inspire

naplno

 Teším sa, ako bude jar. Už prichádza. V pondelok som sa slnila u K. Na pohovke, mali sme otvorené okno. Viac slnka = viac dobrej nálady. Dokáže ma ráno nakopúť viac ako káva. A to už je čo povedať. Ráno mávam z autobusu skvelý výhľad na východy slnka. Obyčajne nemám rada klišé, a východ slnka e klišé výjav, ale ako samotný prírodný akt nie. Príroda nevie byť gýč. To len my sa snažíme reprodukciou vyvolávať emočné pohnutia, za ktorými sa inak skrýva bezobsahovosť. Toto sú kritéria gýča. Učili sme sa ich minulý rok a estetike, keď som žila ešte iný život, s inými ľuďmi, na iných miestach, v inom prostredí a na inej škole. Akoby to bolo strašne dávno.

Nový semester - nový zápisník.

   Ale dnes je dnes, sedím si v teplom ateliéry s výhľadom na Dunaj,  na bielej sedačke, píšem príspevok a okrem toho si u týždeň veselo semestrujem. Na ateliréry nás má P., s ktorým trávime teraz asi najviac času. Môj patetický vzťah, ktorý som k nemu "prechovávala" sa zmenil a už sa nečervenám a nesprávam pochabo, za čo som rada. Ako to prišlo tak aj odišlo, každopádne neviem, čo sa to so mnou porobilo. Ako pedagóg sa nám zatiaľ pozdáva, priniesol nám pinpongový stôl a loptičky. A môžeme mu tykať. Mám pocit, že tykanie je u nás na katedre ohromný nástroj akéhosi zblíženia, nejakého prijatia medzi seba. To sa nám páčilo. Je pekné niekam patriť. Ako tému sme dostali logo k príležitosti prdsedníctva Slovenska v EU. Téma dosť ošemetná, nakoľko logo má byť pozitívne a nie kritické, dosť sa s tým trápime, ale myslím, že každý už má na čom stavať. Dnes som si ozrejmila, v akých súvislostiach sa asi budem pohybovať, takže mi treba dobojovať ešte formálnu bitku. V prípade jedného z návrhov to bude vojna doslova, lebo sa neviem odpútať od popisnosti a konkrétnych predmetov. Zámerne nespomínam konkrétne nápady, nakoľko táto súťaž je verejná.  

P sa ma hneď v prvým deň opýtal, že ,, čo ty tam u toho Prudila ... " a nemala som z toho dobrý pocit, v ten deň na to už v nejakých spoločných konverzácia poukazoval, ale kým sa nespýtal priamo, tak som s ním prácu nerozoberala. To, že som mu potvrdila jeho domnienku, že som v remini ma dosť nešťastne vyhecovalo k dokazovaniu (si), že zvládam aj školu aj prácu a že pracujem POPRI škole a nie naopak. V tejto konkrétnej chvíli mám pocit, že som to vôbec riešiť nemusela, na ateliér som toho privliekla relatívne dosť (aj oproti ostatným) a zbytočne som si privodila večerné krče v bruchu, nervozitu a prerušovaný spánok a so surrealistickými snami na tému Ateliér. Dnes sme mali s babami pri obede rozhovory na tému nervozita a priznala som sa, že pred prvými príjmačkami mi každý deň tiekla krv z nosa 3 mesiace a po prijmačkách to ustalo. V. Sa zase priznala, že mala pred prijmačkami tyk v oku.

Zapracovaná v prvý deň ateliéru.

 Ďalším zaujímavým momentom bol webdizajn, pre ktorý sme nezvyčajne zapálený. Budeme učiť animovať v SVG, na čo sa tešíme. Na úvodnej hodine nás ešte okrem toho naučil rozoznávať farby na základe 6 miestneho číselno-písomného kodu (+hashtag) a boli sme z toho nadšený a od z nás tiež vyzeral byť rád. Je fajn, ke´d vás veci učia ľudia, ktorých to baví a na ktorých je to aj vidieť. Myslím, že 50% nášho zanietenia v nás vybudoval on a to tým svojím. Domov som cestovala s Bašou a vo vlaku sme sa bavili tým, že sme určovali, aké číselné hodnoty by mali farby v interiéry kupé. Cestovala sm s ňou  rada, mohla som ju viac spoznať, čo ma potešilo, lebo s každým od nás by som chcela mať niečo spoločné. Hovorila mi o Liptove a Liptovskej Mare, o tom, ako postupne priamo do jazera vedie stará cesta a v lete sa dá na nej ležať tak, že si ešte stále vo vode, ktorá je na povrchu teplá.

    Spolužiačka V. Sa rozišla s priateľom po 5 rokoch. V pokoji. S V. Vždy preberám nejakú vzťahovú tému, konca niekedy do prekvapivých detailov, že z niekým iným by som to určite nerobila. Vždy k tomu prídeme nejak spontánne. Dohovorila som s ňou asi pred hodinou, ae stále mám pocit akejsi ženskej intimity, lebo s mužmi, ktorými som obvykle obklopená, takéto babské veci neriešim. Je mi to vzácne. Všimla som si, že teraz rieši podobné vnútorné konflikty, ako keď som sa rozišla s Marekom a že rozmýšľame o veciach vzťahových podobne. Aspoň ja som teda našla podobné obsahy. Tiež by som si priala pokojný rozchod s Marekom, ale na to je už neskoro a teraz musím platiť za svoju hlúposť a zbabelosť.

     S mojím M. Sme si zažili dosť veselý víkend. Nakazili sme sa negatívnou energiou od jedného Páru, s ktorým sme boli na double rande a na konci sa dňa sa pohádali. Ukázalo sa, aká veľká mrcha viem byť a aj to, ako veľmi ma má rád, ale teraz by som bola radšej, keby som tieto fakty nikdy nevedela. Aj kvôli svedomiu, ktoré ma privádzalo do zúfalstva, aj preto, lebo som sa dozvedela, ako vážne veci sú. A ja neviem, či chcem, aby také boli.

