Začiatok konca
Ahojte, zvieratká! So presťahovaná a nejde mi doma net, takže to bude asi mesiac dosť chabé s mojimi príspevkami. No, ale kým som v škole, čo bude asi tak 3 dni, budemprispievať. Potom asi v januári podám trojtýždňový vianočný report v troch príspevkoch, som sa práve rozhodla.
Takže, ku Krupej. No ... bývanie je fajn, hoci je ešte stále všade bordel a ja som odložila moju paletovú postel, šatník a všetky vecičky na neurčito, teda ... na neurčito. Keď príde Sis v lete k nám, tak izba už bude hotová. Čo sa týka Krupej ako obce: objavila som už 3 krčmy, troje potraviny, Adimed, liehovar, kostol, soc. zariadenie zariadenie pre ženy, obecný úrad, lekáreň a samozrejme kaštiel. Inak, pri prechádzke som zistila, že som vtedy, pred troma rokmi nebola v Hornem Krupej, ako som si myslela, ale tu. Sranda! Ale späť ku kaštieľu. No ... je úúplne dokonalý! Má záhrady, kde sú niečo ako rybníčky smostami a je tam obrovský strom, s takým hrubým kmeňom, že ho ani zďaleka neobčiahnem. Teším sa na jar a na leto, ako tam budem chodievať. Bude to super. Keď som sa ale vrátila domov, cítila som sa tak sama ako ešte nikdy predtým. Nikoho tu nepoznám, s nikým nejdem von ... a nikto nejde von so mnou. A pri mojej plachosti budem chodiť von sama ešte veľmi dlho. Ach.
A ani s Marekom tak často nie som. Vlastne len včera, na chvíľku. Bojím sa, aby toto nebol začiatok konca nášho vzťahu. Momentálne sa ho strašne držím, som ako pijavica, lebo on je to jediné známe, tak dôverne a upokojujúco známe v tejto pustatine vzťahov. Tak strašne sa bojím ... nikdy som sa tak panicky nebála samoty ako teraz.
V škole to tiež nie je bohviečo, lebo sa všetci máme tragicky z mužov: z otcov, bývalých mužov a budúcich bývalých mužov a vynikajúco to na seba prenášame. Fakt krásne. Inak, minulý utorok sme mali kapustnicu a zakotvili sme s Meškom, takže bolo super. Aspoň niečo. Ale zo Sisou sme zas mali nostalgiu, že budúci rok už spolu asi skôr nebudeme ako budeme a že si budeme strašne chýbať, ty kokos, vôbec si to neviem ani predstaviť teraz, že by som nemala by s babami na odbore, že už sa spolu nebudeme baviť o mužoch, jesť spolu, ohovárať grafikov ...
Okrem iného som sa dozvedela, že mňa a moje návrhy na kérky pozná už dosť ľudí a že Braňo vo mne začína vidieť konkurenciu. Super, ty kokos! Ja som si celý čas myslela, že je kámo, že sme proste partneri a nie, že on sa desí za mojím chrbtom. Mala som zas veľmi romantickú predstavu o svete, že uňho raz budem pracovať a že on bude na mňa hrdý. Nie, on sa ma asi pokúsi dať dole. Krása fakt! Čakala som, kedy sa vyfarbí, aj s tou jeho úžasnou milosťou a teraz to tu mám. Sranda, hovorí sa, že keď je človek až príliš dobrý, tak zostane sám. Lenže ja som neni príliš dobrá, preboha. Som šedivý priemer a ešte aj s chybami! Marek povedal, že by ma to malo tešiť, že sa ma bojí, ale ja si prídem ako oklamaná. Ja predsa nechcem byť jeho sok! Môjbože a to keď si predstavím, že som odtiaľ odchádzala s tým, že som asi neschopná ... a ono to bolo pritom úplne inak. No, fajn, mám zbortenú ďalšiu z mojich utópických ilúzií o svete.
Takže, ku Krupej. No ... bývanie je fajn, hoci je ešte stále všade bordel a ja som odložila moju paletovú postel, šatník a všetky vecičky na neurčito, teda ... na neurčito. Keď príde Sis v lete k nám, tak izba už bude hotová. Čo sa týka Krupej ako obce: objavila som už 3 krčmy, troje potraviny, Adimed, liehovar, kostol, soc. zariadenie zariadenie pre ženy, obecný úrad, lekáreň a samozrejme kaštiel. Inak, pri prechádzke som zistila, že som vtedy, pred troma rokmi nebola v Hornem Krupej, ako som si myslela, ale tu. Sranda! Ale späť ku kaštieľu. No ... je úúplne dokonalý! Má záhrady, kde sú niečo ako rybníčky smostami a je tam obrovský strom, s takým hrubým kmeňom, že ho ani zďaleka neobčiahnem. Teším sa na jar a na leto, ako tam budem chodievať. Bude to super. Keď som sa ale vrátila domov, cítila som sa tak sama ako ešte nikdy predtým. Nikoho tu nepoznám, s nikým nejdem von ... a nikto nejde von so mnou. A pri mojej plachosti budem chodiť von sama ešte veľmi dlho. Ach.
A ani s Marekom tak často nie som. Vlastne len včera, na chvíľku. Bojím sa, aby toto nebol začiatok konca nášho vzťahu. Momentálne sa ho strašne držím, som ako pijavica, lebo on je to jediné známe, tak dôverne a upokojujúco známe v tejto pustatine vzťahov. Tak strašne sa bojím ... nikdy som sa tak panicky nebála samoty ako teraz.
V škole to tiež nie je bohviečo, lebo sa všetci máme tragicky z mužov: z otcov, bývalých mužov a budúcich bývalých mužov a vynikajúco to na seba prenášame. Fakt krásne. Inak, minulý utorok sme mali kapustnicu a zakotvili sme s Meškom, takže bolo super. Aspoň niečo. Ale zo Sisou sme zas mali nostalgiu, že budúci rok už spolu asi skôr nebudeme ako budeme a že si budeme strašne chýbať, ty kokos, vôbec si to neviem ani predstaviť teraz, že by som nemala by s babami na odbore, že už sa spolu nebudeme baviť o mužoch, jesť spolu, ohovárať grafikov ...
Okrem iného som sa dozvedela, že mňa a moje návrhy na kérky pozná už dosť ľudí a že Braňo vo mne začína vidieť konkurenciu. Super, ty kokos! Ja som si celý čas myslela, že je kámo, že sme proste partneri a nie, že on sa desí za mojím chrbtom. Mala som zas veľmi romantickú predstavu o svete, že uňho raz budem pracovať a že on bude na mňa hrdý. Nie, on sa ma asi pokúsi dať dole. Krása fakt! Čakala som, kedy sa vyfarbí, aj s tou jeho úžasnou milosťou a teraz to tu mám. Sranda, hovorí sa, že keď je človek až príliš dobrý, tak zostane sám. Lenže ja som neni príliš dobrá, preboha. Som šedivý priemer a ešte aj s chybami! Marek povedal, že by ma to malo tešiť, že sa ma bojí, ale ja si prídem ako oklamaná. Ja predsa nechcem byť jeho sok! Môjbože a to keď si predstavím, že som odtiaľ odchádzala s tým, že som asi neschopná ... a ono to bolo pritom úplne inak. No, fajn, mám zbortenú ďalšiu z mojich utópických ilúzií o svete.
Lívia a grafičky dopadli na konzultáciach dobre, čo bola ďalšia rana. Teda okrem Majky, čo je irónia, lebo ju som považovala za najväčšieho soka a teraz to vyzerá, že zrovna my dve sme mimo hry. Vyčítali jej neosobnú kresbu, to isté čo mne. Nerozumiem tomu, lebo všetci si o našich prácach myslia presný opak a boli sme považované viac-menej za favoritov.
Takže sa dá povedať, že mi teraz veľmi nedarí. Alebo darí v istom zmysle. Ironickom zmysle. A to , že mi nejde net má ale aj jednu výhodu: robím na klauzúrach, takže sa asi budete mať na čo tešiť.
Takže sa dá povedať, že mi teraz veľmi nedarí. Alebo darí v istom zmysle. Ironickom zmysle. A to , že mi nejde net má ale aj jednu výhodu: robím na klauzúrach, takže sa asi budete mať na čo tešiť.
Každopádne je toto začiatok konca môjho starého života, čo sa týka kamarátov a školy, čo je vlastne celý môj život, takže celkom zvedavá, čo ma ešte ... postihne ...
A keby som sa sem nedostala, tak šťastné a veselé a držte palce, aby som tu niekoho
spoznala. Hlavne niekoho s netom, aby som sa sem počas prázdnin dostala:P
spoznala. Hlavne niekoho s netom, aby som sa sem počas prázdnin dostala:P
Nové svetlo
Dnes som zostala doma a pomáham našim zbaliť všetky veci do Krupej. Takže dnes vyprosťujem veci z mrazáku a už mám dosť dochrámané ruky. Včera som sa dozvedela, že už máme kupcu na dom. Najprv som sa nepotešila, ale potom som si uvedomila, že predajom sa vyplatí úver a zase bude lepšie. Ale predsa, prežila som tu svoje dectvo, celý svoj doterajší život. Aká irónia. Akoby sa mi oddeľoval detský svet od dospelého. Tam budem môcť začať odznova. Bez všetkých tých chýb a všetkého zlého, čo sa stalo za posledné roky. Proste len zabudnúť ... Aj keď ... ako On raz povedal ,, ... všetky tie veci zostanú v tebe, bude to v tebe a dá ti to iný pohľad. Ty predsa žiješ 2 svety, tento a ten druhý. Nikdy už nebudeš ako predtým. Nezabudni ale, že sa nesmieš definovať tým, kým si bola, ale nesmieš na to ani zabudnúť, pre ten druhý pohľad, pre to, čo ti dalo i vzalo, pre úctu k druhým, pre pochopenie, pre silu ... "
Som rada, že dnes nie som v škole, kvôli tým pocitom, čo teraz mám z odboru. Dúfam len, že ma to rýchlo prejde, lebo nemôžem takto vymeškávať večne.
Teším sa na nových ľudí, budúcu novú izbu, na kaštieľ, na to, že budem možno zase chodiť von s Filipom, na potok za domom a na letné večerné prechádzky po roliach, na ateliér ...
A dnes nám zadali klauzúry. Téma je fajn, dosť som sa jej obávala, ale znie: SVIETIDLO s použitím papiera a iného materiálu. Niečo pre inšpiráciu:
Som rada, že dnes nie som v škole, kvôli tým pocitom, čo teraz mám z odboru. Dúfam len, že ma to rýchlo prejde, lebo nemôžem takto vymeškávať večne.
Teším sa na nových ľudí, budúcu novú izbu, na kaštieľ, na to, že budem možno zase chodiť von s Filipom, na potok za domom a na letné večerné prechádzky po roliach, na ateliér ...
A dnes nám zadali klauzúry. Téma je fajn, dosť som sa jej obávala, ale znie: SVIETIDLO s použitím papiera a iného materiálu. Niečo pre inšpiráciu:
O vine
No, posledné dni zo seba nemám vôbec dobrý pocit ani ako z umelca a ani ako z človeka. Ide o konzultácie a o úprimnosť medzi ľuďmi, lebo mi výčitky drásajú nervy.
Konzultácie nedopadli nijak slávne, akurát som svojim referovaním podesila grafičky. Sorry baby! Takže konzultácie v skratke: bolo to napiču. Vlastne Sitáková mi dala vtedy taký malý prezdrb, takže teraz som bola obrnená. Niektoré veci sa mu páčili, zjebal mi všade anatómiu, ale to tak, že pod čiernu zem. A že mám veľké medzery, ale základ mám dobrý ... skrátka sa tento rok sa s VŠVU lúčim a ešte mi je to aj jedno. Nie úplne, ale prekvapivo dosť. A som vďačná Siti za rozhovor v kabinete, lebo tam by som to nezvládla. Doma som zožrala čokoládu a pozerala som sa von oknom ako sneží.
Prípadne prekvapím na prijmačkách, ale to si nemyslím. Alebo ... nech sa poserú všetci aj so svojimi školami. Kto tvrdí, že keď ma nevezmú na vysokú, že nie som dobrá? To je len taká debilná dogma u nás, na ŠUPke ... Škola nie je nič. Akurát by ma možno posunula ďalej, to by som bola rada, zas si neklamme, ale ísť ďalej sa dá aj bez nej. Išla by som pracovať, do nejakej agentúry, robiť vlastné projekty ...
Ďalšou vecou je, že si rozosieram vzťahy s ľuďmi. Ide o Mišku, že tu bola a potom sa ma na rovinu opýtala, čo viem a ja som jej povedala. Teraz ma to ničí, že som držala hubu a nepovedala som to vtedy. Napriek tomu si myslím, že som spravila dobre, len mám výčitky pre ostatnými. Ja neviem ... oni by to asi povedali a teraz mám pocit, že som zradila. Akoby si na mňa ukazovali, tie pohľady ... Neviem ani, či je to skutočné alebo ma len dožiera vlastné svedomie. Cítim sa previnilo, ako sa jej teraz mám pozrieť do očí? Bola som taká vždy alebo som sa takou stala? Je správne hovoriť pravdu za cenu niečieho vzťahu? Je vôbec dobré miešať sa do cudzích vecí? Alebo len chodiť, nič nevidieť, nič nepočuť ... ja predsa nie som falošná. Nechcem byť ... Alebo som urobila dobre?
