... žrať čerstvé mäso

   Som stále nažive. Pod tou záplavou povinností ale asi dlho nebudem. Prvý kurz mám v škole za sebou, dokončila som ho úspešne na A, pred dvoma týždňami. Tá práca mi vyšla podľa mojich predstáv na 98%, čo je zatiaľ asi najviac, ako sa mi podarilo niečo dotiahnu. Bola som na seba patrične hrdá. Teraz mám kurz voľnej grafiky. Robíme linorytovú kópiu Roya Lichtensteina a parafrázu na niektorý obraz.. Spočiatku som z toho nebola rada, je to taká stredoškolská téma, ale nakoniec som rada, že je to taký chill. Myslím, že zatiaľ mi to ide, sme vo fáze nosenia návrhov, bola som pochválená, že som toho doniesla dosť (neviem, v ktorom vesmíre sú 4 návrhy dosť). Utorky sú vražedné, hlavne tá kresba. Končím o ôsmej a o deviatej mi ide osobák. Chodievam na noc k M. Je to fajn. Bolo by viac, keby som nebola skoro vždy unavená a zlámaná a nemusela ráno vstávať do práce.
   Apropo práca. Minulý týždeň so zalamovala svoju prvú knihu. Bola to zbierka básní. Nešo to tak zle, ako som si myslela, že to pôjde. Uvidím, čo mi ešte povie K po posledných korektúrach. Teraz pracujeme na veľkej zákazke, 500 kusov diárov pre Vyšehradský fond. Poťahy pre tieto diáre zdobí j jedna z mojich illustrácii. Je to prvá vec, kt. si niekto vybral, okrem K. Potešilo ma to, ubezpečilo ma to v tom, že si nevyberá moje veci len preto, že sa poznáme. Veď viete ako to je, skôr si podvedome vyberiete veci priateľov. Inak sa stále učím z vlastných chýb a omylov a K sa snaží nejak ukočírovať moju nezodpovednosť. Možno si myslí, že mu to moc nejde, ale ja viem, aký kus som prešla od tej lajdáckej holky, kt. k nemu prišla bigádovať skoro pred štyrmi mesiacmi.
    Vďaka práci si tiež môžem dovoliť veci, kt by som si predtým nemohla. Je to opojný pocit, byť zase trochu viac samostatná. Nemusím si pýtať od našich, môžem ísť na kávu, kúpiť si obed v škole, kúpiť si kvalitnú bundu. Najviac aj tak míňam na knihy. Robí mi radosť chodiť do kníhkupectva a kupovať beletriu a knihy o dizajne s peknými obálkami a potom ich čítať vo vlaku. Naposledy sa takto ku mne dostala Kniha roku Tracyho tiger, kt. som ulovila burze kníh na Trnavskom rínku. Rozhodla som sa kúpiť si každý týždeň - dva, jednu knihu, a mať raz super knižnicu s krásnimi knihami o veciach, kt. mám rada. Okrem Tigra pribudli ešte Hvoreckého Spamäti, Umelec a písanie, Slow/Slov a Startype.

A brutálne som sa namotala na syrové nachos!

Čítam Kapitoly z dejín graf. dizajnu od Zdena Kolesára.

