všeobecne
Ahojte. Prázdniny strašne rýchlo ubehli. V utorok mám zápis. O 4 dni. A o 11 nastupujem na KVK. Posledné mesiace som sa s obavami aj s radosťou upínala práve k tomuto dňu, za posledné dva roky sa na tento deň upínalo množstvo môjho úsilia. Pre tento cieľ. Ďalším cieľom bude vyštudovať (:D). Som napätá a strašne zvedavá, aké to bude. Myslím, že sa budem celý deň vyškierať, až ma budú bolieť líca. Hvorecký povedal niečo, čo považujem za veľmi pravdivé a ... veľa z môjho života to ozrejmuje - ,, Vidím zmysel života v tvorbe a v práci, nie v nejakom oddychovaní a v záhaľke, čo je dnes tiež pomerne populárne. " Kto má rád svoju prácu a naplňa ho, ten pochopí.
Apropo práca. Na Dobrom trhu uvediem svoje prvá dva nové vzory zo šiestych. Ochutnávku postnem, keď budú vlepené bloky, čiže ... o týždeň cca. Kajo je teraz na dovolenke. Postúpila som v pracovnom rebríčku a už upravujem aj fotky na web. Nie je to taká sranda ako lepiť zápisníky, ale na druhej strane učím, ako pracovať rýchlo a efektívne vo photoshope a s tým spojené klávesové skratky. S logom sa to ešte stále ťahá, je to už tak dlho. Momentálne robím vizitky a so samotný logom som spoko :)
Jedným z naj zážitkov tohto obdobia bolo, keď som stretla Zuz a Dominiku s meste s deň Dominikiných narodenín. Bolo to nečakané a o to viac super, boli sme si sadnúť v Leháre, veľa sme sa nasmiali a celkovo som sa už dlho necítila dobre práve týmto konkrétnym spôsobom, keď sa tešíte zo stretnutia a z ľudí :)
Mám pocit, že M sa snaží moje srdce rozporcovať na márne kúsky alebo ho nejak znivočiť, je to smutné, preto sa o tom nebudem rozširovať. Cítim sa preto hlúpo a sama.
Dnes som rozmýšľala nad tínedžermi a nad rôznymi kultami a nad tým, aké sú strašne prchavé. Sebareflexia po období dospievania je dôležitá vec, napovie, čo si ponechať a čoho sa, naopak, vzdať. To, čo si človek rozhodne ponechať mu určí jeho budúcu cestu.
Tiež som si uvedomila (pozorovanie), že to, čo sme od malinka odpozorovali od rodičov v nás je tak strašne hlboko zakorenené, ten vzor rodiča, že to len veľmi ťažko (ak vôbec) zastavujeme. Je to už v podvedomí, tak, že o tom ani nevieme, sami tú chybu na druhom často vidíme, ale v sebe už málokedy. Možno, až nám to povie tretí človek a nám to zrazu dojde. Hranice sú tenké, mne samej niekto niečo vytkol, kedy mi to došlo a ja som to zase zbadala u niekoho iného.
Trochu na mňa dolieha jesenná melanchólia a udalosti posledných dní. Ráno býva čerstvo, úplne ako na jeseň a tak trochu štipľavo zima. Ak si privstanete, uvidíte, ako je je ráno rosa a všetko robí kontrastnejšie v neduživých lúčoch slnka. A večer, keď zapadá je zase všetko tak jesenne oranžové. A vzduch voní pokopanou hlinou a dymom, lebo ľudia už začínajú páliť v záhradách. Rebeli.
Apropo práca. Na Dobrom trhu uvediem svoje prvá dva nové vzory zo šiestych. Ochutnávku postnem, keď budú vlepené bloky, čiže ... o týždeň cca. Kajo je teraz na dovolenke. Postúpila som v pracovnom rebríčku a už upravujem aj fotky na web. Nie je to taká sranda ako lepiť zápisníky, ale na druhej strane učím, ako pracovať rýchlo a efektívne vo photoshope a s tým spojené klávesové skratky. S logom sa to ešte stále ťahá, je to už tak dlho. Momentálne robím vizitky a so samotný logom som spoko :)
Jedným z naj zážitkov tohto obdobia bolo, keď som stretla Zuz a Dominiku s meste s deň Dominikiných narodenín. Bolo to nečakané a o to viac super, boli sme si sadnúť v Leháre, veľa sme sa nasmiali a celkovo som sa už dlho necítila dobre práve týmto konkrétnym spôsobom, keď sa tešíte zo stretnutia a z ľudí :)
Mám pocit, že M sa snaží moje srdce rozporcovať na márne kúsky alebo ho nejak znivočiť, je to smutné, preto sa o tom nebudem rozširovať. Cítim sa preto hlúpo a sama.
