Hlupaňa

   Dnes om zaspala. Zobudila som sa až o štvrť na osem a rozhodla sa, že prídem až po tretej hodine, lebo na prax som nemala vymyslené nič zmysluplné. Tak som si ešte ráno stihla dopísať slovenčinu a umyť si hlavu a vyfénovať. Mám paranoický stach z toho, že keď pôjdem von s mokrými vlasmi, keď je chladno, automaticky dostanem uábal mozgových blán a zomriem.  Úplne vážne.
    Všetko som v pohode stíhala a bola som na ceste na autobus, keď pri mne zrazu pristavil chlapík na aute, že ,, Čau, zveziem ťa, ako sa máš?" . Očividne ma poznal, ale ja som nemala ani najmenšie tušebie, kto to je. Vôbec. Hodil ma na stanicu a cestou som nevedela, na čo sa mám pýtať a ako sa mám správať. Pýtal sa na Mareka na školu. Ja som zas zistila, že je zo Smoleníc. WTF? Celou cestou sa z toho chcelo strašne smiať, lebo som sa tvárila, že úplne viem, kto to je. Skrátka trapas, ale vtipné ...
   Na stanici som sa už zverala na hlak a skoro ma uchytilo, keď som zistila, že nemám peňaženku (!!!!), to znamená lístok, doklady, všetko ... Tak som sa zamyslela, zasmiala a desiatym autobusom domov. A zostala doma.
    Vymyslela som ale, ako bude vyzerať moja autorská kniha, aj to, ako ju zviažem dokopy, vyčíhala na lepenie stien na ITV, dala som dokopy slovenčinu aj DVK. Potom som si chvíľku kreslila Audrey Tautou, čo ma skoro omrzelo.
    Dnešný deň je maximálne čudný a dúfam, že to už opakovať nebude. Nikdy. V istom zmysle to bola sranda, ale bolo to čudné ...