nové začiatky

     A je to tu, zajtra nastupujem. Zápis sme mali v utorok a bol prekvapivo fajn, ani netrval nejak siahodlho, Stankoci dal reč, ktorou nás povzbudil :) Na chvíľu som sa dokonca prestala obávať. Poskytli nám všetky možné aj nemožné informácie, nebol tam nikto nervózny, proste parádička. Dokonca sme dostali Študijnú rukoväť (vytlačenú :3). Spoznala som tam dvoch spolužiakov, len z videnia, že boli na prijmačkách. Som zvedavá na zbytok. Akurát počasie nebolo veľmi stvorené na potulky po Bratislave, fúkalo a padal drobný dotieravý dážď. Ten utorok bol výnimočný aj preto, lebo som si bola vyzdvihnúť svoj prvý notebook. Kedysi, pred pár rokmi som strašne nechcela byť ako tí ľudia na chodbách školy, ktorý trávili prestávky na facebooku, ale dospela som do bodu, kedy sa už bez neho nezaobídem, práve kvôli škole a práci. Zvolila som Lenovo z510 dark chocolate (intel core i7 haswell, 4 jadrá, 8 GB RAM, 2 kg, 15,6"). Som zvedavá, zatiaľ sme celkom kamoši, akurát mi príde akýsi hrubý (hovorím mu tlsťoško, má 2,3 cm, som trubka, viem) a ťažký (a má hnusnú lištu :D). Asi to bude tým, že doteraz som nič také nevláčila.

áno, naozaj tam počúvam Moju reč, namotala som sa u F v aute ako sme išli domov, inak pohodová pesnička, táto

     Včera sme boli s M na Dni. Bol to festival v Trnave, ktorý organizovali zhruba moji rovesníci a skladal sa z workshopov, koncertov, zdravého jedla, predaja kníh a čítačky. Veľmi som sa tam tešila, workshopy robili ľudia zo ŠUPky, tak som ich zase rada videla po dlhom čase. Málokedy sa mi stáva, že niekde poznám toľko ľudí, okrem ŠUPkárov (Kokosové sesterstvo, Devo Duo) som tam postretala aj pár ľudí z trnavskej a dokonca aj jedno dievča ešte zo ZUŠky, ktoré teraz študuje architektúru v Indonézii. Boli s nami aj Z a D, ktoré zabávali M, kým ja som behala kade tade po ľuďoch. Mali šialenú náladu, zase sme sa brutálne nasmiali na nezmyselnostiach ako vždy, keď sme spolu .D Celkovo bolo fajn videť milé známe tváre, s ktorými som mala toľko spoločné. Veľmi som boa zvedavá na Hvoreckého. S M si zvykneme veľmi detailne všímať, ako ľudia pôsobia, ako sa pohybujú alebo hovoria a potom to rozoberáme. Zhodnotili sme ho pozitívne, ako dobrého rétora, bolo zaujímavé o počúvať aj pozorovať, gestikuloval a moduloval hlas veľmi prirodzene, akoby na tom mieste bol už veľa krát. Ktovie, či mal trému, nebolo to na ňom vidieť. Každopádne pridávam do svojho knižného wishlistu jeho Spamäti a Pastiersky list, som zvedavá (a kníh nikdy nie je dosť :).

   V ten deň som tiež pri jednom rozhovore zistila, že asi nie som tak ambiciózna ako som si myslela, že na to má každý iný meter a že niektorí ľudia nie sú vôbec emočne a rozumovo prispôsobený pochopiť druhých a chcú mať každého k obrazu svojmu, nech by to druhému bolo akokoľvek neprirodzené. Dosť ma ten rozhovor trápi, niežeby v ňom bolo z môjho pohľadu niečo pravdy, skrátka ma len zaskočilo, že niekto to môže takto vidieť a priateľ priateľovi povie svoju neomalenú, surovú mienku do tváre a ešte chrstne aj trochu výsmechu. Vážim si úprimnosť, ale tiež si myslím, že ľudia by mali vedieť prezentovať svoje názory asertívne a s ohľadom na druhých, nie vidieť len seba a považovať svoj názor za jediný a správny vo vesmíre. Takto ma už veľmi dlho nikto nezaskočil.

  

     M sa dnes stretol s jedným z najdôležitejších ľudí vo svojom živote po 13tich rokoch. A dopadlo to dobre. Keď som ho počúvala o tom hovoriť, až sa mi triasli ruky a vháňalo mi slzy do očí :)