Malý chlapec
Viete čo je zábavné? Nikdy neviem, ako mám začínať článok. A mám pocit, že čím dlhšie píšem, tým horšie to s tým začínaním je.
Zajtra mi začína semester. Zase som sa prestala tešiť. Spomenula som si množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú a opäť ma prepadá pocit, že by som bola teraz radšej dlhodobejšie v práci, hoci posledné týždne som ten stereotyp nemohla ani vystáť.
Posledné dni som si celkom užila online, hrozne veľa som si písala s S., konzultovali a vytvárali sme koncepty prác a dobre sme sa na tom bavili (teda ja určite, lebo mi nehorelo pod riťou), vytvárili slovné hračky (a špeciálne pomenovania ako prts, fontka, fets, orhanemty ... ) a nové metafory (hrušky hnevu, zeler zatratenia, baklažán nepochopenia ... ), dozvedela som sa, že bratia Češi prekladajú slovo dresing (na dresink, ale aj tak) a neprekladajú slovo design a zistila som, že existuje stroj s názvom harmonograf a aj viem, čo robí.
Nebolo to ale vždy len o vyvádzaní. Bavili sme sa o tom, čo by sa vo všeobecnosti dalo nazvať ,, byť na vlne ". O ľuďoch, ktorý sú úspešní, ako to urobili a či je to ozaj hlavne o sociálnych sieťach a o tom, kto koho pozná a ako koho spropaguje. Poslednou dobou sa týmito vecami celkom džgám, resp. som džganá z rôznych strán, a niekedy sa pristihnem, že naozaj neviem s istotou povedať, ako to celé je, s tými ľuďmi a so svetom a hlavne ako to je správne. A niekedy naozaj nie som tak silná a presvedčená, ako píšem, promiň S.. Zhodou okolností som o pár dní mala podobný rozhovor v K. v práci a povedal mi, že často rozmýšľa nad tým, že ako by to bolo lepšie pre firmu, ale napokon vždy zostane zásadový a radšej v úzadí. Za seba môžem povedať, že viac si cením prácu oddretú. Povedal k tomu ešte takú peknú vetu: ,, Kto chce s vlkmi žiť, musí o nich vyť a oni potom vyjú o ňom. "
K. dostal k Vianociam od L. nové CD skupiny Hviezda. Obľúbila som si ich prídu mi milí, určite aj preto, že kapelu tvoria graf. dizajnéri (gitarista je z Komplotu). Keď sme pri psychickej potrave, mám 2 nové knižky:
Na notebook som si lepila lístočky s menami ľudí, ktorým nemám zabudnúť na ďalší deň odpísať, lebo večer som už nevládala. Boli to mená mužov. Prepadá ma taký frďací pocit, keď si poviem, že ,, sa mi tu striedali mená mužov". Na chvíľu som si prišla, akoby som mala troch na každý prst ( to mi pripomína ako som volala s M. a hrala sa pritom s fľašou od piva a uviazol mi v nej prst a začala som panikáriť). Keď sme pri tom, myslím, že najlascívnejšia ovocná kombinácia džúsu je jahoda a banán.
A tiež nechápem, čo odo mňa človek chce, keď mi sám napíše ale pri rozhovore sa musím na všetko pýtať ja, aby nám to nejak nezakapalo.
Zistila som, že nedokážem veriť ľuďom, ktorý sú príliš trendy. Je to, akoby nemali vlastnú osobnosť, ako mám potom vedieť, že nie sú ako taký, ako ich móda, prelietavý. A nehovorím len o oblečení. Páči sa mi, keď viem, čo od ľudí môžem čakať a čím som staršia, tým viac sami to ráta. Páči sa mi porekadlo: Kam vietor, tam plášť.
M. kamarátovi zomrela minulý týždeň mama. A pred deviatimi rokmi otec. Rozplakala som sa preto cestou domov v autobuse. Predstavovala som si, aké by to bolo, navodila si ten pocit a srdce mi začalo divo tĺcť a prichádzala na mňa úzkosť. Ako keď si spomeniem na otca pred spaním. Potláčanie mi ide stále horšie.
Včera sme sa boli s M. sánkovať na prekážke. Bolo krásne slnečno, veľa snehu a ... hory. Mala som radosť len z toho, že som. A moje vnútorné dieťa (, ktorému kupujem detské tričká) išlo roztrhnúť od rýchlosti a snehu, ktorý sa prášil predo mnou i za mnou a naletel mi pod bundu cez uvoľnený šál, až na holé telo a topil sa mi na prsiach (víkendy sú zásadne bez podprsenky).
