Čo je ešte nové ... Boris sa vrátil po dvoch týždňoch v poriadku zo Šanghaja. Dosť som sa bavila na to, ako to celé komentoval ... a dosť mi aj chýbal na FB, na človeka, s ktorým som bola v podstate jeden krát v živote. Pred pár týždňami sme si začali znovu intenzívnejšie písať. Vlastne ... intenzívne si na FB píšem asi s troma ľuďmi (nezdá sa to, ale keď si s tými troma píšete každý deň, tak je to dosť), z toho jeden je Matej, takže keď niekto vypadne, tak je to dosť bieda. Okrem toho má taký iný pohľad na svet ako ja. Resp. ... úplne :D a to ma do istej mieri obohacuje, akoby som sa na veci dívala z inej strany.
A okrem iného nám včera dali rozvrh. Mmmm ... no ... bola som dosť sklamaná. Myslela som si, že budem mať fakt nabité dni, bola by to známka toho, že tá škola je ťažká, že to nie je tak zlé. Ale pre mňa to nebolo zlé, ale ešte horšie, ako som vôbec čakala. Mám 20 hodín do týždňa! 20 !! Na ŠUPke som mala skoro 40 týždenne. Včera som z toho bola neuveriteľne sklamaná, dokonca som si aj preto poplakala ...a teraz sa mi preto opäť tlačia slzy do očí. Píšem si s Megi, ona je na maľbe na VŠVU a bála sa, že sa jej tam nebude páčiť, ale nakoniec sa jej tam páči, čo som moc rada. Bála som sa o ňu, lebo tam veľmi chcela ísť. Zároveň mi pripomína, o čo som a pripravila a pre je potom zo seba ešte horšie. V takýchto chvíľach sa mi zapína môj autopilot, ktorý mi hovorí, že to nevadí, že budem mať aspoň veľa času na prípravu na dizajn, možno aj nejaká brigáda, máme voľné štvrtky. Matej sa ma snažil utešiť, ale vedel, že nijak nemôže zmeniť to, ako sa cítim alebo čo si myslím. Toto ma dosť často týra, že ťažko mením pohľad na situácie v mojom živote, vždy to príde až po dlhšom čase, také to ... vyššie pochopenie. Takže teraz budem nejaký čas samú seba máchať v pocite, že som to načisto posrala a nezaslúžim si ani dýchať :P taká klasická JA ... panebože, musím sa z toho pozbierať ... akoby som si sama namlátila ...
... bože, zase nenormálne leje ...
