sila tlačených informácii

     Uuh, mám za sebou druhý kurz. Obhajoby sme mali v utorok (mám A), musím ale povedať, že tento kurz vôbec za to. Dokonca až tak, že som rada, že som san a grafiku nedostala pred dvoma rokmi. Zistila som, že nekoordinovanosť a princíp náhody v tak veľkej miere mi veľmi nevyhovujú, musím sa (troche s hanbou) priznať, že aj všadeprítomná farba a špina mi nevyhovujú. Samú ma to prekvapilo. Teraz si pripadám trochu mainstream a stereotypne. K mojej nechuti iste dopomohol aj kolektív na kurze. Niežeby sme si išli nejak po krku, ale nejaký kolektívny duch medzi name nebol, vlastne väčšinu ľudí tu nepoznám ani po mene. Už sa teším k nám, do čistého ateliéru s gaučom a rýchlovarnou kanvicou, kde budem robiť niečo blízke (aspoň dúfam).

Sme nainštalovaný :3

     V remini toho máme teraz šialene veľa, chodia úžasné množstvá objednávok a každý týždeň sme na trhu, naposledy to bol Trnavský rínek, tento víkend to bude Urbanmarket. Pozorujem na sebe, že už neviem zvládať  stresové nestíhavé situácie tak ako kedysi. Najlepším cvikom pre tento typ situácii bola stredná škola, nech to znie akokoľvek zvláštne. Vtedy som sa vedela ešte aj celkom krotiť a nefiltrovať sa na druhých. Teraz to tak už nie je, rozmýšľam, či sa len krotiť neviem alebo nechcem.

     Posledné 2 týždne sa u mňa nesú v znamení nakupovania vianočných darov. Prekvapivo so m sa s tým rozbehla, ak to takto pôjde ďalej nezostanú mi žiadne peniaze “pre život” na december. Zatiaľ mám kúpených pár kníh a nejakú oblečenie a ešte chcem pár kníh a oblečenia dokúpiť. Skúsim to neprehnať. Niekoľko krát som bola nútená ísť aj do veľkých nákupných centier, ale ich návšteva iba posilnila moju nenávisť voči nim. Ako si niekto môže myslieť, že ak vás informačný system povláči po celom centre, budete mať väčšiu chuť nakupovať? Obvykle moje výjazdy skončili tým, že som sa totálne stratila a zbesilo začala hľadať východ  nekúpila som ani to, čo som chcela. Z trucu.

     Paradoxom je, že ako prvým som kúpila darčeky ľuďom, pri ktorých som nevedela čo, to najmä Karolovi a Lívii. Bol to ich nápad, že mi niečo dajú. Najprv som sa sa vyľakala, že o čo im ide, ale z Lívie nakoniec vypadlo, že sú radi, že ma tam majú a že chodím pomáhať a že si to vážia. Niekedy rozmýšľam, či skutočne žijem v tejto krajine a v tejto dobe, lebo moje vzťahy so “šéfom” a jeho ženou mi prídu skutočne surreaálne :D

     S M. sme mali v stredu našu prvú vážnu debatu ( sa patrilo po  roku a pol -_-). Obvykle so mnou vážne veci riešil cez ICQ, čo obvykle viedlo k absolútnemu nepochopeniu na oboch stranách, k zhoršeniu problem a totálnemu debaklu. Zato live debata bola fajn, hoci sa najprv vzpieral. Riešili sme , že sa chcem budúci rok sťahovať do BA. Je to pre mňa veľký krok a kedysi sme sa bavili, že budeme bývať spolu. Môj problem ale je, že dochádzanie ma ničí, chodím pravidelne domov medzi 5-7 večer každý deň (okrem piatku) a mám pocit, že naňho nemôžem čakať. Povedala som mu, že s ním rátam, ale v skutočosti sa toho spoločného bývania desím. Nepýtajte sa ma prečo. Zvláštne, zvyčajne ženy chcú ženy stavať hniezda a muži sa toho desia.

