji pola na konci Krupej rastú slnečnice. Je to najkrajší letný kvet. Zajtra si pôjdem jednu vziať.
Rada som :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára