Stratená
Som skrátka stratená v tento večer. Stratená v mori inšpiratívnych citátov pre kreatívne typy, ktoré sa snažím nezlúčiteľne spojiť s ideou mojej maturity. Nejde to, nedarí sa. A možno na to len pozerám moc hodín. Dnešná konzultácia mi skrátka vôbec nepomohla, takže som naďalej zostala uväznená vo svojom divokom (navonok uhladenom a inteligentnom) koncepte, z ktorého sa neviem vymotať. Problém je, že sa nedá sedieť jedným zadkom na dvoch stoličkách. Hlavne keď si nie ste istý na akej stoličke chcete vlastne sedieť a akým spôsobom. Myslím, že najprv budem kresliť zvieratká a potom k nim napasovať citácie nejakými zložitými logickými asociáciami. To zas bude.
Inak to bol dnes nudička deň. Ráno som bola schopná schopná zlúčiť jógu a raňajky len s neskorším autobusom, ale aspoň som mala dobrý pocit a z toho aj dobrú náladičku. Tá ma po príchode do školy trochu prešla, lebo ma zas prepadol lúzerský pocit, pod Sisiným vplyvom (:DD), ale potom nás zas celý deň bavila svojimi postrehmi, kecmi a prudkou úprimnosťou. Och, dnes som jedla peľ. Sú to také granulky, ktoré divne páchnu a človek má byť po nich super zdravý. Tak nejak som čakala, že bude sladký, ale nebol. Nebol veľmi chutný. Proste, nikdy viac.
A aby som nezabudla, v stredu mám konzultácie u dekana mojej fakulty na pedagogickej. Skoro ma uhlo. Bojím sa, že to nedám a že budú na mňa zlí.
Malá ochutnávka z Remini, veľmi predbežná zatiaľ:)
A strašne si ulietam na tomto:
Inak to bol dnes nudička deň. Ráno som bola schopná schopná zlúčiť jógu a raňajky len s neskorším autobusom, ale aspoň som mala dobrý pocit a z toho aj dobrú náladičku. Tá ma po príchode do školy trochu prešla, lebo ma zas prepadol lúzerský pocit, pod Sisiným vplyvom (:DD), ale potom nás zas celý deň bavila svojimi postrehmi, kecmi a prudkou úprimnosťou. Och, dnes som jedla peľ. Sú to také granulky, ktoré divne páchnu a človek má byť po nich super zdravý. Tak nejak som čakala, že bude sladký, ale nebol. Nebol veľmi chutný. Proste, nikdy viac.
A aby som nezabudla, v stredu mám konzultácie u dekana mojej fakulty na pedagogickej. Skoro ma uhlo. Bojím sa, že to nedám a že budú na mňa zlí.
Malá ochutnávka z Remini, veľmi predbežná zatiaľ:)
A strašne si ulietam na tomto:
Still alive
Och, neverím tomu, že som sa sem dopracovala. Na Miškin podnet. Ďakujem a nielen za dokopanie napísať post:) S niektorými ľuďmi sa skrátka bežne nebavím, iba raz za čas a potom to stojí za to. Niekedy to až prekvapí ...
A novinka noviniek: Ukončila som školu!!! Wóóóu, už nie som študent. Tearz už "len" zmaturovať. Čo sa toho ukončovania týka, nikomu by som nepriala posledné dva týždne. Skladali sa z nervačenia, nespania, nejedenia, pracovania do rána, kreslenia, neskonalého nadávania na celý profesorský zbor, zúfalosti, exportovania a rendrovania video v Adobe Premieri, nad ktorým som si, priznávam, niekoľko krát poplakala. Myslím, že viacerí z mojich radov boli na konci zo silami. Vlastne celkovo sme tak rozpačito ukončili tento ročník. Bolo nám to jedno, mám pocit. Z môjho hľadiska som očakávala, že ja dopadem horšie, prekvapivo niektoré veci, v ktoré som neverila dopadli dobre. A niektoré nie:D Každopádne teraz horsa na maturity, Remini už volá, čaká a ja prudko rozbieham prvé 4 návrhy. Teda ... rozbieham ... vlastne to mám celé viac-menej vymyslené, ale bodla by nejaká tá podporno-usmerňujúca konzultácia, ktorá by mi napovedala, od čoho by som sa mohla odpichnúť. Zatiaľ si teda perokresbujem a ryjem lino.
Čo sa ešte školy týka, začína mi dochádzať, že sa to celé končí a je mi z toho smutno. Hlavne kvôli ľuďom priateľom. Iných nemám. Nie takých, s ktorými by som sa tak chápala. So Sisou máme čoraz častejšie takéto nostalgické chvíľky, hrozné pomyslieť.
