V Danubiane je Hannes Mlenek a má famózne skice. Bežte sa pozrieť!
Čo ma zaujalo ...
1. Film Pozemsťan sa Vám možno bude zdať ako nuda. Je pravda, že sa tam v podstate "nič" nedeje (ehm ehm počkajte si na koniec). Chcela som napísať, že nič prevratné, ale to by som tento film dehonestovala, pretože je veľmi prevratný názorovo. Záleží na tom, čo si z neho vezmete. Určite ho ale radím do kategórie tých katarzných filmov, po ktorých rozmýšľate nad svojím životom, ale nie tak malicherne, ale nad svojim miestom vo svete.
V angličtine ho nájdete aj TU, s titulkami TU
2. Charles Fréger je francúzsky fotograf, ktorý cestoval 2 roky po 19 európskych krajinách. kde spoznával tamojšie pohanské rituály a snažil sa zachytiť ,, kmeňového ducha Európy ". Fotografie majú zobrazovať komplikovaný vzťah človeka a prírody a rôzne chápanie životných a prírodných cyklov v rozličných kultúrach. Cyklus týchto fotografii sa volá Wilder Man a viac ich nájdete TU. Fakt stoja za to!
3. Do pozornosti dávam túto podarenú chatu, ktorá sa nachádza v Západnej Virgínii a je poskladaná zo starých okien. Vytvoril ju pár umelcov (aké prekvapenie :P) , fotograf Nich Olson a dizajnérka Lilah Horwitz. Chata bola okrem iného postavená za 500 amerických dolárov, čo je cca 370 €. Celé je to drevostavba s množstvom prirodzeného svetla, v takom vidiecko-prirodzenom štýle. To ja rada :3
4. A na záver Lukid z tohoto videa s Carou.
V angličtine ho nájdete aj TU, s titulkami TU
2. Charles Fréger je francúzsky fotograf, ktorý cestoval 2 roky po 19 európskych krajinách. kde spoznával tamojšie pohanské rituály a snažil sa zachytiť ,, kmeňového ducha Európy ". Fotografie majú zobrazovať komplikovaný vzťah človeka a prírody a rôzne chápanie životných a prírodných cyklov v rozličných kultúrach. Cyklus týchto fotografii sa volá Wilder Man a viac ich nájdete TU. Fakt stoja za to!
3. Do pozornosti dávam túto podarenú chatu, ktorá sa nachádza v Západnej Virgínii a je poskladaná zo starých okien. Vytvoril ju pár umelcov (aké prekvapenie :P) , fotograf Nich Olson a dizajnérka Lilah Horwitz. Chata bola okrem iného postavená za 500 amerických dolárov, čo je cca 370 €. Celé je to drevostavba s množstvom prirodzeného svetla, v takom vidiecko-prirodzenom štýle. To ja rada :3
4. A na záver Lukid z tohoto videa s Carou.
.jpg)
Little bit
Viete, čo ma dnes vydesilo? Nečakala som, že sa mi to stane. Spomenula som si na Mareka. To nie je nič nezvyčajné, ale zrazu mi niečo vo mne povedalo: ,, ako asi vyzeral po tom, ako si VTEDY išla domov? " Zamyslela som sa len na sekundu. ,, Určite plakal. " A v tej chvíli sa mi zjavil jeho plačúci obraz. A takmer som sa v autobuse rozplakala s týmto obrazom. Cítila som zrazu tú istú bolesť a prázdno, ktoré som cítila v ten večer, čo som zostala sama. Pochytila ma panika. Ja som totiž mala niekoho, kto mi zahojil rany. On asi nie.
Táto dnešná cesta ma strašne vykoľajila. Vlastne som celá vykoľajená už nejakú dobu. Hrdosť na svoju prácu strieda nenávisť s jej obyčajnosťou. A ustanovila som si nové slovné spojenie - ,, byť poník ". Vychádza z tohto videa. Tá rybička je síce výstižnejšia, ale ,, byť poník " znie lepšie :3
A trochu som sa prestala báť príjmačiek. Netuším prečo. Ale som trochu rada, nerobilo mi to dobre. Niežeby som si tak verila, ale je zbytočné strachovať sa v predstihu. Kde sa vo mne ten pokoj berie ?!?
