Pupinke

    Ok, máme po jarmoku. Bol to aj celkom rušný víkend, čo sa týka emócii, ale poporiadku. Sobota bola úúplne skvelá, to sme si vyšli len ja a Matej,  väčšinu času sme trávili v prome a sledovali rytierov. Bola som rada, že ho to bavilo, lebo som to mohla zdieľať s ním. Čo sa celkovo týka jarmočného tovaru, jediné, čo ma oslovilo bol ručne šitý veľký koženný vak, torý bol úúplne úžasný, ale jeho cenu som si radšej ani nezisťovala :P Na večer sme išli na večeru do Ti Ama (ZOC Max), kde robí aj Jarka. Neviem, či to bol nejaký markentingový ťah, ale spomenula mi zázvorádu, na čom som ja veľmi natešene a pozitívne reagovala. Sranda nastala, keď som zistila, že stála vyše 3 eúr. Ale nebola tak dobrá ako U Shtoora:) zo zázvorovým koláčikom :))) mmmm :3 Ďalšia sranda nastala, keď som vybrala syrovú pizzu, o ktorej som nedela, že na nej bude plesňový syr. On neznáša plesňový syr ...
    Sobota bol deň, kedy prišla Sisa, ktorej Matej vďačí za život a ani o tom nevie. Najprv som si po ňu prišla do mesta a potom sme sa stretli so zvyškom smečky - Matej, Filip, Aja (Alex) a Martin a išli do promy. Nakoniec sme boli odvlečený za Matejovými bývalými spolužiakmi, za ktorými sme ani ísť nechceli, potom ma ignoroval, nechať ma stáť, kým on si s niekým kecal na lavičke a už nebolo miesto pre nikoho z nás, proste sme boli odseparovaní. No ... skrátka bolo to fakticky blbé, cítila som sa hlúpo. A ďakujem, že si tam bola, Pupinka, lebo ona a Filip mi (ani u jedného to nie je prvý krát) zachraňovali situáciu. Nakoniec sme si boli so Sis kúpiť fakt veľkú cukrovú vatu, keď nám ju tá pani točila, samou radosťou sme sa jej tam smiali ako bláznivé kravy a to bol balzam na moju dušu a Matej odomňa dostal trdelník. A zabudol, že sme mali v ten deň 3mesačné výročie. Za iných okolností by mi to nevadilo, ale teraz to bola zas len ďalšia zmršená vec do zoznamu zmršených vecí ... Odpustila som mu rýchlo, už cestou domov som bola zas starostlivá žena. Mám silné nervy a keď chcem, viem byť aj veľmi trpezlivá ... Bola som rada, že sme boli hlavne so spolužiakmi, ktorých som už poznala, lebo tí mi prišli fajn :)
    A tiež si začínam myslieť, že mám asi naňho prehnané nároky. Skúsim byť viac uvoľnená a nehľadať chyby, nerátať ich ... pôjde mi to asi ťažko, na základe týchto ... "výpočtov" si triedim ľudí. Ale on mi stojí za to, aby som sa zaprela a skúsila to:) Možno ... ak by som bola lepšou partnerkou, bol by on tiež lepší. Zamilovanosť je na hovno ... Z neho vyprchala a mne prišla.
    Ale vlastne ... nebol to vôbec zlý večer, dosť som sa bavila hoci som miestami zápasila sama so sebou. Ďakujem, že si prišla, Sis :))) A dúfam, že si stihla tú prezentáciu. A na druhý deň Sisa do ďalekých Čiech odišla ...