Darček pre mňa od Cocopindy

Dve naj knihy za poslednú dobu - Knihy a typografia od Martina Pecinu (dovolím si tvrdiť, že je to úplny must have knižného grafika, minimálne začínajuceho) a grafický román Tri. Nie štyri, nie päť, od Patrika Pašša, veľmi pohodové čítanie, sympatické svojou úprimnosťou (bola sranda čítať si vo vlaku obrázkovú knižku, hlavne pasáže s penismi :3)

Darček pre Kaja - Atlas zabúdania od Petra Krištúfka zaujímavou formou vypovedá o posledných 100 rokoch Slovenska, každá kapitola má myslím max. 2 strany a stručne zhrňa jeden rok existencie Slovenska (resp. Slovenska v rámci iných krajín). Kniha Súčasná architektúra na východe Slovenska asi komentár nepotrebuje, veľkým plusom pre mňa je, že vyšla tento rok a je krásna. Má žlté boky strán, otvorený chrbát a je bielo-papierová. Čo si viac priať :3 Obsah tiež nie je na zahodenie, obsahuje pár víl, ale aj rôzne stavby spoločenského charakteru, na kt. sa dá illustrovať, že aj na Svk sa dá robiť dobre a pekne. Mimochodom je tam aj realízácia môjho profesora Marcela Benčíka z minulého roka - Kulturpark Košice 2013.

     Nasledujúci týždeň bude asi dosť ťažký, celý víkend som v BA, mama chce ísť na veľký jedlový vianočný nákup, v utorok mám odborovú  kapustnicu ( to bude najväčší hardcore ever, deň na to idem do roboty, takže sa buď opijem a nasledujúci deň po práci zomriem na vyčerpanosť a rozbitosť alebo alebo budem piť len veľmi striedmo – táto variant s sa mi pozdáva oveľa viac, ale obávam s nátlaku od spolužiakov), práca, M. a v sobotu ďalší trh. Uff.

inspire

... žrať čerstvé mäso

   Som stále nažive. Pod tou záplavou povinností ale asi dlho nebudem. Prvý kurz mám v škole za sebou, dokončila som ho úspešne na A, pred dvoma týždňami. Tá práca mi vyšla podľa mojich predstáv na 98%, čo je zatiaľ asi najviac, ako sa mi podarilo niečo dotiahnu. Bola som na seba patrične hrdá. Teraz mám kurz voľnej grafiky. Robíme linorytovú kópiu Roya Lichtensteina a parafrázu na niektorý obraz.. Spočiatku som z toho nebola rada, je to taká stredoškolská téma, ale nakoniec som rada, že je to taký chill. Myslím, že zatiaľ mi to ide, sme vo fáze nosenia návrhov, bola som pochválená, že som toho doniesla dosť (neviem, v ktorom vesmíre sú 4 návrhy dosť). Utorky sú vražedné, hlavne tá kresba. Končím o ôsmej a o deviatej mi ide osobák. Chodievam na noc k M. Je to fajn. Bolo by viac, keby som nebola skoro vždy unavená a zlámaná a nemusela ráno vstávať do práce.
   Apropo práca. Minulý týždeň so zalamovala svoju prvú knihu. Bola to zbierka básní. Nešo to tak zle, ako som si myslela, že to pôjde. Uvidím, čo mi ešte povie K po posledných korektúrach. Teraz pracujeme na veľkej zákazke, 500 kusov diárov pre Vyšehradský fond. Poťahy pre tieto diáre zdobí j jedna z mojich illustrácii. Je to prvá vec, kt. si niekto vybral, okrem K. Potešilo ma to, ubezpečilo ma to v tom, že si nevyberá moje veci len preto, že sa poznáme. Veď viete ako to je, skôr si podvedome vyberiete veci priateľov. Inak sa stále učím z vlastných chýb a omylov a K sa snaží nejak ukočírovať moju nezodpovednosť. Možno si myslí, že mu to moc nejde, ale ja viem, aký kus som prešla od tej lajdáckej holky, kt. k nemu prišla bigádovať skoro pred štyrmi mesiacmi.
    Vďaka práci si tiež môžem dovoliť veci, kt by som si predtým nemohla. Je to opojný pocit, byť zase trochu viac samostatná. Nemusím si pýtať od našich, môžem ísť na kávu, kúpiť si obed v škole, kúpiť si kvalitnú bundu. Najviac aj tak míňam na knihy. Robí mi radosť chodiť do kníhkupectva a kupovať beletriu a knihy o dizajne s peknými obálkami a potom ich čítať vo vlaku. Naposledy sa takto ku mne dostala Kniha roku Tracyho tiger, kt. som ulovila burze kníh na Trnavskom rínku. Rozhodla som sa kúpiť si každý týždeň - dva, jednu knihu, a mať raz super knižnicu s krásnimi knihami o veciach, kt. mám rada. Okrem Tigra pribudli ešte Hvoreckého Spamäti, Umelec a písanie, Slow/Slov a Startype.

