Mozaika myšlienok

     Júúch, konečne je slnečno. A celkom teplo. Hoci mne je zjavne menej teplo, ako zvyšku populácie a stále nosím štrikované návleky ako blázon, holé ruky neznesiem. A tá jar býva už cítiť vo vzduchu, hlavne na obed a poobede.

    A o šietstej je ešte celkom svetlo. Včera bolo krásne, kým som s týmto ubúdajucim svetlom čakala na autobus za M a počúvala prekrikovanie drozdov. Ten ich charakteristický škrekot mi neuveriteľne pripomína leto.
    A už sú snežienky!! Videla som ich v predzáhradkách a V mi dnes ukázal, že aj mi máme jednu v záhrade. Je trošku neduživá a má jeden jediný kvet, rastie na čudnom mieste, kde sa veľa dupalo. Presadím ju inam, keď odkvitne. Všimli ste si, ako kvety v bytoch nevoňajú? Mám v oknách nádherné orchidee, ale prídu mi neuveriteľne smutné bez vône. Človek bez slobody je ako ryba bez vody.
    Nechcem písať o smutných veciach, preto nebudem písať o škole, o samote a o tom, ako ma nepozývajú, keď si idú niekam sadnúť. Skľučujú ma spolužiaci, pofesori aj predmety.
    Ale s M je fajn, za to som rada. V utorok sme boli len tak na káve a preberali budúcnosť a ako by asi vyzeral náš bar. Zistila som, že môj by bol úchylný, v pivnici s čiernymi stenami, červenými kožennými sedačkami a modrými a červenými neónmi. A hral by tam Billy Barman a Katarzia (moja naj speváčka za posledné dva dni, neviem sa jej nabažiť :3 odporúčam celý jej album. Krista ... nejde mi pridať video, takže TU je odkaz). Tento týždeň mal meniny, dala som mu modrú polokošeľu, ktorá sa mu hodí. A vytlačila mu líščiu grafiku, ktorú som vyryla ešte minulý rok.

    A začala som znovu čítať, z čoho sa moc teším. Začala som Penou Dní od Borisa Viana. Neviem, či to bolo tým, že som dlho nečítala v češtine alebo bola ťažšie písaná, ale nečítala sa mi dobre. A prvá polovica ma nebavila, páčili sa mi ale tie surrealistické obrazy a sivé myšky s čiernymi fúzikmi. A dej sa mi nedal vnímať dobre, nakoľko má kniha mnoho kapitol, ktoré vykresľujú len určité momenty Colinovho života. Tú knihu si prečítam ešte raz za pár mesiacov.
     Teraz čítam Zlodejku kníh. Tiež v češtine a číta sa mi ľahšie. A teraz neviem, či som sa tak rozčítala po česky na Pene dní. Veľmi ma baví postava rozprávačky - Smrti. Tiež sa mi páči plynulejší dej, hoci Smrť s obľubou predbieha udalosti. Vraj nemá rada tajomstvá.
    A tiež poslednou dobou ulietam na materiálnych radostiach. Sú to čižmy a secondhandové úlovky - ľanová košeľa, biely kardigian, čierny sveter z ovčej vlny, tričko zo zamatovou prednou časťou a úchylné tričko s chrobákmi (aj s ucholakom :D ).

    Dnes má J 20. Ja mám o 6 dní. Mama chce, aby som strojila oslavu. Je to tak smutné. Nemám totiž veľmi koho pozvať. A nechcem ani oslavovať. Záleží snáď na tom, koľko mám rokov. Verím, že tí Podstatní, si na to spomenú, ostatné je jedno (ktovie, či si spomenú aj ONI, či to rátajú ... ). Takže dnešná noc bude chcieť byť party, hoci viem, že budem zase len mlčky sedieť a len občas sa zasmejem na F, ktorý bude robiť vtipy. Ale aj tak sa teším :)

                                                Pardon, dnes nejak nie som schopná súvisle písať.