Dnes som rozmýšľala nad tínedžermi a nad rôznymi kultami a nad tým, aké sú strašne prchavé. Sebareflexia po období dospievania je dôležitá vec, napovie, čo si ponechať a čoho sa, naopak, vzdať. To, čo si človek rozhodne ponechať mu určí jeho budúcu cestu.
Tiež som si uvedomila (pozorovanie), že to, čo sme od malinka odpozorovali od rodičov v nás je tak strašne hlboko zakorenené, ten vzor rodiča, že to len veľmi ťažko (ak vôbec) zastavujeme. Je to už v podvedomí, tak, že o tom ani nevieme, sami tú chybu na druhom často vidíme, ale v sebe už málokedy. Možno, až nám to povie tretí človek a nám to zrazu dojde. Hranice sú tenké, mne samej niekto niečo vytkol, kedy mi to došlo a ja som to zase zbadala u niekoho iného.
Trochu na mňa dolieha jesenná melanchólia a udalosti posledných dní. Ráno býva čerstvo, úplne ako na jeseň a tak trochu štipľavo zima. Ak si privstanete, uvidíte, ako je je ráno rosa a všetko robí kontrastnejšie v neduživých lúčoch slnka. A večer, keď zapadá je zase všetko tak jesenne oranžové. A vzduch voní pokopanou hlinou a dymom, lebo ľudia už začínajú páliť v záhradách. Rebeli.
Matka stromov
Ahojte? Ako letujete? Ja som snáď ešte nemala tak vyťažené leto. V minulom príspevku som spomínala, že robím logo. Už 2x ma kontaktovali pred dohodnutým termínom mailovej konzultácie. Nemali by to robiť, ešte nie som veľmi sebaistá a stresuje ma to. Neviem, či je to preto, že ponáhľajú alebo preto, že sa tešia. Tipovala by som to druhé, že sú nedočkavý. Dnes som konzuktovala s K a zistili sme, prekvapivo, že najlepšie logo, ktoré som vytvorila bol linoryt. Ktoie čím to je, že keď sa snažím kresliť jednoducho, tak to nemá grády, ale jednoduché liná mám silné. K hovoril, že logá mu veľmi neišli, kým nerobil logo pre svoje remini, že až vtedy plne pochopil, o čom je logo a jeho "podstatu". Ach, naozaj neviem, či som si správne zvolila. U K mi ide práca dobre, dnes som zlepila 71 dosiek, o 10 viac ako včera. To logo ma stále máta, bojím sa, že sa im nebude páčiť a ja by som ho pritom tak veľmi chcela robiť.
Po veľmi dlhom čase som sa fotila. Akosi ma prechádza tá sofistikovanosť a prechádzam na infantilnosť. Niekto by to nazval ženskosť a asi to aj je, ale nemám rada prvoplánovú milosť. Aj tak som sa odfotila v najdievčenskejšom tričku, čo mám a vybrala si najinfantilnejší zápisník, aký bol. Ale neľutujem, dúfam, že moje JA sa čoskoro navráti späť a ja budem opäť basic a budem sa cítiť istejšie. Radšej pôsobím ako nezávislá žena, než nežný kvietok. Okrem toho si myslím, že na to nemám tvár :D
Včera som mala možnosť sledovať najokatejšiu konverziu, akej som bola kedy svedkom. Je zvláštne, že ľudia zahodia svoje presvedčenie pre pár eúr ročne a pridajú sa na komerčnú stranu a nechajú na sebe zarábať nadnárodné spoločnosti, hoci ešte cez víkend sa tomu smiali. Som sklamaná. A nemyslite si, nie je to dôvod, že proste museli, aby bolo za čo jesť. Strašne by ma zaujímalo, čo im preboha púšťajú na tých finančníckych meetingoch, že im tak vygumujú mozog. Zase sa mi raz potvrdzuje, že slová sú nedôležité, že ide o to, čo človek robí. Som príliš dôležitá sama pre seba, aby som niekomu dovolila, aby si bral môj čas a peniaze za skúsenosti, ktoré som nadobudla a dúfam, že ešte veľa nadobudnem. Mojou prioritou bude, aby som sa venovala konkrétnym veciam a konkrétnym ľuďom, hoci aj masám a vytvárala pre nich niečo hodnotné a nie zarábala na debilnej pyramídovej firme na druhých ľuďoch.