,, Ľudia sa rodia dobrí, zlými ich robí spoločnosť. " Rousseau
Konzultácie nedopadli nijak slávne, akurát som svojim referovaním podesila grafičky. Sorry baby! Takže konzultácie v skratke: bolo to napiču. Vlastne Sitáková mi dala vtedy taký malý prezdrb, takže teraz som bola obrnená. Niektoré veci sa mu páčili, zjebal mi všade anatómiu, ale to tak, že pod čiernu zem. A že mám veľké medzery, ale základ mám dobrý ... skrátka sa tento rok sa s VŠVU lúčim a ešte mi je to aj jedno. Nie úplne, ale prekvapivo dosť. A som vďačná Siti za rozhovor v kabinete, lebo tam by som to nezvládla. Doma som zožrala čokoládu a pozerala som sa von oknom ako sneží.
Prípadne prekvapím na prijmačkách, ale to si nemyslím. Alebo ... nech sa poserú všetci aj so svojimi školami. Kto tvrdí, že keď ma nevezmú na vysokú, že nie som dobrá? To je len taká debilná dogma u nás, na ŠUPke ... Škola nie je nič. Akurát by ma možno posunula ďalej, to by som bola rada, zas si neklamme, ale ísť ďalej sa dá aj bez nej. Išla by som pracovať, do nejakej agentúry, robiť vlastné projekty ...
Ďalšou vecou je, že si rozosieram vzťahy s ľuďmi. Ide o Mišku, že tu bola a potom sa ma na rovinu opýtala, čo viem a ja som jej povedala. Teraz ma to ničí, že som držala hubu a nepovedala som to vtedy. Napriek tomu si myslím, že som spravila dobre, len mám výčitky pre ostatnými. Ja neviem ... oni by to asi povedali a teraz mám pocit, že som zradila. Akoby si na mňa ukazovali, tie pohľady ... Neviem ani, či je to skutočné alebo ma len dožiera vlastné svedomie. Cítim sa previnilo, ako sa jej teraz mám pozrieť do očí? Bola som taká vždy alebo som sa takou stala? Je správne hovoriť pravdu za cenu niečieho vzťahu? Je vôbec dobré miešať sa do cudzích vecí? Alebo len chodiť, nič nevidieť, nič nepočuť ... ja predsa nie som falošná. Nechcem byť ... Alebo som urobila dobre?
,, Ľudia sa rodia dobrí, zlými ich robí spoločnosť. " Rousseau
O úprimosti
Včera bol skutočne zvláštny deň. Ráno nám meškal vlak, zrýchlený odriekli, takže v tom zmeškanom rýchliku nás bola asi miliarda. Do školy som potom cestovala s Maggie, čo by bolo super, keby mi nezačala dávať rozumy o vzťahoch. Najmä keď som sa na ne nepýtala. Nechápte ma zle, s ňou vždycky dávam také super filozofické úvahy, ale rady do života si beriem tak maximálne od Meška. A obvikle sama viem, čo mám robiť, takže som mala čo robiť, aby som sa udržala ...
V škole bolo smutno, teda aspoň mne. Za jedno preto, lebo som bola celý deň sama 223 a za druhé preto, lebo Miš a Riš sa rozišli. A nie veľmi pekným spôsobom myslím. Ale viac-menej chápem a súcitím s oboma. Tiež nie som zrovna studnica cností. Mám pocit, že pár ľudí ma teraz odsudzuje, lebo o dôvode som vedela. Vlastne o ňom vedelo veľa ľudí, ale všetci mlčali .... No, toto je na dlhú mravno-etickú debatu a ja som každopádne mala svoje dôvody, pre ktoré som mlčala konkrétne ja. A myslím, že iní v mojej situácií by to tiež tak riešili, nech si hovoria, čo chcú. Niekto by si mohol povedať, či by sa to mne páčilo, keby o tom všetci vedia a nikto nič nepovie, ale viete čo? Najradšej by som to vedela od neho. A to už nie je otázka cti druhých, ale partnera, či má toľko úcty k druhému a povie mu pravdu. Keď nie, je to vaša zlá voľba a nie moje zlé rozhodnutie ... A rýpanie do záležitostí iných tiež nie je bohvie čo ... A je mi ľúto, že teraz si ich vezme na mušku celá škola ...
