Najprv sme boli v bare, kde sme hneď stretli Matejovu ex. Matej zutekal, boli sme prejsť, dosť nervačil, ale aspoň sme sa úprimne porozprávali. No, samotná zábava ... zhrniem to: jedna holka sa so mnou chcela biť, lebo som na ňu vraj zahlídala (podľa mňa to bolo preto, lebo s opätkami som vyzerala ako namyslená frnda, divila by si sa, ako na teba ľudia zmenia názor, keď má človek opätky. vysoké opätky!), ale matej ju poslali preč. Netušíš, ako ma to vydesilo, obvykle som so všetkými kámo, ale ona je vraj strašná intrigánka a všetci ju neznášajú. Na samotnej zábave sme boli sotva 5 minút, museli sme ratovať Alex, lebo nevedela ani stáť. Vonku sme sa bavili hlavne s Nikolou a jej priateľom, čo bola celkom sranda, lebo bola opilá a bolo vidno, kto u nich doma nosí nohavice:P Inak som sa s ňou stretla len 2x v živote, ešte kým som chodila na základku, ale strašne mi utkvela v pamäti, neviem prečo. Matejova ex okolo nás pár krát prešla, vždy na nás "nenápadne" pozrela. Bolo to dosť nepríjemné.
Okrem toho sa mi Matej priznal, že Veve ho uhryzla, kým sme spolu ešte nechodila. Má priateľa. Len mne to príde nechutné? Nejak už nemôžem prekusnúť ani tie jeho 4 ženy predomnou. Je to des, často rozmýšľam, či nie som len ďalšia čiarka ( ,, kolikrát člověk může mít rád tak opravdu z lásky? Dvakrát či třikrát to ne i jednou je dost. ") Myslím, že už chápem, prečo mužom tak záleží na pannách ...
Ani tie ostatné, ktoré ma nemajú rady za to, že som s ním. A nemám ani vo zvyku biť sa so ženami. Nemám ani vo zvyku, že musím zaháňať iné ženy. Nie som zvyknutá, že iné ženy sa správajú ako defky. Vždy, keď som toto musela od niekoho počúvať, smiala som sa tomu, brala som to ako niečo paranoidné a povrchné. Myslela som, že nikdy nebudem mať takýto bláznivý vzťah a nebudem nútená chovať sa ako žiarlivá krava. Myslela som, že ja si to proste ... nejak ... zariadim ... No ono to nejak zariadili ľudia v Matejovom okolí a teraz sa to deje mne. Ani trochu sa mi nepáči, čím sa stávam. Čo so mnou robí tento vzťah a okolnosti. Mám pocit, že viac plačem a bojím sa, než som šťastná. Plačem, keď už si ozaj nedokážem pomôcť. Nie som stavaná na súperenie s inými ženami, na to, že musím okolo Mateja "behať s kopiou" a bodať, aby som ich odohnala. Teatrálne viem, ale nejak tak sa cítim. Malo to byť predsa naopak, to on mal o mňa bojovať. Nehovorím, že za to môže, neviem, kto za to môže, ale je to hrozné ... Myslím ale, že to predpokladal. Na začiatku vzťahu hovoril, že nesmieme nikomu dovoliť, aby nám to pokazil. Už ani neviem, čo je normálne. Neznášam túto odpornú dobu ...
Nóó, takže dosť failový večer, čo vám poviem. Matej tiež uznal, že to bolo ,, pekne na pi*u!" :3 Tak ale držíme sa, snáď mi z toho už načisto neprepne ...
A inak, pochválim sa: za ten večer som sa naučila chodiť v tých čižmách, som na seba hrdá!
,, I 'm living in an age, whose name I don't know ... "
