čakám
Ahojte, ako?
Väčšina ľudí má skúškové, ale my u Nás sme spešl a flákame sa, takže mi čas ubieha strašne pomaly. Aspoň môžem chodiť do práce. Na druhej strane ... by som už rada robila aj niečo iné ako chodila do práce. Ešte som totiž celkom ,, nedorástla " a moje úlohy v práci sú ešte stále dosť monotónne, ale zato pokojné a nedesivé. K. na mňa presúva čoraz viac zodpovednosti, trochu sa toho desím, lebo občas nemyslím a potom to aj tak vyzerá. Myslím ale, že je to dobrá škola, aspoň sa do toho dostanem s istotou, že v prípade zlyhania sa k dostane láskavého prístupu. Prístup je jedna z vecí, ktorú si v remini cením najviac.
Dnes som si pozrela, čo sa robí v Made by Vaculik, pár ľudí od Nás tam vo vyšších ročníkoch pracovalo, ale odišli. Nepoznám ich dôvody, ale pri pohľade na TV spoty som sa zamyslela, že toto smerovanie nezodpovedá môjmu vnímaniu sveta (nič proti, skrátka len svetonázor). Je dôležité vedieť, čo chcete. A ešte dôležitejšie nezradiť sa. Dúfam, že mojím pracovno-životným poslaním budú voľby krásneho knižného papiera a riešenie kapitálika. Veľa ľudí ma poslednou dobou straší s tým, že po škole budem mať problém s prácou. Nemajú čo iné na robote?
Teším sa do školy. Zase budem mať trochu zmenu, som zvedavá na semestrálne témy a ako s nimi popasujem. To sú zvedaví asi všetci. Priala by som si, aby ľudia vedeli rozpoznávať slabé chvíľe druhých, vtedy, keď by mali radšej mlčať, aby som si potom nemusela sama pred sebou dokazovať, že tam, kde som naozaj patrím. Teším sa na spolužiakov, dúfam, že tento semester sa mi podarí vyhnúť drobným ťahaniciam medzi niektorými ľuďmi u nás, rozrušuje ma to a nemám pocit ,, čistého štítu" už len z počúvania rečí. Tiež by som chcela trochu krotiť svoju prchkú povahu a viac sa ovládať, posledné mesiace som si všimla že sa príliš orientujem na seba a som nepríjemná, najmä keď som pod tlakom.
Včera bol vraj podľa vedcov najdepresívnejší deň v roku a musím povedať, že to celé obdobie na mňa tak pôsobí. Nejde ale len o počasie, celkovo, Charlie Hebdo, články okolo referenda o rodine, bitky v trolejbusoch a podobné výpady len prehlbujú moju túžbu nebyť súčasťou tohto sveta. Veľa som bola poslednou dobou s mamou a tiež sme spolu veľa hovorili. Resp. hovorila viac ona so mnou. Nemôžem si pomôcť,ale mám pocit, že sme dospeli do veku, kedy ona potrebuje viac mňa ako ja ju. Nemyslím to zle. Je zvláštne, keď si uvedomím, že v Krupej ešte bývam len preto, aby nezostala s Vladom sama. Keď si spomeniem, aký vzťah sme kedysi mali ...
Keď sme pri počasí, všimli ste si, aké bývajú ráno divoké východy slnka? Hrajú najjasnejšími farbami a vyzerajú žeravé rany plné lávy. A k tomu ako protiklad chladné zasnežené trblietavé polia. Pre takéto rána žijem.
S M. sa máme dobre, vlastne asi najlepšie. Hráme sa, pozeráme Hviezdu bránu, jeme nahý pizzu, ja ho obťažujem na icq (áno, naozaj si píšeme na icq) s gifkami psov, keď sa učí a on si na mňa vykladá nohu, keď sme spolu, hoci to nenávidím.
Teraz trochu kultúrne - momentálne čítam Co je branding? od Matthewa Healeyho a predtým som čítala Melón sa vždy smeje od Dušana Dušeka, krásna a poetické kniha, odporúčam. Ďalšie knihy na zozname sú Kufor na sny (Dušan Dušek) a Hlava Nehlava (Michaela Rosová).
Z hudby som si momentálne obľúbila Midi Lidi. Sú to psychoši a to ma na nich baví. Užite si ich ( schválne sem dávam nejakú z normálnejších, osobne som si obľúbila album Operace Kindigo).
