v prúde
Ahojte, ako ste si to užili pred sviatkami? Ja som bola v jednom kole, za jeden týždeň som stihla Urbanmarket (1), otras mozgu (2), kapustnicu (bez kapustnice) (3), vernisáž (4) a Dobrý trh (5).
1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
1 Urnanmarket bol boží! Veľmi sa mi tam páčilo, chcela som odtiaľ polovicu vecí a na väčšinu nemala peniaze. Výhodou je, že keď ste tam ako predajca, máte dva sni na rozmyslenie, čo vlastne chcete, takže som nakoniec skončila s mikinou z Muxu, ktorá je úplne vesmírna a ja ju milujem a basic čiernym gym batôžkom od City folklore. Hnevalo ma len, že tam nebolo skoro čo jesť. V nedeľu ráno sme ešte s kajom doliepali diáre, lebo ich bolo málo a všetky odišli (zostali 3).
2 Otras mozgu sa mi konal v pondelok v trolejbuse 210 cestou do práce (áno, z Urbanu som prišla domov o 12tej v noci a ráno som si vstala do roboty. Bol to zlý, zlý, zlý nápad, NIKDY neťahajte 2 týždne bez víkendu). Trolejbus prudko zabrzdil a ja som si omlátila hlavu. Pôvodne som si myslela, že to nič nie je, mala som iné starosti, dievča vedľa mňa si udrelo nos a tiekla jej krv. Začala nariekať a strašne panikáriť, ja osobne som tomu nerozumela, asi som asi už na krv z nosa zvykla u seba. Večer sme bežali na pohotovosť, nebolo to nejak vážne, ale závrate som mala celý deň, myslela som, že som len vyčerpaná. Myslím, že sa prácou raz zabijem :D
3 Kapustnica na našej katedre bola tiež super, hoci mnoho ľudí sa tam asi nudilo, ale mne posedávanie na gauči vyhovovalo. Atmosféru sme mali takú skvelú, na stenu sme si premietali akvárium z youtube, do tej modrej svietilo červené poplašné svetlo a do toho hrala hudba ako z DFM (kto má rád weird noises, bude ho milovať) a celé to bolo nenútené a komorné. Veľa sa s nami bavili druháci, za čo sme im boli vďační, pôsobilo to úprimne. Spala som u Kam, prišli sme k nej o tretej a o šiestej sme vstávali - ja do roboty a ona na skúšku. Veľmi som nepila, doktor mi to neodporúčal. Zato mi odporúčal kľudový režim a vyspať sa. No úplne.
Na kapustnici som zistila, že som mala voči jednému spolužiakovi hrozné predsudky (čo som tak trochu tušila) a že je vlastne dosť v pohode. Keď sa spätne pozriem, aká som k nemu bola, bolo mi zo seba zle. Mala som silnú potrebu to napraviť, tak som sa mu na ďalší deň ospravedlnila do očí (viem, že tak to pre mňa bolo ťažšie). Ak mám byť úprimná, nevyzeral, že ho to nejak vzalo. Celý tento "spor" bol akási žabomyšia vojna medzi fotkou a nami. Naozaj neviem, čo ma to pochytilo.
4 Deň po kapustnici bola výstava k 15. výročiu našej katedry dizajnér-kritik-editor-komentátor, kt. určite odporúčam, mala skvelý koncept, ako už názov vypovedá. Nebol to klasický výcuc k rokov, ale bola zameraná na kritický pohľad dizajnéra. Výstava bola interaktívna, mohli ste si tam prečítať aj nejaké plagátové eseje, kt. mi hovorili z duše. Najviac o koncepte asi vypovedá plagát. Po vernisáži sme ešte skočili na pivo, zase s druhákmi a bolo super. Dali sme si záväzok, že aj mi sa budeme takto starať o budúcoročných prvákov.
Zvyšné dni som dokupovávala darčeky a zotavovala sa psychicky aj fyzicky. Tento rok som nekupovala len našim, ale aj Karolovi a Lívii a nakoniec, na poslednú chvíľu aj Matejovej sestre. Matej mi prezradil, že mi chce niečo dať. Prekvapilo ma to, koľko ľudí na mňa myslelo. Bola som rada, na druhej strane ma to trochu stresovalo. Dary dokážu za vás veľmi presne povedať, ako dobre niekoho (ne)poznáte. A s Mili som mala obrovský problém, neviem moc kupovať darčeky normálnym ľuďom, špeciálne ženám. Uznajte, kúpila som si space mikinu :D
Tiež som si bola pohladkať kaprov v nádrži pri Tescu. Ušlo sa mi pár divných pohľadov od okolitých ľudí, ale ja rada hladkám kapre. Možno je to jediný priateľský skutok, aký sa im od ľudí dostane za celý ich život.
Karol s Líviou ma celkom dostali, dostala som porcelánovú brošňu, diár a drevenné písmeno (teraz hrdo stojí na poličke s odbornou literatúrou o dizajne:3).
Ilustrácia je od Simony Čechovej, nemôžem z tej riťky ♥
5 Dobrý trh bol pomerne stresujúci, hlavne preto, že obaja sme boli prepracovaní a prišli sme neskoro a rozkladala som sama (rovno poviem, že som z toho bola maximálne nevrlá), ale aspoň Lívia nám prišla pomôcť. Stretla som tam dvoch profesorov z mojej katedry, pomaly ale isto sa začína ukazovať, kde a u koho pracujem. Tento problém sme riešili už keď sme išli s Kajom na výstavu. Ide v ňom o to, že pracovať niekde rovná sa nevenovať sa na plno škole, na druhej strane druhácu hovorili, že im vadia len reklamky, že lepenie zápisníkov je super (vyzerali byť úprimne nadšení). Peter (má ma na kurze ďalší semester) si od nás aj kúpil diár a dal sa s nami do reči, celý rozhovor som sa červenala a bola som pribrzdená (kks to mi je vizitka :D). Som nesvoja z toho, ako sa k tomu postavia. Pri najlepšom budem musieť dokázať, že zvládam sklbiť aj školu aj prácu dokopy.
S M sa máme fajn, trochu som sa obávala, ako bude reagovať na môj party týždeň, ale zvládli sme to v pohode (myslím, že bol vďačný za trolejbusovú nehodu, lebo mi zabránila piť. tiež som bola vďačná). Dúfam, že teraz budeme môcť byť zase viac spolu.
sila tlačených informácii
Uuh, mám za
sebou druhý kurz. Obhajoby sme mali v utorok (mám A), musím ale povedať, že
tento kurz vôbec za to. Dokonca až tak, že som rada, že som san a grafiku
nedostala pred dvoma rokmi. Zistila som, že nekoordinovanosť a princíp náhody v
tak veľkej miere mi veľmi nevyhovujú, musím sa (troche s hanbou) priznať, že aj
všadeprítomná farba a špina mi nevyhovujú. Samú ma to prekvapilo. Teraz si
pripadám trochu mainstream a stereotypne. K mojej nechuti iste dopomohol aj
kolektív na kurze. Niežeby sme si išli nejak po krku, ale nejaký kolektívny
duch medzi name nebol, vlastne väčšinu ľudí tu nepoznám ani po mene. Už sa
teším k nám, do čistého ateliéru s gaučom a rýchlovarnou kanvicou, kde budem
robiť niečo blízke (aspoň dúfam).
Sme nainštalovaný :3
V remini
toho máme teraz šialene veľa, chodia úžasné množstvá objednávok a každý týždeň
sme na trhu, naposledy to bol Trnavský rínek, tento víkend to bude Urbanmarket. Pozorujem
na sebe, že už neviem zvládať stresové nestíhavé
situácie tak ako kedysi. Najlepším cvikom pre tento typ situácii bola stredná
škola, nech to znie akokoľvek zvláštne. Vtedy som sa vedela ešte aj celkom
krotiť a nefiltrovať sa na druhých. Teraz to tak už nie je, rozmýšľam, či sa
len krotiť neviem alebo nechcem.
Posledné 2 týždne sa u mňa nesú v znamení nakupovania
vianočných darov. Prekvapivo so m sa s tým rozbehla, ak to takto pôjde ďalej
nezostanú mi žiadne peniaze “pre život” na december. Zatiaľ mám kúpených pár kníh a nejakú oblečenie a ešte chcem pár kníh a oblečenia dokúpiť. Skúsim to
neprehnať. Niekoľko krát som bola nútená ísť aj do veľkých nákupných centier,
ale ich návšteva iba posilnila moju nenávisť voči nim. Ako si niekto môže
myslieť, že ak vás informačný system povláči po celom centre, budete mať väčšiu
chuť nakupovať? Obvykle moje výjazdy skončili tým, že som sa totálne stratila a
zbesilo začala hľadať východ nekúpila
som ani to, čo som chcela. Z trucu.
Paradoxom je, že
ako prvým som kúpila darčeky ľuďom, pri ktorých som nevedela čo, to najmä
Karolovi a Lívii. Bol to ich nápad, že mi niečo dajú. Najprv som sa sa
vyľakala, že o čo im ide, ale z Lívie nakoniec vypadlo, že sú radi, že ma tam
majú a že chodím pomáhať a že si to vážia. Niekedy rozmýšľam, či skutočne žijem
v tejto krajine a v tejto dobe, lebo moje vzťahy so “šéfom” a jeho ženou mi
prídu skutočne surreaálne :D
S M. sme mali v stredu našu prvú vážnu debatu ( sa
patrilo po roku a pol -_-). Obvykle so
mnou vážne veci riešil cez ICQ, čo obvykle viedlo k absolútnemu nepochopeniu na
oboch stranách, k zhoršeniu problem a totálnemu debaklu. Zato live debata bola
fajn, hoci sa najprv vzpieral. Riešili sme , že sa chcem budúci rok sťahovať do
BA. Je to pre mňa veľký krok a kedysi sme sa bavili, že budeme bývať spolu. Môj
problem ale je, že dochádzanie ma ničí, chodím pravidelne domov medzi 5-7 večer
každý deň (okrem piatku) a mám pocit, že naňho nemôžem čakať. Povedala som mu,
že s ním rátam, ale v skutočosti sa toho spoločného bývania desím. Nepýtajte sa
ma prečo. Zvláštne, zvyčajne ženy chcú ženy stavať hniezda a muži sa toho desia.
Darček pre Kaja - Atlas zabúdania od Petra Krištúfka zaujímavou formou vypovedá o posledných 100 rokoch Slovenska, každá kapitola má myslím max. 2 strany a stručne zhrňa jeden rok existencie Slovenska (resp. Slovenska v rámci iných krajín). Kniha Súčasná architektúra na východe Slovenska asi komentár nepotrebuje, veľkým plusom pre mňa je, že vyšla tento rok a je krásna. Má žlté boky strán, otvorený chrbát a je bielo-papierová. Čo si viac priať :3 Obsah tiež nie je na zahodenie, obsahuje pár víl, ale aj rôzne stavby spoločenského charakteru, na kt. sa dá illustrovať, že aj na Svk sa dá robiť dobre a pekne. Mimochodom je tam aj realízácia môjho profesora Marcela Benčíka z minulého roka - Kulturpark Košice 2013.
Darček pre mňa od Cocopindy
Dve naj knihy za poslednú dobu - Knihy a typografia od Martina Pecinu (dovolím si tvrdiť, že je to úplny must have knižného grafika, minimálne začínajuceho) a grafický román Tri. Nie štyri, nie päť, od Patrika Pašša, veľmi pohodové čítanie, sympatické svojou úprimnosťou (bola sranda čítať si vo vlaku obrázkovú knižku, hlavne pasáže s penismi :3)
Darček pre Kaja - Atlas zabúdania od Petra Krištúfka zaujímavou formou vypovedá o posledných 100 rokoch Slovenska, každá kapitola má myslím max. 2 strany a stručne zhrňa jeden rok existencie Slovenska (resp. Slovenska v rámci iných krajín). Kniha Súčasná architektúra na východe Slovenska asi komentár nepotrebuje, veľkým plusom pre mňa je, že vyšla tento rok a je krásna. Má žlté boky strán, otvorený chrbát a je bielo-papierová. Čo si viac priať :3 Obsah tiež nie je na zahodenie, obsahuje pár víl, ale aj rôzne stavby spoločenského charakteru, na kt. sa dá illustrovať, že aj na Svk sa dá robiť dobre a pekne. Mimochodom je tam aj realízácia môjho profesora Marcela Benčíka z minulého roka - Kulturpark Košice 2013.
Nasledujúci týždeň bude asi dosť ťažký, celý víkend
som v BA, mama chce ísť na veľký jedlový vianočný nákup, v utorok mám
odborovú kapustnicu ( to bude najväčší
hardcore ever, deň na to idem do roboty, takže sa buď opijem a nasledujúci deň
po práci zomriem na vyčerpanosť a rozbitosť alebo alebo budem piť len veľmi
striedmo – táto variant s sa mi pozdáva oveľa viac, ale obávam s nátlaku od
spolužiakov), práca, M. a v sobotu ďalší trh. Uff.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)