Inspire LXXXI.










CHCEM ...

ísť fotiť, všetko stíhať, ísť do ZOO, aby bolo teplo, aby sa mi veci darili na prvý krát, aby bolo v perníkoch viac lekváru, aby som nebola smutná, vedieť DVK a NJ, spraviť niečo produktívne, aby sa  mi stiahol Madagaskar, aby sa na mňa Braňo nehneval, byť prijatá do TT, zapadnúť do Krupej, mať pseudá, aby sa učivo samé spoznámkovalo, kúpiť zimné čižmy, aby stále svietilo slniečko, aby sa krupá už dokočila, aby som bola schopná zohnať palety, sa cítiť dobre, byť s mužom, nemať problémy, sa tešiť, motorku, dobré dni a chcem, aby sa mi chcelo.
Ako to dosiahnem?
 

Inspire LXXX.








Netvory duše





                                                                       ..........
   Eragon sa nepokojne pohol.
   ,, Čo sa deje? " opýtala sa Arya. ,, To pre tie vlky? Neboj sa, nič nám nespravia. Učia svoje šteňatá loviť a nepustili by mláďatá k stvoreniam, čo páchnu tak čudne ako my. "
   ,, Nejde o vlky tam vonku, " odvetil Eragon a schúlil sa. ,, Tie vlky sú tu," a poklepal si po čele.
   ,, To je vždy tak. Netvory duše sú omnoho horšie ako tie skutočné. Strach, pochybnosti a nenávisť ochromili viac ľudí než divé šelmy."
   ,, A láska, " prehodil Eragon.
   ,, Aj láska, " pripustila. ,, Aj chamtivosť a žiarlivosť a každé ďalšie chorobné nutkanie, ktorému mysliace rasy tak ľahko podliehajú. "

                                                                          Christopher Paolini - BRISINGR (Eragon 3. diel) str. 180

Inspire LXXIX.










Smiešny deň

   No, dnes budeme v škole dve a mňa prekvapuje ako som sa sem dostala. V takéto zbytočné dni do školy ani nepáchnem, tobôž, keď nasneží milión centimetrov snehu a snežoprší. Vlastne mi až teraz dochádza tá absurdnosť ...
    Zrovna som dokonzultovala a môžem robiť autorskú knihu. Juch! Na Behance som našla dosť veľa zaujímavých nápadov, dosť mi ich vnukla aj Rychtáriková a už sa na to dosť teším.







    Kérka pre Braňa dopadla tak ... polofiaskovo, resp. som úplne zabudla, že tá lebka má mať ešte nejakú trnovú korunu a ja si vôbec nepamätám, že by mi to hovoril. Zvláštne, tieto moje výpadky. Ale povedal, že asi už vie, komu ju vytetuje .... Musela som teda spraviť novú, tak som ju dala za asi 9 hodín a bola slušnejšia. Lenže mala mať okolo seba duchov a skúste si predstaviť ducha. Mala som nakresliť niečo neviditeľné a možno aj neexistujúce a to išlo dosť ťažko. No uvidím, čo povie zákazním. No ... desím sa toho, poslednou dobou sa mi u Braňa dosť nedarí a mrzí am to ...
    Túto časť príspevku už píšem doma, lebo nás pustili domov. Po necelých dvoch hodinách. Tá škola je holubník. Och, takmer by som zabudla: keď som išla domov a boli sme už v Trnave, tak tá sprieokniňa vyhlásila že ,, Stanica Trenčín!" Ja už som sa obliekala a ako som to počula tak som dvihla obočie pozrela som oknom (WTF?) a potom na tekého pána  a začali sme sa smiať. Len dúfam, že nikto kto išiel do Trenčína nevystúpil v Trnave:P

Inspire LXXIII.










Hlupaňa

   Dnes om zaspala. Zobudila som sa až o štvrť na osem a rozhodla sa, že prídem až po tretej hodine, lebo na prax som nemala vymyslené nič zmysluplné. Tak som si ešte ráno stihla dopísať slovenčinu a umyť si hlavu a vyfénovať. Mám paranoický stach z toho, že keď pôjdem von s mokrými vlasmi, keď je chladno, automaticky dostanem uábal mozgových blán a zomriem.  Úplne vážne.
    Všetko som v pohode stíhala a bola som na ceste na autobus, keď pri mne zrazu pristavil chlapík na aute, že ,, Čau, zveziem ťa, ako sa máš?" . Očividne ma poznal, ale ja som nemala ani najmenšie tušebie, kto to je. Vôbec. Hodil ma na stanicu a cestou som nevedela, na čo sa mám pýtať a ako sa mám správať. Pýtal sa na Mareka na školu. Ja som zas zistila, že je zo Smoleníc. WTF? Celou cestou sa z toho chcelo strašne smiať, lebo som sa tvárila, že úplne viem, kto to je. Skrátka trapas, ale vtipné ...
   Na stanici som sa už zverala na hlak a skoro ma uchytilo, keď som zistila, že nemám peňaženku (!!!!), to znamená lístok, doklady, všetko ... Tak som sa zamyslela, zasmiala a desiatym autobusom domov. A zostala doma.
    Vymyslela som ale, ako bude vyzerať moja autorská kniha, aj to, ako ju zviažem dokopy, vyčíhala na lepenie stien na ITV, dala som dokopy slovenčinu aj DVK. Potom som si chvíľku kreslila Audrey Tautou, čo ma skoro omrzelo.
    Dnešný deň je maximálne čudný a dúfam, že to už opakovať nebude. Nikdy. V istom zmysle to bola sranda, ale bolo to čudné ...