Zajtra mi začína semester. Zase som sa prestala tešiť. Spomenula som si množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú a opäť ma prepadá pocit, že by som bola teraz radšej dlhodobejšie v práci, hoci posledné týždne som ten stereotyp nemohla ani vystáť.
Posledné dni som si celkom užila online, hrozne veľa som si písala s S., konzultovali a vytvárali sme koncepty prác a dobre sme sa na tom bavili (teda ja určite, lebo mi nehorelo pod riťou), vytvárili slovné hračky (a špeciálne pomenovania ako prts, fontka, fets, orhanemty ... ) a nové metafory (hrušky hnevu, zeler zatratenia, baklažán nepochopenia ... ), dozvedela som sa, že bratia Češi prekladajú slovo dresing (na dresink, ale aj tak) a neprekladajú slovo design a zistila som, že existuje stroj s názvom harmonograf a aj viem, čo robí.
Nebolo to ale vždy len o vyvádzaní. Bavili sme sa o tom, čo by sa vo všeobecnosti dalo nazvať ,, byť na vlne ". O ľuďoch, ktorý sú úspešní, ako to urobili a či je to ozaj hlavne o sociálnych sieťach a o tom, kto koho pozná a ako koho spropaguje. Poslednou dobou sa týmito vecami celkom džgám, resp. som džganá z rôznych strán, a niekedy sa pristihnem, že naozaj neviem s istotou povedať, ako to celé je, s tými ľuďmi a so svetom a hlavne ako to je správne. A niekedy naozaj nie som tak silná a presvedčená, ako píšem, promiň S.. Zhodou okolností som o pár dní mala podobný rozhovor v K. v práci a povedal mi, že často rozmýšľa nad tým, že ako by to bolo lepšie pre firmu, ale napokon vždy zostane zásadový a radšej v úzadí. Za seba môžem povedať, že viac si cením prácu oddretú. Povedal k tomu ešte takú peknú vetu: ,, Kto chce s vlkmi žiť, musí o nich vyť a oni potom vyjú o ňom. "
K. dostal k Vianociam od L. nové CD skupiny Hviezda. Obľúbila som si ich prídu mi milí, určite aj preto, že kapelu tvoria graf. dizajnéri (gitarista je z Komplotu). Keď sme pri psychickej potrave, mám 2 nové knižky:
 |
| Stopárov sprievodca galaxiou od Douglesa Adamsa je asi jedna z najznámejších scifi kníh a vraj je super, ale mne osobne moc nesadla, akosi mi celá nedávala zmysel, čo bolo asi aj zámerom, ale nebola to moja šálka kávy. A Rukojemníka od Petra Pišťánka začnem čítať budúci týždeň, potom dám vedieť, z toho čo mi hovoril pán z Artfora sa dosť teším. |
Na notebook som si lepila lístočky s menami ľudí, ktorým nemám zabudnúť na ďalší deň odpísať, lebo večer som už nevládala. Boli to mená mužov. Prepadá ma taký frďací pocit, keď si poviem, že ,, sa mi tu striedali mená mužov". Na chvíľu som si prišla, akoby som mala troch na každý prst ( to mi pripomína ako som volala s M. a hrala sa pritom s fľašou od piva a uviazol mi v nej prst a začala som panikáriť). Keď sme pri tom, myslím, že najlascívnejšia ovocná kombinácia džúsu je jahoda a banán.
A tiež nechápem, čo odo mňa človek chce, keď mi sám napíše ale pri rozhovore sa musím na všetko pýtať ja, aby nám to nejak nezakapalo.
Zistila som, že nedokážem veriť ľuďom, ktorý sú príliš trendy. Je to, akoby nemali vlastnú osobnosť, ako mám potom vedieť, že nie sú ako taký, ako ich móda, prelietavý. A nehovorím len o oblečení. Páči sa mi, keď viem, čo od ľudí môžem čakať a čím som staršia, tým viac sami to ráta. Páči sa mi porekadlo: Kam vietor, tam plášť.
 |
| Mám trochu pásikavú obsesiu. 3 tričká sú z detského chlapčenského F(and)F (evidentne mám postavu ako 13 ročný chlapec). |
M. kamarátovi zomrela minulý týždeň mama. A pred deviatimi rokmi otec. Rozplakala som sa preto cestou domov v autobuse. Predstavovala som si, aké by to bolo, navodila si ten pocit a srdce mi začalo divo tĺcť a prichádzala na mňa úzkosť. Ako keď si spomeniem na otca pred spaním. Potláčanie mi ide stále horšie.
