Ale teraz vážne: úprimne ďakujem tým, ktorý mi aspoň radšej napísali správu:) špeciálna vďaka patrí Est, ktorá zavolala, Sise, ktorá nezabudla a Zuzke, ktorá si nebola istá, či mám narodeniny dnes. Nejde o to, aby to všetci vedeli, ale aby som ja videla, že ste si spomenuli. Aj keď len vďaka FB, ale dali ste si tú námahu a aspoň som stála za zavolenie alebo správu:)
S našimi som dnes moc nebola, lebo prišli neskôr a ja som mala ísť na skorý bus. Mama teraz stále hovorí o novej práci ... páči sa jej tam. To je fajn, možno sa teraz všetko vráti späť do starých koľají. U nej. U mňa len ťažko, dnes totiž prišli moje výsledky. Mám reumu. Nejaký špeciálny typ, ktorý reaguje na prostredie a fyzické aktivity, tvrdila, že to nemusí byť také zlé ... nejak neviem, čo si mám teraz počať. Dosť dlho okolo toho chodila, kým mi to povedala. Bála sa. Už len to napovedalo, že sa nemám moc na čo tešiť .... Nakoniec je možno dobre, že nie som na VŠVU, keby som bola prijatá a potom musela odísť, tak by ma to mrzelo viac.
Takže do mesta som išla v trochu čudnom rozpoložení. Dnes sme mali ísť s Marekom a s ostatnými do kina. S Marekom som sa stretla ešte predtým, ale bolo to trochu čudné, teda ... najprv fajn, ale potom bol zase smutný. Strašne by som mu chcela pomôcť, ale neviem ako. On sám povedal, že nevie, čo mu je, že má nejaké čudné obdobie, že možno je to počasím. Jasné, počasím. Nakoniec som radšej zmenila tému. Od Sesslera sme išli aj s Cufom do Aury, kde sme sa stretli s Monikou a Paťom. Nikdy neviem, čo si mám o ňom myslieť, lebo sa spolu nikdy nebavíme. A hoci je Monika kamarátka, k nemu nemám asi ani veľmi pozitívny vzťah, hoci vie zaujímavo a vtipne rozprávať, ale tie jeho večné bitky a futbal o ňom hovoria viac. V Aure bola celkom zábava, hoci som ich veľmi nepočúvala.
V kine sme boli na Mechanickom pomaranči. Páčilo sa mi, akí ľudia sa na ten film pozbierali. Prišlo veľa punkerov, oikáčov, intelektuálov a alternatívnych ľudí .... a bolo nás tam celkom dosť. Mám rada takúto spoločnosť, pretože sú zaujímavý už len na pohľad a nenudia ma.
Ten film som videla prvý krát, bol mi opisovaný ako viac brutálny (v zmysle násilný), ale keby som nemala trochu popité, tak by som asi chápala inak a bola by som uhnusená. Každopádne to bola najzaujímavejšia vec, čo som videla za posledné mesiace a určite ho odporúčam, len buďte pripravení na psycho a násilie. Inak bol na tú dobu dosť odvážny, obzvlásť ma tak bavila postava rozprávača a spôsob vyjadrovania. Bolo také nadnesené a stojené.
Dosť zlá bola ale cesta z filmu, lebo Cufo sa zas najebal. Nechápem, ako sa môže vždy tak neuveriteľne strieskať, keď pije zarovno s nami. Problém ani tak nie je to, že sa opije, ale to, že robí pičoviny a treba naňho dozerať, aby neskočil do Trnávky, do auto, pod vlak, nerozbil si telefón, nenarazil do steny ... takže potom to vyzeralo tak, že ja som išla sama a Marek musel ísť s ním. Proste celé zle, asi 2 hodiny sme ho striedavo opatrovali. Okrem iného bol už dosť sprostý a drzý. Vždy je to tak, že niekam ideme a on to dojebe, lebo sa musíme oňho starať. Už ma to proste nebaví, že som ignorovaná a prehliadaná Marekom preto, lebo sa naňho musí dávať pozor. Dnes to mal byť predsa môj deň ... Strašne som nasraná, za tento večer. Cestou domov som rozmýšľala, čo mám robiť, ale neprišla som na nič iné, len na to, čo už viem. Že vôbec nie som odvážna, keď ide o vážne veci a že sa bojím zmien, hoci nemyslím, že by mi z dlhodobého budúceho hľadiska nejak extra uškodili. Skôr naopak. Bolo by fajn vedieť, či by boli veci skutočne také, aké sa mi javia teraz, či by to bolo také ako predstavy ... to ma láka.
Inak, viete čo? Zistila som, že mi prestalo chutiť fajčiť. Zaujímavé .... a Google bol na mňa dnes milý:D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára