Pomaturitné

    Takže po poradí. Akademický bol strašný zabijak, plakala som skoro každý deň (vždy doobeda:P). Môj pôvodný zámer bol, že si každý deň zopakujem 2 predmety. Dopadlo to tak, že som sa 6 dní učila dejiny umenie, literatúru asi 2, ale prišla som len do polovice, slovenčinu vôbec a  z technologie som ABSOLUTNE netušila o asi tretine otázok. A z dejín som toho tiež nestihla 19. a 20. storočie na SVK a v ČR a povypadávali mi nejaké veci zo starších období. Takže ste sa mi nemohli diviť, že v nedeľu, pred DVK a SJ som sa v noci skoro povracala.
    Ráno som bola maximálne zúfalá, nevedela som, či sa mám ísť vo vlaku učiť DVK alebo technologiu a len som prehltala vzlyky. Po príchode do školy som sa dozvedela, že idem z dejín (DVK) hneď prvá o 8:15, z čoho som bola už fakt pred zrúdením, až som sa dostávala do takého flegmatizmu, že strach. Boli na mňa milí, vytiahla so si barokovú maľbu, návrat k predmetu a figúre 2. polovice 19. storočia a z technologie fresku. Na prípravu som mala 30 minút, pričom mi dosť pomohli knihy, ktoré mi dali (cudzojazyčné s obrázkami, ale boli moja záchrana). Niekto by si povedal, že je to s nimi úplne ľahké, ale vždy musíte mať nejaké poznatky, lebo rozbor obrazu si nevycuciate z prsta, takisto ani strediská v Európe a ich charakteristiky, na druhej strane som vyčítala všetkých autorov:) Horšie to bolo s tou druhou časťou, tam som si vymýšľala až strach, vlastne som mala opísať pop-art, hyperrealizmus, nový objekt a novú figuráciu. O tom poslednom som nemala ani tušenie, tie predtým som nejak schopne opísala, pričom som elegantne obišla tú časť, kde som mala k smerom priradiť slovenských (!!!!) autorov. Novú figuráciu som hapkala, nakoniec ju za mňa celú povedala Jentnerová, pričom ja som sem tam doplnila niečo logické a prikyvovala som. Čo sa fresky týkalo, tak odomňa chceli niečo, čomu som vôbec nerozumela, takže to bolo tiež dosť vtipné:P Výsledná známka bola 1. a ja vôbec nechápem prečo, ale som z toho rada. Slovenčinu som už potom mala na saláme, samozrejme som si vytiahla niečo, čo som nevidela ani omylom, ale futurizmus, kubizmus a surrealizmus v poezii som si pamätala z minulého roka a rozklady básničiek ma bavia, takže super, opäť za 1. Po pondelku som potom maximálne poľavila, na nemčinu som sa vyprdla ale úúúplne, miesto toho som riešila, tak to pôjdeme zapiť, koľko nás bude a kde budeme spať. Nemčinu som dala na 2 s tým, že som skoro dostala hysterický záchvat počas prípravy (akosi mi došlo, že si som si ozaj mohla pozrieť aspoň niečo) a bolo to na mne dosť vidieť. Popisy obrázkov a počasie som dala, hoci téma o zmenách podnebia bola na mňa veľa. A veľa bola tiež otázka, či známky dokážu motivovať, to už som bola ozaj v koncoch, po slovensky som o tom vedela, ale ako obvykle som nevedela v nemčine vyjadriť zložité myšlienky, takže som len vyvaľovala oči a tvárila sa maximálne zdesene:P  Najlepšia bola Dominika, ktorá musela dať NJ na 3, aby prešla. Už keď vyšla z triedy strašne plakala a keď nás zavolali na výsledky, plakala ešte viac, držala som ju za ruku a v tej chvíli mi bolo úplne jedno, či budem ja sama 4,  myslela som hlavne na to, ako dopadne ona a bol úžasný pocit v istom zmysle, lebo prvý krát za dlhý som sa plne koncentrovala na šťastie niekoho a iného môj problém mi zrazu prišiel ... nedôležitý, pretože na tom skutočnosti ani nezáležalo, bolo to jedno ... Keď jej povedali, že prešla, tak začala strašne plakať, bola úplne zosobnenie radosti a vďaky, jedna z najkrajších vecí, aké som kedy videla. Z nie to divne. Videla som proste čistú emóciu ...
    Ďalšou čistou emóciou boli tie nervy, keď tak strašne lialo a my sme stále nevedeli, kam a s kým pôjdeme. Nakoniec som to vyriešila veľmi razantne a to, tak, že sme sa vysrali na všetkých, išli sme po Templára (Romantik) na stanicu a išli sme do Tarifu (ubytovňa, ktorú sme hľadali v daždi asi celý život, totálne sme zmokli a myslela som, že Sisa ma zabije). Nakoniec sme dorazili a úplne kvalitne sme sa ožrali. Bol to večer úprimných rozhovorov, ale aj na tému 2. sv. vojna, Pán prsteňov, svetová výroba zbraní, šerm a podobné. Vôbec som ten večer neľutovala, lebo dopadol najlepšie, ako sa dalo. A stiahli sme toho nenormálne veľa a ráno nám nič nebolo:)