Včera sme sa boli s M. sánkovať na prekážke. Bolo krásne slnečno, veľa snehu a ... hory. Mala som radosť len z toho, že som. A moje vnútorné dieťa (, ktorému kupujem detské tričká) išlo roztrhnúť od rýchlosti a snehu, ktorý sa prášil predo mnou i za mnou a naletel mi pod bundu cez uvoľnený šál, až na holé telo a topil sa mi na prsiach (víkendy sú zásadne bez podprsenky).
čakám
Ahojte, ako?
Väčšina ľudí má skúškové, ale my u Nás sme spešl a flákame sa, takže mi čas ubieha strašne pomaly. Aspoň môžem chodiť do práce. Na druhej strane ... by som už rada robila aj niečo iné ako chodila do práce. Ešte som totiž celkom ,, nedorástla " a moje úlohy v práci sú ešte stále dosť monotónne, ale zato pokojné a nedesivé. K. na mňa presúva čoraz viac zodpovednosti, trochu sa toho desím, lebo občas nemyslím a potom to aj tak vyzerá. Myslím ale, že je to dobrá škola, aspoň sa do toho dostanem s istotou, že v prípade zlyhania sa k dostane láskavého prístupu. Prístup je jedna z vecí, ktorú si v remini cením najviac.
Dnes som si pozrela, čo sa robí v Made by Vaculik, pár ľudí od Nás tam vo vyšších ročníkoch pracovalo, ale odišli. Nepoznám ich dôvody, ale pri pohľade na TV spoty som sa zamyslela, že toto smerovanie nezodpovedá môjmu vnímaniu sveta (nič proti, skrátka len svetonázor). Je dôležité vedieť, čo chcete. A ešte dôležitejšie nezradiť sa. Dúfam, že mojím pracovno-životným poslaním budú voľby krásneho knižného papiera a riešenie kapitálika. Veľa ľudí ma poslednou dobou straší s tým, že po škole budem mať problém s prácou. Nemajú čo iné na robote?
Teším sa do školy. Zase budem mať trochu zmenu, som zvedavá na semestrálne témy a ako s nimi popasujem. To sú zvedaví asi všetci. Priala by som si, aby ľudia vedeli rozpoznávať slabé chvíľe druhých, vtedy, keď by mali radšej mlčať, aby som si potom nemusela sama pred sebou dokazovať, že tam, kde som naozaj patrím. Teším sa na spolužiakov, dúfam, že tento semester sa mi podarí vyhnúť drobným ťahaniciam medzi niektorými ľuďmi u nás, rozrušuje ma to a nemám pocit ,, čistého štítu" už len z počúvania rečí. Tiež by som chcela trochu krotiť svoju prchkú povahu a viac sa ovládať, posledné mesiace som si všimla že sa príliš orientujem na seba a som nepríjemná, najmä keď som pod tlakom.
Včera bol vraj podľa vedcov najdepresívnejší deň v roku a musím povedať, že to celé obdobie na mňa tak pôsobí. Nejde ale len o počasie, celkovo, Charlie Hebdo, články okolo referenda o rodine, bitky v trolejbusoch a podobné výpady len prehlbujú moju túžbu nebyť súčasťou tohto sveta. Veľa som bola poslednou dobou s mamou a tiež sme spolu veľa hovorili. Resp. hovorila viac ona so mnou. Nemôžem si pomôcť,ale mám pocit, že sme dospeli do veku, kedy ona potrebuje viac mňa ako ja ju. Nemyslím to zle. Je zvláštne, keď si uvedomím, že v Krupej ešte bývam len preto, aby nezostala s Vladom sama. Keď si spomeniem, aký vzťah sme kedysi mali ...
Keď sme pri počasí, všimli ste si, aké bývajú ráno divoké východy slnka? Hrajú najjasnejšími farbami a vyzerajú žeravé rany plné lávy. A k tomu ako protiklad chladné zasnežené trblietavé polia. Pre takéto rána žijem.
S M. sa máme dobre, vlastne asi najlepšie. Hráme sa, pozeráme Hviezdu bránu, jeme nahý pizzu, ja ho obťažujem na icq (áno, naozaj si píšeme na icq) s gifkami psov, keď sa učí a on si na mňa vykladá nohu, keď sme spolu, hoci to nenávidím.
Teraz trochu kultúrne - momentálne čítam Co je branding? od Matthewa Healeyho a predtým som čítala Melón sa vždy smeje od Dušana Dušeka, krásna a poetické kniha, odporúčam. Ďalšie knihy na zozname sú Kufor na sny (Dušan Dušek) a Hlava Nehlava (Michaela Rosová).