inspire

open

   Posledné dni sú ... úplne najviac. Mám pocit, že môj život ide opäť správnou cestou, že viem, čo chcem, čo sa odomňa očakáva a kam smerujem. Som znova schopná Myslieť. Nie mysloeť na všetné veci, o veciach a ľuďoch, ale o ideách.
   Nástup do školy bol veľmi fajn, máme pocit prijatia. Medzi profesormi aj medzi sebou. K hovorí, že sa to tak javí a nie úplne to tak bude, že časom príde tá povestná rivalita a ostatné nepríjemnosti dnešnej doby, pre ľudí tak veľmi typické. Rozhodla som sa na to zatiaľ nemyslieť, ale pamätať si to pre budúcnosť. Zatiaľ budem užívať čo je a nehasiť, čo ma nepáli. Spolužiakov mám 10, z toho 2 sú z gympla, jeden z polygrafickej, jedno dievča je o 2 roky staršie odomňa a jedno ešte o 1 rok mladšie od ostatných, takže odomňa o dva. V ročníku máme dvoch mužov. (Teraz by sem hodila nejaká otázka, akoby to bola nejaká slovná úloha). Sme k sebe priateľský a oťukávame sa. Včera sme spolu boli  na výstave a na pive. Bolo fajn, Choma z nás bol rád, že ideme takto sami od seba a spolu. Myslím, že túto solidaritu bude podporovať. Komunikuje s nami zatiaľ iba on, ale mám z neho ( a teda aj z katedry) taký ... otvorený pocit, že je otvorený voči nám aj voči celému svetu, že konečne niekto nerieši len veci na našom malom Slovensku, ale že si všíma veci globálne, európske a svetové a spája súvislosti.
     Boli sme v Satelite na výstave Typoplagát (príhodne). Výstava bola ... zaujímavá, utkvelo mi veľa plagátov, boli rôznorodé a bolo sa na čo pozerať a nad čím sa zamýšľať. Kúpila som si tam aj knihu o slow dizajne Slov/Slow. Sú tam ukážky z priestorového dizajnu, ale tézy knihy sa dajú pokojne aplikovať aj na graf. dizajn. Kto nevie o slow dizajne, tak momentálne je to niečo ako myšlienkové hnutie v umení, ktoré je zamerané na tradíciu (v zmysle odovzdávania dobrého a overeného), ekológiu, trvale udržateľný rozvoj a dizajn s myšlienkou a pre ľudí, menej orientovaný na sériovú výrobu. Je to akési protihnutie ku konzumnému spôsobu života a sériovej produkcii a zbytočnej nadproduktcii. Okrem toho som si včera vyhliadla Hvoreckého v kníhkupectve. Trochu ma mrzí, že kniha Pastiersky list nevyšiel ako paperback (brožovaná väzba), tá je taká viac do vlaku.

     S rozvrhom som zatiaľ spoko, na dizajne robíme nástenné hodiny a včera na napadol jeden skvelý koncept, uvidím, čo mi naňho povie vedúci kurzu, ale prepája dizajn a vizuálnu komunikáciu a mám z toho nápadu ten Dobrý Pocit. Akurát utorky sú zabijácke, sme v škole od 8 do 8, ale reálne príde domov o pol 12 v noci (!!!!  spať som išla o jednej a ráno vstávala do roboty po 4 hodinách spánku -_-). Budem si to musieť vyriešiť nejak inak. Teraz budem mať anglinu a potom webdesign, ktorý si chceme prehodiť, lebo cestovať do Košíc, keď o piatej končí škola nie je bohviečo.
   V tieto dni je v Trnave jarmok. Netuším, ktoré dni ani na koľko pôjdem, Pri tomto počasí sa mi ani veľmi nechce.Chcem ale urobiť radosť M, posledné dni sme spolu veľmi neboli a pokúšal sa mi to tolerovať.
   V sobotu (zajtra) bude remini na Dobrom trhu na Panskej, tak stavte po zápisník. Dobrý trh uvádza v podstate 2 nové vzory - šupinavca (môjho) a Líviin vzor so skalou, na ktorom je niečo ... strašne príťažlivé. Prekvapilo ma, ako často sa mi podarilo byť v práci tento týždeň.