   Mám rada, keď ľudia hovoria zajacom ušiaci. Momentálne je to moje obľúbené slovo. S K. sme sa zhodli, že štíhle poľné zajace sú krásne, kým ostatné menej (alebo nie).

inspire

Malý chlapec

      Viete čo je zábavné? Nikdy neviem, ako mám začínať článok. A mám pocit, že čím dlhšie píšem, tým horšie to s tým začínaním je.
   Zajtra mi začína semester. Zase som sa prestala tešiť. Spomenula som si množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú a opäť ma prepadá pocit, že by som bola teraz radšej dlhodobejšie v práci, hoci posledné týždne som ten stereotyp nemohla ani vystáť.
     Posledné dni som si celkom užila online, hrozne veľa som si písala s S., konzultovali a vytvárali sme koncepty prác a dobre sme sa na tom bavili (teda ja určite, lebo mi nehorelo pod riťou), vytvárili slovné hračky (a špeciálne pomenovania ako prts, fontka, fets, orhanemty ... ) a nové metafory (hrušky hnevu, zeler zatratenia, baklažán nepochopenia ... ), dozvedela som sa, že bratia Češi prekladajú slovo dresing (na dresink, ale aj tak) a neprekladajú slovo design a zistila som, že existuje stroj s názvom harmonograf a aj viem, čo robí.
    Nebolo to ale vždy len o vyvádzaní. Bavili sme sa o tom, čo by sa vo všeobecnosti dalo nazvať ,, byť na vlne ". O ľuďoch, ktorý sú úspešní, ako to urobili a či je to ozaj hlavne o sociálnych sieťach a o tom, kto koho pozná a ako koho spropaguje. Poslednou dobou sa týmito vecami celkom džgám, resp. som džganá z rôznych strán, a niekedy sa pristihnem, že naozaj neviem s istotou povedať, ako to celé je, s tými ľuďmi a so svetom a hlavne ako to je správne. A niekedy naozaj nie som tak silná a presvedčená, ako píšem, promiň S.. Zhodou okolností som o pár dní mala podobný rozhovor v K. v práci a povedal mi, že často rozmýšľa nad tým, že ako by to bolo lepšie pre firmu, ale napokon vždy zostane zásadový a radšej v úzadí. Za seba môžem povedať, že viac si cením prácu oddretú. Povedal k tomu ešte takú peknú vetu: ,, Kto chce s vlkmi žiť, musí o nich vyť a oni potom vyjú o ňom. "
    K. dostal k Vianociam od L. nové CD skupiny Hviezda. Obľúbila som si ich prídu mi milí, určite aj preto, že kapelu tvoria graf. dizajnéri (gitarista je z Komplotu). Keď sme pri psychickej potrave, mám 2 nové knižky:

Stopárov sprievodca galaxiou od Douglesa Adamsa je asi jedna z najznámejších scifi kníh a vraj je super, ale mne osobne moc nesadla, akosi mi celá nedávala zmysel, čo bolo asi aj zámerom, ale nebola to moja šálka kávy. A Rukojemníka od Petra Pišťánka začnem čítať budúci týždeň, potom dám vedieť, z toho čo mi hovoril pán z Artfora sa dosť teším.

     Na notebook som si lepila lístočky s menami ľudí, ktorým nemám zabudnúť na ďalší deň odpísať, lebo večer som už nevládala. Boli to mená mužov. Prepadá ma taký frďací pocit, keď si poviem, že ,, sa mi tu striedali mená mužov". Na chvíľu som si prišla, akoby som mala troch na každý prst ( to mi pripomína ako som volala s M. a hrala sa pritom s fľašou od piva a uviazol mi v nej prst a začala som panikáriť). Keď sme pri tom, myslím, že najlascívnejšia ovocná kombinácia džúsu je jahoda a banán.
A tiež nechápem, čo odo mňa človek chce, keď mi sám napíše ale pri rozhovore sa musím na všetko pýtať ja, aby nám to nejak nezakapalo.
    Zistila som, že nedokážem veriť ľuďom, ktorý sú príliš trendy. Je to, akoby nemali vlastnú osobnosť, ako mám potom vedieť, že nie sú ako taký, ako ich móda, prelietavý. A nehovorím len o oblečení. Páči sa mi, keď viem, čo od ľudí môžem čakať a čím som staršia, tým viac sami to ráta. Páči sa mi porekadlo: Kam vietor, tam plášť.

Mám trochu pásikavú obsesiu. 3 tričká sú z detského chlapčenského F(and)F (evidentne mám postavu ako 13 ročný chlapec).

   
M. kamarátovi zomrela minulý týždeň mama. A pred deviatimi rokmi otec. Rozplakala som sa preto cestou domov v autobuse. Predstavovala som si, aké by to bolo, navodila si ten pocit a srdce mi začalo divo tĺcť a prichádzala na mňa úzkosť. Ako keď si spomeniem na otca pred spaním. Potláčanie mi ide stále horšie.
   Včera sme sa boli s M. sánkovať na prekážke. Bolo krásne slnečno, veľa snehu a ... hory. Mala som radosť len z toho, že som. A moje vnútorné dieťa (, ktorému kupujem detské tričká) išlo roztrhnúť od rýchlosti a snehu, ktorý sa prášil predo mnou i za mnou a naletel mi pod bundu cez uvoľnený šál, až na holé telo a topil sa mi na prsiach (víkendy sú zásadne bez podprsenky).

inspire

KOSA Z NOSA ,, môj zrak "