V sobotu som bola s M v kaštieli. Všimla som si, že pod sekvojou vyrastajú malé stromy - pár orechov a jeden dub. Vymyslela som si príbeh, že sekvoja je Matka stromov a z jej koreňov vyrastajú jej deti, iné stromy. Je to najvyšší strom v celom parku, úplne vzadu, je chránená a dvaja ľudia by ju mali problém objať rukami, aká je hrubá. Naozaj vyzerá ako Matka stromov, trochu som pritom vykradla Eragona a princeznú Mononoke. Na druhej strane, leto je čas, kedy sa navraciam k prirodzeným veciam. Všetci by mali (lebo im už j*be).
U K som sa nakazila Buty mániou :P A keď už sme pri pesničkách o láske, pamätáte si Templára? Ulovil si ženu :) Dúfam, že budú spolu dlho a šťastný, posledného pol roka nemal veľmi šťastie.
Po veľmi dlhom čase som sa fotila. Akosi ma prechádza tá sofistikovanosť a prechádzam na infantilnosť. Niekto by to nazval ženskosť a asi to aj je, ale nemám rada prvoplánovú milosť. Aj tak som sa odfotila v najdievčenskejšom tričku, čo mám a vybrala si najinfantilnejší zápisník, aký bol. Ale neľutujem, dúfam, že moje JA sa čoskoro navráti späť a ja budem opäť basic a budem sa cítiť istejšie. Radšej pôsobím ako nezávislá žena, než nežný kvietok. Okrem toho si myslím, že na to nemám tvár :D
Včera som mala možnosť sledovať najokatejšiu konverziu, akej som bola kedy svedkom. Je zvláštne, že ľudia zahodia svoje presvedčenie pre pár eúr ročne a pridajú sa na komerčnú stranu a nechajú na sebe zarábať nadnárodné spoločnosti, hoci ešte cez víkend sa tomu smiali. Som sklamaná. A nemyslite si, nie je to dôvod, že proste museli, aby bolo za čo jesť. Strašne by ma zaujímalo, čo im preboha púšťajú na tých finančníckych meetingoch, že im tak vygumujú mozog. Zase sa mi raz potvrdzuje, že slová sú nedôležité, že ide o to, čo človek robí. Som príliš dôležitá sama pre seba, aby som niekomu dovolila, aby si bral môj čas a peniaze za skúsenosti, ktoré som nadobudla a dúfam, že ešte veľa nadobudnem. Mojou prioritou bude, aby som sa venovala konkrétnym veciam a konkrétnym ľuďom, hoci aj masám a vytvárala pre nich niečo hodnotné a nie zarábala na debilnej pyramídovej firme na druhých ľuďoch.
V sobotu som bola s M v kaštieli. Všimla som si, že pod sekvojou vyrastajú malé stromy - pár orechov a jeden dub. Vymyslela som si príbeh, že sekvoja je Matka stromov a z jej koreňov vyrastajú jej deti, iné stromy. Je to najvyšší strom v celom parku, úplne vzadu, je chránená a dvaja ľudia by ju mali problém objať rukami, aká je hrubá. Naozaj vyzerá ako Matka stromov, trochu som pritom vykradla Eragona a princeznú Mononoke. Na druhej strane, leto je čas, kedy sa navraciam k prirodzeným veciam. Všetci by mali (lebo im už j*be).
U K som sa nakazila Buty mániou :P A keď už sme pri pesničkách o láske, pamätáte si Templára? Ulovil si ženu :) Dúfam, že budú spolu dlho a šťastný, posledného pol roka nemal veľmi šťastie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)