Škola hnevá, zrovna dnes som sa sťažovala mame. Sťažujem sa stále a každému. Hlavne Matejovi. Ako dobre, že ho mám. Inak by som bola sama. V škole asi ani nemám kamarátov. Asi určite. Niežeby som chcela mať nejaké prudko silné priateľstvá, ako napr. so Sisou, ale je fajn mať sa s kým porozprávať. Neviem, či som niekde neurobila chybu. Lívia, Zuzka aj Klára spolu chodievajú von. Mňa nevolajú.
Chcela by som ten krásny letný čas, s opekačkami a s ľuďmi, s ktorým som už síce prestala poznať, ale aj tak boli dôverne známy z dectva. V lete som nebola sama. Vždy tu bol niekto, kto sa o to (ne)priamo postaral. Pretože chcel, aby som tam bola.
Akurát pomáham Matejovi s Farbou. Je fajn, že majú tento predmet, len škoda, že len jeden semester. V konečnom dôsledku je farba pre pôsobenie v architektúre asi jedna z najdôležitejších vecí z vizuálneho hľadiska. Už len preto, že v tej budove budú nejaký ľudia a farba robí so psychikou divy :3
Pani veľrybu som urobila dávnejšie. Ale začala sa mi páčiť až teraz. A mám rada pesničky, ktoré ma vystihnú. Nestáva sa to často a v tomto ma nevystihlo ešte nič.
Táto dnešná cesta ma strašne vykoľajila. Vlastne som celá vykoľajená už nejakú dobu. Hrdosť na svoju prácu strieda nenávisť s jej obyčajnosťou. A ustanovila som si nové slovné spojenie - ,, byť poník ". Vychádza z tohto videa. Tá rybička je síce výstižnejšia, ale ,, byť poník " znie lepšie :3
A trochu som sa prestala báť príjmačiek. Netuším prečo. Ale som trochu rada, nerobilo mi to dobre. Niežeby som si tak verila, ale je zbytočné strachovať sa v predstihu. Kde sa vo mne ten pokoj berie ?!?
Škola hnevá, zrovna dnes som sa sťažovala mame. Sťažujem sa stále a každému. Hlavne Matejovi. Ako dobre, že ho mám. Inak by som bola sama. V škole asi ani nemám kamarátov. Asi určite. Niežeby som chcela mať nejaké prudko silné priateľstvá, ako napr. so Sisou, ale je fajn mať sa s kým porozprávať. Neviem, či som niekde neurobila chybu. Lívia, Zuzka aj Klára spolu chodievajú von. Mňa nevolajú.
Chcela by som ten krásny letný čas, s opekačkami a s ľuďmi, s ktorým som už síce prestala poznať, ale aj tak boli dôverne známy z dectva. V lete som nebola sama. Vždy tu bol niekto, kto sa o to (ne)priamo postaral. Pretože chcel, aby som tam bola.
Akurát pomáham Matejovi s Farbou. Je fajn, že majú tento predmet, len škoda, že len jeden semester. V konečnom dôsledku je farba pre pôsobenie v architektúre asi jedna z najdôležitejších vecí z vizuálneho hľadiska. Už len preto, že v tej budove budú nejaký ľudia a farba robí so psychikou divy :3
Pani veľrybu som urobila dávnejšie. Ale začala sa mi páčiť až teraz. A mám rada pesničky, ktoré ma vystihnú. Nestáva sa to často a v tomto ma nevystihlo ešte nič.
,, I'm too proud, for love
But with eyes shut
It's you I'm thinking of
I think I'm a
A little bit in love with you
But only if you're a little bit
Little bit, Little bit
In love with me
Oh ah "
Viem, že je to zlé. Snažím sa odstraňovať v sebe túto podmienenosť lásky. Robím (malé-)veľké kroky :)
Sail with me into the dark
Ahojte! Aktuálne mám dosť fofry, niežeby som toho mala v škole tak veľa, len ma veľmi nebaví, čo robíme, tak mi to potom ostáva na poslednú chvíľu :3 je to hlúpe, viem. Neposunuli sme sa nejak extra ďalej, teším sa obvykle len na psychológiu a dejiny súčastného umenia, lebo je to zaujímavé.
Na ateliéry ma zajtra čaká bodovanie modelovaných a kreslených lebiek, tak som zvedavá. Na piatkovom ateliéry sme robili zátišie so žehličkou, fľašou, žufankou, knihou, jablkom a drapériou, ktoré mi asi aj celkom vydalo a teraz máme robiť tušom bodkované zátišie z dvoch zelenín a vajca (oh, god, WHY?). Nemám pocit, že ma to tam posúva, ale vôbec. Som tam so sebou spokojná, žiadne výzvy ... ibaže ja nechcem ustrnúť na tomto bode, chcem byť lepšia a nie sa nechať učičíkať predstavou, že mi to stačí. Lebo nestačí ... Neviem sa rozhodnúť, či pôjdem na všvu na grafiku alebo na dizajn. Problém by sa vyriešil, keby som si dala len na STU -_-
Aww ... skoro by som zabudla. Definitívne si prestávam myslieť, že som prívetivý človek, hoci sa snažím. A mám vážne problém hľadať si priateľov. Lebo ak niekomu v škole pomáhate a zachraňujete ho a dotyčný aj tak miesto vás pozve chľastať na byt niekoho iného (človeka, ktorý s vami sedí), tak budete (budem) asi vážne divná. Vďaka za toto poznanie :3
Nemám rada dušičky, odkedy zomrela stará mama, tak sa všetko zmenilo. Mohla by so tvrdiť, že k horšiemu, ale tiež mi to aj niečo dalo ... momentálne neviem posúdiť, či viac dalo ako vzalo.
S Matejom je fajn, často sa doberáme, ale sme idioti podobným spôsobom, takže je nám hej :3
Z filmu God bless America (odporúčam)!
Neviem, či je to jeseňou, ale vrátila som sa späť k čiernemu oblečeniu a sivej. Som sivo-sivá. A založila som si tumblr, bude to fotodenník, tak snáď ma to neomrzí.
Na ateliéry ma zajtra čaká bodovanie modelovaných a kreslených lebiek, tak som zvedavá. Na piatkovom ateliéry sme robili zátišie so žehličkou, fľašou, žufankou, knihou, jablkom a drapériou, ktoré mi asi aj celkom vydalo a teraz máme robiť tušom bodkované zátišie z dvoch zelenín a vajca (oh, god, WHY?). Nemám pocit, že ma to tam posúva, ale vôbec. Som tam so sebou spokojná, žiadne výzvy ... ibaže ja nechcem ustrnúť na tomto bode, chcem byť lepšia a nie sa nechať učičíkať predstavou, že mi to stačí. Lebo nestačí ... Neviem sa rozhodnúť, či pôjdem na všvu na grafiku alebo na dizajn. Problém by sa vyriešil, keby som si dala len na STU -_-
Aww ... skoro by som zabudla. Definitívne si prestávam myslieť, že som prívetivý človek, hoci sa snažím. A mám vážne problém hľadať si priateľov. Lebo ak niekomu v škole pomáhate a zachraňujete ho a dotyčný aj tak miesto vás pozve chľastať na byt niekoho iného (človeka, ktorý s vami sedí), tak budete (budem) asi vážne divná. Vďaka za toto poznanie :3
Nemám rada dušičky, odkedy zomrela stará mama, tak sa všetko zmenilo. Mohla by so tvrdiť, že k horšiemu, ale tiež mi to aj niečo dalo ... momentálne neviem posúdiť, či viac dalo ako vzalo.
S Matejom je fajn, často sa doberáme, ale sme idioti podobným spôsobom, takže je nám hej :3
Z filmu God bless America (odporúčam)!
Neviem, či je to jeseňou, ale vrátila som sa späť k čiernemu oblečeniu a sivej. Som sivo-sivá. A založila som si tumblr, bude to fotodenník, tak snáď ma to neomrzí.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)