A perníček som od Sisi dostala a strašne som smiala :D

iNSPIRE

Bang Bang

    Cítim sa osamelo. Všetci si už akosi odliezli na svoje vysoké školy (vysnívané vysoké školy). My začíname až 23. septembra, ale to na tom nič nemení. Skrátka sú "komunitách". V komunitách, ktoré si vybrali a chcú v nich byť.  Lenže už nie sme spolu, tak ako v škole, na ceste vlakom ... Dala by som všetko za skoré vstávanie a cestovanie, len aby som znovu mohla patriť k nim, do ich sveta .... do SVOJHO sveta, o ktorý som prišla.
    Myslela som, že to bude jednoduchšie, zostať v TT, ale teraz sa začal hlásiť aj tento pocit nezačlenenosti. Skrátka, nie je nad to, patriť niekam. Komunita vás vždy podrží a chápe vaše problémy, dodáva vám silu, nápady, pomáha vám a vy zase jej. Boli sme proste stmelený duchom a to nie je len tak, hlavne, keď si uvedomujem, aký je okolitý svet nenormálny a nechápavý a ako málo je ľudí, s ktorými si rozumiem a ktorý rozumejú mne. Resp. ... ktorých to vôbec zaujíma. Takže som zase zostala sám vojak v poli ... ale aspoň mám Mateja, keď nič iné.
    Vlastne som si pred pár dňami uvedomila, ako je fajn, že ho mám, ak keď ho občas nechápem alebo ma vytáča :D Som rada, že je už dospelý, že vie čo chce a nebojí sa toho. Že nie je malé decko. Myslela so si, že u ľudí môjho veku a starších je to normálne, že sa vedia normálne rozhodovať a vedieť, čo je správne hneď. Ale pred pár dňami som sa presvedčila, že asi nie je. Večer ma zobudil telefonát, po ktorom som od rozčúlenia nemohla zaspať. O tom, že niekto sa nevedel rozhodnúť ... čo by samo o sebe nebolo až také zlé, kedy sa to nedotýkalo ďalšieho človeka, ktorého si svojou nerozhodnosťou pripútala, lebo on je závislý od jej odpovede. Vlastne už v podstate pár rokov. Tak trochu ju upodozrievam, že sa tým bavím, týmto naťahovaním a užíva si záujem. Je to ako živiť v niekom nádej na niečo, čo nikdy nedostane a vedieť o tom. Je to vlastne veľmi rafinová forma klamstva, nič priame ... a strašne ma to vytáča sledovať, lenže nemám právo do toho zasahovať, hoci niekedy by som najradšej mlátila lopatou, na jednej strane by som bojovala za svojho človeka a na druhej strane už len z princípu odpornosti samotnej veci.
    Tento víkend je v TT jarmok, dnes ideme s Matejom na rytierov a zajtra má prísť Sisááááá, júúúch! Strašne som sa tešila, keď mi to dnes ráno vlastne došlo :))
    A toto mi hrá už 3 dni, hodí sa k mojej melancholicko-smutnej nálade :)

                                                                                          Now he's gone I don't know why
                                                                                        And till this day some times I cry
                                                                                             He didn't even say goodbye
                                                                                       He didn't take the time to lie

                                                                                         Bang, bang, he shot me down
                                                                                          Bang, bang, I hit the ground
                                                                                         Bang, bang, that awful sound
                                                                                Bang, bang, my baby shot me down

Čo ma zaujalo ...

1. film Atlas mrakov (Cloud Atlas, 2012), pozerali sme ho s Matejom a určite odporúčam. S počiatku budete  trochu zmätený, lebo je to mozaika príbehov, takže musíte dávať pozor. Hlavnú myšlienku si dovolím citovať priamo z filmu - ,, Naše životy nepatria len nám. Od narodenia až po hrob sú zviazané s ostatnými minulosťou a prítomnosťou. Každým naším zločinom a každou láskavosťou tvoríme svoju budúcnosť . " Dôsledky jediného života pretrvávajú celú večnosť.   Trochu mi tam chýbalo viac emócii. Samotný film je natáčaný podľa knihy Atlas mrakov od Davida Mitchella.

2. úplne úžasný nápad zrealizovala francúzska spoločnosť CitéCréation, ktorá v Berlíne pomaľovala obrovskú plochu panelákov. Inšpirovali sa výjavmi zo zoologickej záhrady a ja len ticho závidím a dúfam, že tento trend sa jedného dňa dostane vo veľkej miere až k nám. Radosť bývať v takom paneláku! Viac fotiek TU.

3. osobný blog The Dominica, ktorý je o 19 ročnej dievčite z Košíc, ktorá sa venuje hraniu na husle a baví ju aj vizuálne umenie. Mňa zaujala vizuálom na blogu, potom som sa začítala do pár článkov, ktoré mi v niečom prišli veľmi blízke. A keď som ešte zistila, že robí aj videá :3 Jej kanál na youtube TU. Toto pobavilo najviac :)

iNSPIRE