inspire

nové začiatky

     A je to tu, zajtra nastupujem. Zápis sme mali v utorok a bol prekvapivo fajn, ani netrval nejak siahodlho, Stankoci dal reč, ktorou nás povzbudil :) Na chvíľu som sa dokonca prestala obávať. Poskytli nám všetky možné aj nemožné informácie, nebol tam nikto nervózny, proste parádička. Dokonca sme dostali Študijnú rukoväť (vytlačenú :3). Spoznala som tam dvoch spolužiakov, len z videnia, že boli na prijmačkách. Som zvedavá na zbytok. Akurát počasie nebolo veľmi stvorené na potulky po Bratislave, fúkalo a padal drobný dotieravý dážď. Ten utorok bol výnimočný aj preto, lebo som si bola vyzdvihnúť svoj prvý notebook. Kedysi, pred pár rokmi som strašne nechcela byť ako tí ľudia na chodbách školy, ktorý trávili prestávky na facebooku, ale dospela som do bodu, kedy sa už bez neho nezaobídem, práve kvôli škole a práci. Zvolila som Lenovo z510 dark chocolate (intel core i7 haswell, 4 jadrá, 8 GB RAM, 2 kg, 15,6"). Som zvedavá, zatiaľ sme celkom kamoši, akurát mi príde akýsi hrubý (hovorím mu tlsťoško, má 2,3 cm, som trubka, viem) a ťažký (a má hnusnú lištu :D). Asi to bude tým, že doteraz som nič také nevláčila.

áno, naozaj tam počúvam Moju reč, namotala som sa u F v aute ako sme išli domov, inak pohodová pesnička, táto

     Včera sme boli s M na Dni. Bol to festival v Trnave, ktorý organizovali zhruba moji rovesníci a skladal sa z workshopov, koncertov, zdravého jedla, predaja kníh a čítačky. Veľmi som sa tam tešila, workshopy robili ľudia zo ŠUPky, tak som ich zase rada videla po dlhom čase. Málokedy sa mi stáva, že niekde poznám toľko ľudí, okrem ŠUPkárov (Kokosové sesterstvo, Devo Duo) som tam postretala aj pár ľudí z trnavskej a dokonca aj jedno dievča ešte zo ZUŠky, ktoré teraz študuje architektúru v Indonézii. Boli s nami aj Z a D, ktoré zabávali M, kým ja som behala kade tade po ľuďoch. Mali šialenú náladu, zase sme sa brutálne nasmiali na nezmyselnostiach ako vždy, keď sme spolu .D Celkovo bolo fajn videť milé známe tváre, s ktorými som mala toľko spoločné. Veľmi som boa zvedavá na Hvoreckého. S M si zvykneme veľmi detailne všímať, ako ľudia pôsobia, ako sa pohybujú alebo hovoria a potom to rozoberáme. Zhodnotili sme ho pozitívne, ako dobrého rétora, bolo zaujímavé o počúvať aj pozorovať, gestikuloval a moduloval hlas veľmi prirodzene, akoby na tom mieste bol už veľa krát. Ktovie, či mal trému, nebolo to na ňom vidieť. Každopádne pridávam do svojho knižného wishlistu jeho Spamäti a Pastiersky list, som zvedavá (a kníh nikdy nie je dosť :).

   V ten deň som tiež pri jednom rozhovore zistila, že asi nie som tak ambiciózna ako som si myslela, že na to má každý iný meter a že niektorí ľudia nie sú vôbec emočne a rozumovo prispôsobený pochopiť druhých a chcú mať každého k obrazu svojmu, nech by to druhému bolo akokoľvek neprirodzené. Dosť ma ten rozhovor trápi, niežeby v ňom bolo z môjho pohľadu niečo pravdy, skrátka ma len zaskočilo, že niekto to môže takto vidieť a priateľ priateľovi povie svoju neomalenú, surovú mienku do tváre a ešte chrstne aj trochu výsmechu. Vážim si úprimnosť, ale tiež si myslím, že ľudia by mali vedieť prezentovať svoje názory asertívne a s ohľadom na druhých, nie vidieť len seba a považovať svoj názor za jediný a správny vo vesmíre. Takto ma už veľmi dlho nikto nezaskočil.

  

     M sa dnes stretol s jedným z najdôležitejších ľudí vo svojom živote po 13tich rokoch. A dopadlo to dobre. Keď som ho počúvala o tom hovoriť, až sa mi triasli ruky a vháňalo mi slzy do očí :)