Bang Bang

    Cítim sa osamelo. Všetci si už akosi odliezli na svoje vysoké školy (vysnívané vysoké školy). My začíname až 23. septembra, ale to na tom nič nemení. Skrátka sú "komunitách". V komunitách, ktoré si vybrali a chcú v nich byť.  Lenže už nie sme spolu, tak ako v škole, na ceste vlakom ... Dala by som všetko za skoré vstávanie a cestovanie, len aby som znovu mohla patriť k nim, do ich sveta .... do SVOJHO sveta, o ktorý som prišla.
    Myslela som, že to bude jednoduchšie, zostať v TT, ale teraz sa začal hlásiť aj tento pocit nezačlenenosti. Skrátka, nie je nad to, patriť niekam. Komunita vás vždy podrží a chápe vaše problémy, dodáva vám silu, nápady, pomáha vám a vy zase jej. Boli sme proste stmelený duchom a to nie je len tak, hlavne, keď si uvedomujem, aký je okolitý svet nenormálny a nechápavý a ako málo je ľudí, s ktorými si rozumiem a ktorý rozumejú mne. Resp. ... ktorých to vôbec zaujíma. Takže som zase zostala sám vojak v poli ... ale aspoň mám Mateja, keď nič iné.
    Vlastne som si pred pár dňami uvedomila, ako je fajn, že ho mám, ak keď ho občas nechápem alebo ma vytáča :D Som rada, že je už dospelý, že vie čo chce a nebojí sa toho. Že nie je malé decko. Myslela so si, že u ľudí môjho veku a starších je to normálne, že sa vedia normálne rozhodovať a vedieť, čo je správne hneď. Ale pred pár dňami som sa presvedčila, že asi nie je. Večer ma zobudil telefonát, po ktorom som od rozčúlenia nemohla zaspať. O tom, že niekto sa nevedel rozhodnúť ... čo by samo o sebe nebolo až také zlé, kedy sa to nedotýkalo ďalšieho človeka, ktorého si svojou nerozhodnosťou pripútala, lebo on je závislý od jej odpovede. Vlastne už v podstate pár rokov. Tak trochu ju upodozrievam, že sa tým bavím, týmto naťahovaním a užíva si záujem. Je to ako živiť v niekom nádej na niečo, čo nikdy nedostane a vedieť o tom. Je to vlastne veľmi rafinová forma klamstva, nič priame ... a strašne ma to vytáča sledovať, lenže nemám právo do toho zasahovať, hoci niekedy by som najradšej mlátila lopatou, na jednej strane by som bojovala za svojho človeka a na druhej strane už len z princípu odpornosti samotnej veci.
    Tento víkend je v TT jarmok, dnes ideme s Matejom na rytierov a zajtra má prísť Sisááááá, júúúch! Strašne som sa tešila, keď mi to dnes ráno vlastne došlo :))
    A toto mi hrá už 3 dni, hodí sa k mojej melancholicko-smutnej nálade :)

                                                                                          Now he's gone I don't know why
                                                                                        And till this day some times I cry
                                                                                             He didn't even say goodbye
                                                                                       He didn't take the time to lie

                                                                                         Bang, bang, he shot me down
                                                                                          Bang, bang, I hit the ground
                                                                                         Bang, bang, that awful sound
                                                                                Bang, bang, my baby shot me down