Väčšina ľudí má skúškové, ale my u Nás sme spešl a flákame sa, takže mi čas ubieha strašne pomaly. Aspoň môžem chodiť do práce. Na druhej strane ... by som už rada robila aj niečo iné ako chodila do práce. Ešte som totiž celkom ,, nedorástla " a moje úlohy v práci sú ešte stále dosť monotónne, ale zato pokojné a nedesivé. K. na mňa presúva čoraz viac zodpovednosti, trochu sa toho desím, lebo občas nemyslím a potom to aj tak vyzerá. Myslím ale, že je to dobrá škola, aspoň sa do toho dostanem s istotou, že v prípade zlyhania sa k dostane láskavého prístupu. Prístup je jedna z vecí, ktorú si v remini cením najviac.
Dnes som si pozrela, čo sa robí v Made by Vaculik, pár ľudí od Nás tam vo vyšších ročníkoch pracovalo, ale odišli. Nepoznám ich dôvody, ale pri pohľade na TV spoty som sa zamyslela, že toto smerovanie nezodpovedá môjmu vnímaniu sveta (nič proti, skrátka len svetonázor). Je dôležité vedieť, čo chcete. A ešte dôležitejšie nezradiť sa. Dúfam, že mojím pracovno-životným poslaním budú voľby krásneho knižného papiera a riešenie kapitálika. Veľa ľudí ma poslednou dobou straší s tým, že po škole budem mať problém s prácou. Nemajú čo iné na robote?
Teším sa do školy. Zase budem mať trochu zmenu, som zvedavá na semestrálne témy a ako s nimi popasujem. To sú zvedaví asi všetci. Priala by som si, aby ľudia vedeli rozpoznávať slabé chvíľe druhých, vtedy, keď by mali radšej mlčať, aby som si potom nemusela sama pred sebou dokazovať, že tam, kde som naozaj patrím. Teším sa na spolužiakov, dúfam, že tento semester sa mi podarí vyhnúť drobným ťahaniciam medzi niektorými ľuďmi u nás, rozrušuje ma to a nemám pocit ,, čistého štítu" už len z počúvania rečí. Tiež by som chcela trochu krotiť svoju prchkú povahu a viac sa ovládať, posledné mesiace som si všimla že sa príliš orientujem na seba a som nepríjemná, najmä keď som pod tlakom.
Včera bol vraj podľa vedcov najdepresívnejší deň v roku a musím povedať, že to celé obdobie na mňa tak pôsobí. Nejde ale len o počasie, celkovo, Charlie Hebdo, články okolo referenda o rodine, bitky v trolejbusoch a podobné výpady len prehlbujú moju túžbu nebyť súčasťou tohto sveta. Veľa som bola poslednou dobou s mamou a tiež sme spolu veľa hovorili. Resp. hovorila viac ona so mnou. Nemôžem si pomôcť,ale mám pocit, že sme dospeli do veku, kedy ona potrebuje viac mňa ako ja ju. Nemyslím to zle. Je zvláštne, keď si uvedomím, že v Krupej ešte bývam len preto, aby nezostala s Vladom sama. Keď si spomeniem, aký vzťah sme kedysi mali ...
Keď sme pri počasí, všimli ste si, aké bývajú ráno divoké východy slnka? Hrajú najjasnejšími farbami a vyzerajú žeravé rany plné lávy. A k tomu ako protiklad chladné zasnežené trblietavé polia. Pre takéto rána žijem.
S M. sa máme dobre, vlastne asi najlepšie. Hráme sa, pozeráme Hviezdu bránu, jeme nahý pizzu, ja ho obťažujem na icq (áno, naozaj si píšeme na icq) s gifkami psov, keď sa učí a on si na mňa vykladá nohu, keď sme spolu, hoci to nenávidím.
Teraz trochu kultúrne - momentálne čítam Co je branding? od Matthewa Healeyho a predtým som čítala Melón sa vždy smeje od Dušana Dušeka, krásna a poetické kniha, odporúčam. Ďalšie knihy na zozname sú Kufor na sny (Dušan Dušek) a Hlava Nehlava (Michaela Rosová).
Z hudby som si momentálne obľúbila Midi Lidi. Sú to psychoši a to ma na nich baví. Užite si ich ( schválne sem dávam nejakú z normálnejších, osobne som si obľúbila album Operace Kindigo).
Máte tip na nejaký skvelý poetický film? (niečo na spôsob Peny dní, Amélie alebo Atlasu mrakov ... ?)
v prúde
Ahojte, ako ste si to užili pred sviatkami? Ja som bola v jednom kole, za jeden týždeň som stihla Urbanmarket (1), otras mozgu (2), kapustnicu (bez kapustnice) (3), vernisáž (4) a Dobrý trh (5).
1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
Ilustrácia je od Simony Čechovej, nemôžem z tej riťky ♥
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)