Rozhodnutia

,, o živote, o vzťahoch, o postojoch a zásadách, o odvahe, o viere a o tom, že na cti a čestnosti záleží, že to nie je len o nás, ale aj o druhých, o veciach, na ktoré sú skutočne dôležité, o bojoch a úsilí, o ktorom vieme, že nebude docenené a že ho nepochopia, o tom, ako milujeme všetko zradné a zrádzame milované, o vyššom dobre, keď sa musíte hrať na Froda a ide vás z toho rozhodiť, pretože rozum a cit skrátka nikdy nechodia ruka v ruke . A ďakujem, že mi pomáhaš a počúvaš moje výlevy:) aspoň mám pocit, že nikdy nie som sama. "


     Môj status zo včerajšku. Ďakujem v ňom Templárovi, je mojím balzamom na dušu. Mám rada naše večerné rozhovory, obvykle mi pomáha riešiť dôležité otázky a rozhodnutia ohľadom môjho vzťahu. 
     Môj rozpadajúci sa vzťah je vec známa, lenže začína sa rozpadať tak dosť vážne. Marek sa zmenil, zmenila ho tá vec v rodine, nevie sa s tým vysporiadať, nedá sa s ním, ani si neviem spomenúť, kedy bol naposledy šťastný ... Našlo by sa toho veľa, ten vzťah ma doslova ubíja, cítim to ... Ale ja som si povedala, že ho v tom nenechám. Nie teraz. Že ho mám natoľko rada, že mu teraz neublížim ešte viac, ako mu bolo ublížené, že mu nezlomím srdce a zostanem s ním, kým sa situácia nevylepší, hoci neviem, kedy to bude. 
     Celé by to nebolo také vypäté, keby sa do môjho života nezačal miešať niekto tretí - nazvyme ho Dotyčný. Povedzme, že čím viac sa s ním spoznávam, tým si s ním viac rozumiem. Kradne my myšlienky, vtiera sa do nich, hoci by vôbec nemali patriť jemu ... A čím som bližšie k nemu, tým som ďalej od toho svojho. Tým viac ma to láka. Okrem toho sa s ním bavím rada, pretože rozumieme svojim svetom, pretože sú si tak podobné, nechcem prísť o jeho kamarátstvo, je to jediné vykúpenie. Hoci minule sme si opitý sľúbili, že sme naďalej len dobrí kamaráti. Ibaže reči sa hovoria a chlieb sa je ... Ide nám to samé, bez toho, aby sme to nejak cielene vyhľadávali. Bolo by inak super, ale nie v tejto situácii ... 
     Takže bojujem ako Frodo s Prsteňom, pričom Templár, je môj Sam. Viem, že keď sa s týmto raz Marekovi priznám, nebude to vidieť takto hrdinsky, bude to brať ako klamstvo alebo čo, hoci je to jedna z najúprimnejších vecí, aké som v živote asi urobila, odopieram si vlastné túžby, pre jeho blaho. Alebo to tak volám iba ja? Nie je skôr nejaká odporná hra? Už ani neviem, čo je správne. Väčšinou si volíme medzi správnym a ľahkým, ale ja mám pocit, že už nič nie je správne pre nikoho a nič z ponúkaného nie je ľahké. Buď zničím jeho alebo seba, buď teraz alebo neskôr ... A ľahké ... nedokážem mu ublížiť, je to ťažké, ale ťažké je aj neublížiť a zostať, niekedy mám pocit, že to nevydržím.
     Musím ale zostať verná svojim zásadám, ktoré som si určila. Aspoň sa na seba budem môcť pozrieť do zrkadla a jemu do očí a to čestne, že bojujem za to, čo z nás zostalo, pretože mi na ňom záleží natoľko, aby som mu nezlomila srdce. Myslím, že počkám, kedy budem tomu rozhodnutiu stáť zoči-voči a nebudem môcť ustúpiť a to ma zároveň dovedie k pravému rozhodnutiu, než už bude akékoľvek ... Aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že  ma to jedného dňa víde draho ...
      Tak potom sa stane, že sa teším aj neteším na piatkovú opekačkua som zmätená, pretože alkohol robí svoje s rozumom aj citmi a sľub sa môže stať slovami vo vetre.  A aby bol ten kontrast dkonaný, mám prestať u Mareka a potom sním ísť na Pivnú 13tku. 

                                                                                                 Držte mi palce myslím, že z tejto zapeklitej situácie sa tak skoro nevymotám. Myslím, ale že sa to vyrieši, ak na o nebudem tlačiť a priveľmi na to myslieť. Kiežby to šlo, je to ako nemyslieť na slona ...