Z hudby som si momentálne obľúbila Midi Lidi. Sú to psychoši a to ma na nich baví. Užite si ich ( schválne sem dávam nejakú z normálnejších, osobne som si obľúbila album Operace Kindigo).
Väčšina ľudí má skúškové, ale my u Nás sme spešl a flákame sa, takže mi čas ubieha strašne pomaly. Aspoň môžem chodiť do práce. Na druhej strane ... by som už rada robila aj niečo iné ako chodila do práce. Ešte som totiž celkom ,, nedorástla " a moje úlohy v práci sú ešte stále dosť monotónne, ale zato pokojné a nedesivé. K. na mňa presúva čoraz viac zodpovednosti, trochu sa toho desím, lebo občas nemyslím a potom to aj tak vyzerá. Myslím ale, že je to dobrá škola, aspoň sa do toho dostanem s istotou, že v prípade zlyhania sa k dostane láskavého prístupu. Prístup je jedna z vecí, ktorú si v remini cením najviac.
Dnes som si pozrela, čo sa robí v Made by Vaculik, pár ľudí od Nás tam vo vyšších ročníkoch pracovalo, ale odišli. Nepoznám ich dôvody, ale pri pohľade na TV spoty som sa zamyslela, že toto smerovanie nezodpovedá môjmu vnímaniu sveta (nič proti, skrátka len svetonázor). Je dôležité vedieť, čo chcete. A ešte dôležitejšie nezradiť sa. Dúfam, že mojím pracovno-životným poslaním budú voľby krásneho knižného papiera a riešenie kapitálika. Veľa ľudí ma poslednou dobou straší s tým, že po škole budem mať problém s prácou. Nemajú čo iné na robote?
Teším sa do školy. Zase budem mať trochu zmenu, som zvedavá na semestrálne témy a ako s nimi popasujem. To sú zvedaví asi všetci. Priala by som si, aby ľudia vedeli rozpoznávať slabé chvíľe druhých, vtedy, keď by mali radšej mlčať, aby som si potom nemusela sama pred sebou dokazovať, že tam, kde som naozaj patrím. Teším sa na spolužiakov, dúfam, že tento semester sa mi podarí vyhnúť drobným ťahaniciam medzi niektorými ľuďmi u nás, rozrušuje ma to a nemám pocit ,, čistého štítu" už len z počúvania rečí. Tiež by som chcela trochu krotiť svoju prchkú povahu a viac sa ovládať, posledné mesiace som si všimla že sa príliš orientujem na seba a som nepríjemná, najmä keď som pod tlakom.
Včera bol vraj podľa vedcov najdepresívnejší deň v roku a musím povedať, že to celé obdobie na mňa tak pôsobí. Nejde ale len o počasie, celkovo, Charlie Hebdo, články okolo referenda o rodine, bitky v trolejbusoch a podobné výpady len prehlbujú moju túžbu nebyť súčasťou tohto sveta. Veľa som bola poslednou dobou s mamou a tiež sme spolu veľa hovorili. Resp. hovorila viac ona so mnou. Nemôžem si pomôcť,ale mám pocit, že sme dospeli do veku, kedy ona potrebuje viac mňa ako ja ju. Nemyslím to zle. Je zvláštne, keď si uvedomím, že v Krupej ešte bývam len preto, aby nezostala s Vladom sama. Keď si spomeniem, aký vzťah sme kedysi mali ...
Keď sme pri počasí, všimli ste si, aké bývajú ráno divoké východy slnka? Hrajú najjasnejšími farbami a vyzerajú žeravé rany plné lávy. A k tomu ako protiklad chladné zasnežené trblietavé polia. Pre takéto rána žijem.
S M. sa máme dobre, vlastne asi najlepšie. Hráme sa, pozeráme Hviezdu bránu, jeme nahý pizzu, ja ho obťažujem na icq (áno, naozaj si píšeme na icq) s gifkami psov, keď sa učí a on si na mňa vykladá nohu, keď sme spolu, hoci to nenávidím.
Teraz trochu kultúrne - momentálne čítam Co je branding? od Matthewa Healeyho a predtým som čítala Melón sa vždy smeje od Dušana Dušeka, krásna a poetické kniha, odporúčam. Ďalšie knihy na zozname sú Kufor na sny (Dušan Dušek) a Hlava Nehlava (Michaela Rosová).
Z hudby som si momentálne obľúbila Midi Lidi. Sú to psychoši a to ma na nich baví. Užite si ich ( schválne sem dávam nejakú z normálnejších, osobne som si obľúbila album Operace Kindigo).
Máte tip na nejaký skvelý poetický film? (niečo na spôsob Peny dní, Amélie alebo Atlasu mrakov ... ?)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)