A čo Marek. Na tým vzťahom sa snažím nezamýšľať. Nechávam ho len tak. Plynúť. Rozmýšľanie bolí, lebo skalná logika iba dokazuje tú úžasnú neperspektívnosť. Takže si zatiaľ budem užívať, čo to dá, kým nepríde nejaké znamenie. Je to tak jednoduchšie. Teda bolo by, keby sa okolo mňa nemotali slobodní muži, s ktorými si podivuhodne rozumiem, pijem s nimi (ten horší prípad) alebo sa s nimi doťahujem.
Nie, neudialo sa nič nové, len som možno viac spoznala zopár ľudí, na viacerých som si utvorila názor, ďalších strácam a iní zase prichádzajú. Mení sa mi svet.
Ale aspoň že je konečne teplo. ,, Mám novou jarou novú krv ..." Pokúšam sa dať zas dokopy, po týchto dvoch týždňoch, ale aj tak celkovo. Rána začínam jógou, raňajkami (!!!! to nebývalo), pijem 2l vody denne, tak ako sa má, jem 5 krát denne a večer korčulujem. A snažím sa byť super a pozitívna. Hádam sa ma to bude držať:)
A kaštieľ je momentálne úžasné miesto. Inak to tu N.E.Z.N.Á.Š.A.M!! Dnes som si uvedomila, aká som bola hlúpa, keď som si myslela, že mi budú Hrnčiarovce chýbať len kvôli Marekovi. Chýbajú mi kvôli všetkým. Vždy som mala ísť k kým von, kedykoľvek som si zmyslela, ale nevážila som si to, bolo to samozrejmé, ale teraz som viac sama ako kedykoľvek predtým.
A novinka noviniek: Ukončila som školu!!! Wóóóu, už nie som študent. Tearz už "len" zmaturovať. Čo sa toho ukončovania týka, nikomu by som nepriala posledné dva týždne. Skladali sa z nervačenia, nespania, nejedenia, pracovania do rána, kreslenia, neskonalého nadávania na celý profesorský zbor, zúfalosti, exportovania a rendrovania video v Adobe Premieri, nad ktorým som si, priznávam, niekoľko krát poplakala. Myslím, že viacerí z mojich radov boli na konci zo silami. Vlastne celkovo sme tak rozpačito ukončili tento ročník. Bolo nám to jedno, mám pocit. Z môjho hľadiska som očakávala, že ja dopadem horšie, prekvapivo niektoré veci, v ktoré som neverila dopadli dobre. A niektoré nie:D Každopádne teraz horsa na maturity, Remini už volá, čaká a ja prudko rozbieham prvé 4 návrhy. Teda ... rozbieham ... vlastne to mám celé viac-menej vymyslené, ale bodla by nejaká tá podporno-usmerňujúca konzultácia, ktorá by mi napovedala, od čoho by som sa mohla odpichnúť. Zatiaľ si teda perokresbujem a ryjem lino.
Čo sa ešte školy týka, začína mi dochádzať, že sa to celé končí a je mi z toho smutno. Hlavne kvôli ľuďom priateľom. Iných nemám. Nie takých, s ktorými by som sa tak chápala. So Sisou máme čoraz častejšie takéto nostalgické chvíľky, hrozné pomyslieť.
A čo Marek. Na tým vzťahom sa snažím nezamýšľať. Nechávam ho len tak. Plynúť. Rozmýšľanie bolí, lebo skalná logika iba dokazuje tú úžasnú neperspektívnosť. Takže si zatiaľ budem užívať, čo to dá, kým nepríde nejaké znamenie. Je to tak jednoduchšie. Teda bolo by, keby sa okolo mňa nemotali slobodní muži, s ktorými si podivuhodne rozumiem, pijem s nimi (ten horší prípad) alebo sa s nimi doťahujem.
Nie, neudialo sa nič nové, len som možno viac spoznala zopár ľudí, na viacerých som si utvorila názor, ďalších strácam a iní zase prichádzajú. Mení sa mi svet.
Ale aspoň že je konečne teplo. ,, Mám novou jarou novú krv ..." Pokúšam sa dať zas dokopy, po týchto dvoch týždňoch, ale aj tak celkovo. Rána začínam jógou, raňajkami (!!!! to nebývalo), pijem 2l vody denne, tak ako sa má, jem 5 krát denne a večer korčulujem. A snažím sa byť super a pozitívna. Hádam sa ma to bude držať:)
A kaštieľ je momentálne úžasné miesto. Inak to tu N.E.Z.N.Á.Š.A.M!! Dnes som si uvedomila, aká som bola hlúpa, keď som si myslela, že mi budú Hrnčiarovce chýbať len kvôli Marekovi. Chýbajú mi kvôli všetkým. Vždy som mala ísť k kým von, kedykoľvek som si zmyslela, ale nevážila som si to, bolo to samozrejmé, ale teraz som viac sama ako kedykoľvek predtým.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)