A brutálne som sa namotala na syrové nachos!

Čítam Kapitoly z dejín graf. dizajnu od Zdena Kolesára.

inspire

open

   Posledné dni sú ... úplne najviac. Mám pocit, že môj život ide opäť správnou cestou, že viem, čo chcem, čo sa odomňa očakáva a kam smerujem. Som znova schopná Myslieť. Nie mysloeť na všetné veci, o veciach a ľuďoch, ale o ideách.
   Nástup do školy bol veľmi fajn, máme pocit prijatia. Medzi profesormi aj medzi sebou. K hovorí, že sa to tak javí a nie úplne to tak bude, že časom príde tá povestná rivalita a ostatné nepríjemnosti dnešnej doby, pre ľudí tak veľmi typické. Rozhodla som sa na to zatiaľ nemyslieť, ale pamätať si to pre budúcnosť. Zatiaľ budem užívať čo je a nehasiť, čo ma nepáli. Spolužiakov mám 10, z toho 2 sú z gympla, jeden z polygrafickej, jedno dievča je o 2 roky staršie odomňa a jedno ešte o 1 rok mladšie od ostatných, takže odomňa o dva. V ročníku máme dvoch mužov. (Teraz by sem hodila nejaká otázka, akoby to bola nejaká slovná úloha). Sme k sebe priateľský a oťukávame sa. Včera sme spolu boli  na výstave a na pive. Bolo fajn, Choma z nás bol rád, že ideme takto sami od seba a spolu. Myslím, že túto solidaritu bude podporovať. Komunikuje s nami zatiaľ iba on, ale mám z neho ( a teda aj z katedry) taký ... otvorený pocit, že je otvorený voči nám aj voči celému svetu, že konečne niekto nerieši len veci na našom malom Slovensku, ale že si všíma veci globálne, európske a svetové a spája súvislosti.
     Boli sme v Satelite na výstave Typoplagát (príhodne). Výstava bola ... zaujímavá, utkvelo mi veľa plagátov, boli rôznorodé a bolo sa na čo pozerať a nad čím sa zamýšľať. Kúpila som si tam aj knihu o slow dizajne Slov/Slow. Sú tam ukážky z priestorového dizajnu, ale tézy knihy sa dajú pokojne aplikovať aj na graf. dizajn. Kto nevie o slow dizajne, tak momentálne je to niečo ako myšlienkové hnutie v umení, ktoré je zamerané na tradíciu (v zmysle odovzdávania dobrého a overeného), ekológiu, trvale udržateľný rozvoj a dizajn s myšlienkou a pre ľudí, menej orientovaný na sériovú výrobu. Je to akési protihnutie ku konzumnému spôsobu života a sériovej produkcii a zbytočnej nadproduktcii. Okrem toho som si včera vyhliadla Hvoreckého v kníhkupectve. Trochu ma mrzí, že kniha Pastiersky list nevyšiel ako paperback (brožovaná väzba), tá je taká viac do vlaku.

     S rozvrhom som zatiaľ spoko, na dizajne robíme nástenné hodiny a včera na napadol jeden skvelý koncept, uvidím, čo mi naňho povie vedúci kurzu, ale prepája dizajn a vizuálnu komunikáciu a mám z toho nápadu ten Dobrý Pocit. Akurát utorky sú zabijácke, sme v škole od 8 do 8, ale reálne príde domov o pol 12 v noci (!!!!  spať som išla o jednej a ráno vstávala do roboty po 4 hodinách spánku -_-). Budem si to musieť vyriešiť nejak inak. Teraz budem mať anglinu a potom webdesign, ktorý si chceme prehodiť, lebo cestovať do Košíc, keď o piatej končí škola nie je bohviečo.
   V tieto dni je v Trnave jarmok. Netuším, ktoré dni ani na koľko pôjdem, Pri tomto počasí sa mi ani veľmi nechce.Chcem ale urobiť radosť M, posledné dni sme spolu veľmi neboli a pokúšal sa mi to tolerovať.
   V sobotu (zajtra) bude remini na Dobrom trhu na Panskej, tak stavte po zápisník. Dobrý trh uvádza v podstate 2 nové vzory - šupinavca (môjho) a Líviin vzor so skalou, na ktorom je niečo ... strašne príťažlivé. Prekvapilo ma, ako často sa mi podarilo byť v práci tento týždeň.