Po škole som bola s mužom na vianočných trhoch. Muž si kúpil nový telefón a potom sme si dali medovinu a trdelník. A stretli sme Zuzku a Líviu, tak som ich pekne zoznámila, len neviem, prečo sa potom postavili kilometer od nás a odtiaľ nás sledovali. Mohli ste prísť za nami, on by z vás neodhryzol! Ale inak s ním bolo úplne super na jednotku, čo dosť protirečí mojim pocitom, ktoré teraz často mám. Proste sa nudím. Môj klasický vzťahový problém je proste nuda, tak dúfam, že zas nevyvediem nejakú sprostosť.
Okrem iného som mala včera spraviť asi miliardu vecí, ale miesto toho som sa prechádzala a pila čaj. Ale aspoň som si vybrala veci na dnešné konzultácie (je 6:18 ráno). Najprv som sa nebála, ale teraz sa bojím asi aj celkom dosť. Janka a grafičky ma včera podržali, čo bolo pekné (a dúfam, že aj úprimné). S grafiky mi som za dobre, ale neviem, či to tak aj oni teraz cítia, keď medzi sebou bojujeme o prijatie. Lebo ja im to prajem, len neviem občas, ako s nimi mám jednať a či ma neohovárajú za chrbtom. Takýto je ten náš malý šupkársky svet.
,, Čas sú peniaze a peniaze sú práca, práca je nedostatok času na učenie, ale učenie je budúcnosť, budúcnosť je práca a peniaze na zábavu, lenže zábava je čas a veľa peňazí. Kolo kolo mlynské, bodaj by si sa polámalo!"
Sabína Š.
V škole bolo smutno, teda aspoň mne. Za jedno preto, lebo som bola celý deň sama 223 a za druhé preto, lebo Miš a Riš sa rozišli. A nie veľmi pekným spôsobom myslím. Ale viac-menej chápem a súcitím s oboma. Tiež nie som zrovna studnica cností. Mám pocit, že pár ľudí ma teraz odsudzuje, lebo o dôvode som vedela. Vlastne o ňom vedelo veľa ľudí, ale všetci mlčali .... No, toto je na dlhú mravno-etickú debatu a ja som každopádne mala svoje dôvody, pre ktoré som mlčala konkrétne ja. A myslím, že iní v mojej situácií by to tiež tak riešili, nech si hovoria, čo chcú. Niekto by si mohol povedať, či by sa to mne páčilo, keby o tom všetci vedia a nikto nič nepovie, ale viete čo? Najradšej by som to vedela od neho. A to už nie je otázka cti druhých, ale partnera, či má toľko úcty k druhému a povie mu pravdu. Keď nie, je to vaša zlá voľba a nie moje zlé rozhodnutie ... A rýpanie do záležitostí iných tiež nie je bohvie čo ... A je mi ľúto, že teraz si ich vezme na mušku celá škola ...
Po škole som bola s mužom na vianočných trhoch. Muž si kúpil nový telefón a potom sme si dali medovinu a trdelník. A stretli sme Zuzku a Líviu, tak som ich pekne zoznámila, len neviem, prečo sa potom postavili kilometer od nás a odtiaľ nás sledovali. Mohli ste prísť za nami, on by z vás neodhryzol! Ale inak s ním bolo úplne super na jednotku, čo dosť protirečí mojim pocitom, ktoré teraz často mám. Proste sa nudím. Môj klasický vzťahový problém je proste nuda, tak dúfam, že zas nevyvediem nejakú sprostosť.
Okrem iného som mala včera spraviť asi miliardu vecí, ale miesto toho som sa prechádzala a pila čaj. Ale aspoň som si vybrala veci na dnešné konzultácie (je 6:18 ráno). Najprv som sa nebála, ale teraz sa bojím asi aj celkom dosť. Janka a grafičky ma včera podržali, čo bolo pekné (a dúfam, že aj úprimné). S grafiky mi som za dobre, ale neviem, či to tak aj oni teraz cítia, keď medzi sebou bojujeme o prijatie. Lebo ja im to prajem, len neviem občas, ako s nimi mám jednať a či ma neohovárajú za chrbtom. Takýto je ten náš malý šupkársky svet.
,, Čas sú peniaze a peniaze sú práca, práca je nedostatok času na učenie, ale učenie je budúcnosť, budúcnosť je práca a peniaze na zábavu, lenže zábava je čas a veľa peňazí. Kolo kolo mlynské, bodaj by si sa polámalo!"
Sabína Š.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)