Little bit

    Viete, čo ma dnes vydesilo? Nečakala som, že sa mi to stane. Spomenula som si na Mareka. To nie je nič nezvyčajné, ale zrazu mi niečo vo mne povedalo: ,, ako asi vyzeral po tom, ako si VTEDY išla domov? " Zamyslela som sa len na sekundu. ,, Určite plakal. " A v tej chvíli sa mi zjavil jeho plačúci obraz. A takmer som sa v autobuse rozplakala s týmto obrazom. Cítila som zrazu tú istú bolesť a prázdno, ktoré som cítila v ten večer, čo som zostala sama. Pochytila ma panika. Ja som totiž mala niekoho, kto mi zahojil rany. On asi nie.

    Táto dnešná cesta ma strašne vykoľajila. Vlastne som celá vykoľajená už nejakú dobu. Hrdosť na svoju prácu strieda nenávisť s jej obyčajnosťou. A ustanovila som si nové slovné spojenie - ,, byť poník ". Vychádza z tohto videa. Tá rybička je síce výstižnejšia, ale ,, byť poník " znie lepšie :3
    A trochu som sa prestala báť príjmačiek. Netuším prečo. Ale som trochu rada, nerobilo mi to dobre. Niežeby som si tak verila, ale je zbytočné strachovať sa v predstihu. Kde sa vo mne ten pokoj berie ?!?
    Škola hnevá, zrovna dnes som sa sťažovala mame. Sťažujem sa stále a každému. Hlavne Matejovi. Ako dobre, že ho mám. Inak by som bola sama. V škole asi ani nemám kamarátov. Asi určite. Niežeby som chcela mať nejaké prudko silné priateľstvá, ako napr. so Sisou, ale je fajn mať sa s kým porozprávať. Neviem, či som niekde neurobila chybu. Lívia, Zuzka aj Klára spolu chodievajú von. Mňa nevolajú.
    Chcela by som ten krásny letný čas, s opekačkami a s ľuďmi, s ktorým som už síce prestala poznať, ale aj tak boli dôverne známy z dectva. V lete som nebola sama. Vždy tu bol niekto, kto sa o to (ne)priamo postaral. Pretože chcel, aby som tam bola.
    Akurát pomáham Matejovi s Farbou. Je fajn, že majú tento predmet, len škoda, že len jeden semester. V konečnom dôsledku je farba pre pôsobenie v architektúre asi jedna z najdôležitejších vecí z vizuálneho hľadiska. Už len preto, že v tej budove budú nejaký ľudia a farba robí so psychikou divy :3

     Pani veľrybu som urobila dávnejšie. Ale začala sa mi páčiť až teraz.  A mám rada pesničky, ktoré ma vystihnú. Nestáva sa to často a v tomto ma nevystihlo ešte nič.

            ,, I'm too proud, for love 

              But with eyes shut 

             It's you I'm thinking of 

            I think I'm a 

            A little bit in love with you 

                 But only if you're a little bit 

              Little bit, Little bit 

                 In  love with me 

             Oh ah "

Viem, že je to zlé. Snažím sa odstraňovať v sebe túto podmienenosť lásky. Robím (malé-)veľké kroky :)