1. tento krát sa budem venovať len jednej veci, a to sérii článkov Najzaujímavejšie historické fotografie na refresher.sk. Niektoré sú bizardné, iné vtipné, pri ďalších zas cítite revolučné pohnutie, dojatie, ste hrdí na to, že Ľudia sú ešte stále živí alebo že odvaha ešte nevymrela a že sa vtedy ľahšie sebaobetovali, akoby viac chápali vyšší zmysel vecí alebo vám dôjde hrôzy niektoých činov. Alebo ziszíte, že každí niekde začínal:) Alebo si uvedomíte, ako veľmi veľa vlastne máte a vaše problémy sa stanú ... malichernými. Vyberám tie, ktoré ma z rôznych dôvodov zaujali najviac.
Východonemecký vojak pomáhajuci chlapcovi preliezť plot medzi Západným a Východným Berlínom
Muž snažiaci sa predať svoje auto, keď na burze prišiel o všetko, 1929 (za dnes smiešnu sumu)
Vojak počas vojny namontoval guľomet na slona
Začiatok éry Hllywoodu, točenie legendárneho MGM leva, 1928
Chlapec lúčiaci sa so svojim otcom, ktorý ide do vojny (1940)
Adolf Hitler na sánkach
Krotiteľ zvierat a jeho šelmy
Deň, keď sa začalo jazdiť vo Švédsku z pôvodnej ľavej strane vozovky na pravej (1967)
Auguste Landmesser bol pracovníkom lodenice v Nemecku. Objavil sa na fotografii, kde odmieta vykonávať nacistický pozdrav po príchode Adolfa Hitlera (1936)
Majiteľ reštaurácie v meste Somerville si dal urobiť nápis "Žiadny nemeckí zákazníci", keď zistil, že jeho rodné Česko-Slovensko bolo obsadené nacistami (1939)
Vojak sa delí o banán s kozou počas 2. svetovej vojny (1944)
Obraz Mony Lízy sa vrátil späť do Louvre, keď bol počas 2. svetovej vojny ukrytý (1945)
V noci sa mi snívalo o tom, že ma chceli predať. No comment. Fakt nechápem, prečo sa mi snívajú takéto traumatizujúce sny. Dnes sa dokonca trochu bojím ísť spať ... kedy neboli tak neobyčajne živé.
Ten sen trochu súvisel aj s dneškom, snívalo sa mi, že som išla do školy a nestihla som bus. A ono to tak aj trochu bolo. Do TT som sa dostala normálne, problém ale nastal, že podľa internetovej MHD mal ísť z mojej zástavky autobus rovno pred školu, ale neišiel. Nebol ani len vypísaný. Takže hneď na začiatok som si dala behovú rozcvičku cez pol mesta do školy, kam som prišla upotená ako prasnica. Stíhala som len tak-tak, aula už bola narvatá ľuďmi.
Samotné školenie trvalo asi hodinku a keďže som sa už hrala s prihlasovaním v MAISe, nebolo to pre mňa v podstate nič nové, ale aspoň som sa podozvedala o ostatných systémoch a bolo ich prekvapivo veľa.
Za zmienku tiež stál organizovaný chaos pri rozdávaní ISICov a potvrdení o návšteve školy, posielali nás hore-dole, ale nakoniec som prekvapivo rýchlo vybojovala, čo som potrebovala. Keďže to bol môj prvý ISIC, nemala som tušenie, že ho treba aktivovať, dozvedela som sa to náhodou od jednej študentky. Je milé, že nás teda v škole (ne)poinformovali. Takže takto rozčúlená zase bez pol mesta do centra, odtiaľ na SADku, kde som to nakoniec vzdala, lebo rada bola ako obvykle až von z budovy. Ale v podstate som dnes vybavila všetky potvrdenia a skoro všetko (okrem SAD karty a áno, budem aj kartu aj ISIC) aktualizovala. Takže dobrý deň. A tiež som bola rada, že som si nakoniec dala číňanky, pôvodne to mali byť opätky (!!!!! :DD), hoci po pol dni chodenia som už cítila každý hrb na chodníku a nožky ma boleli aj tak. Viem, samé sťažovanie, ale vedomie neprijatia na VŠVU ma ničí nanovo a okrem toho ma ničia moje nočné mory a moričky :D
A údajne začíname 23. septembra, čo by bolo fajn, Matej tiež, tak by sme skončili zarovno:) Dnes bol zlatíčko a radil mi ohľadom ISICu, za čo som mu bola pri tom "množstve" informácii, ktoré nám poskytli moc vďačná.
OCH! OCH! Skoro by som zabudla! Objavila som tašku, do ktorej sa mi zmestí aj karisblok. Nie je to síce tak celkom aktovka ani brašňa, ale celkom mi stačilo, že nevyzerala lacno (tým fujky spôsobom), mala jednoduchý strih so žiadnym zbytočným množstvom cingrlátok (NAJ slovo:DD), aplikácii, vybíjania, lesklých častí, zipsov a neviem čoho všetkého ešte. Fakt sa na ňu teším, lebo ju budem potrebovať a dlho som nemohla zohnať nič schopné.
A taktiež kabát. Tašku utiahnem, ale na kabát budem musieť chvíľku šetriť. Je to už asi môj tretí vybraný kabát na túto zimu, ale tie predošlé boli skôr také tohtoročné vychytávky, nič nadčasové, ale tento bude fajn:) Oboje som objavila v House.
Z reklamy na F&F Autumn 2013:
Pred dnešnou nocou skúšam mätový čaj, ktorý upokojuje. Snáď teda zaberie:) Dobrú noc!
1. Bloody Roses je Blog 20 ročnej Vu Thien z Vietnamu. Objavila som ju na Lookbooku a páči sa mi, hoci tohto POP Vintage štýlu je teraz veľa preveľa, konkrétne tohto druhu, ale nemôžem si pomôcť proste, tie vlasy, klobúk a okuliare ... posúďte sami, jej lookbook TU.
2. Elle May je 19 ročná Austrálčanka, opäť vintage. Má príjemné outfity zo zemitých a z lomených farieb, prípadne prúžky a celé to pôvody takým super príjemno-teplo-prírodným dojmom. A na fotkách sa usmieva:) Tiež lookbook (TU).
3. Aby sa nepovedalo, tak podávame aj duševnú potravu na blogu Girl in black shirt. Neviem o nej nič, ale páčia sa mi jej krátke poviedky a celkovo je zaujímavé čítať jej posty, sú také ... svieže, nenudia, presvedčte sa, z malej ukážky:
,, Guláš Vbehnúť do električky s mokrými vlasmi je také moje.
"Slečna, z vašich vlasov mi kvapká na topánky!"
Najradšej som mala cherry paradajky s mozzarellou a notesy značky Moleskine, kde som zapisovala všetky kraviny, ktoré mi napadli.
Minule som niekde čítala, že novodobé knihy sú plné vulgarizmov a sexu. Nejaká pani sa nad tým pohoršovala. Väčšina kníh je zo života. A súčasťou života sú aj vulgarizmy, aj sex. Tak asi preto, milá pani.
Autenticita.
Nebaví ma všetko všetkým vysvetľovať. A zdôvodňovať. A dokazovať. Nechápeš? Vygoogli si!
Piť mätový čaj o druhej hodine rannej. Vyjedať lacné zmrzlinové torty a napchávať sa červeným melónom. To je také letné. A zvláštne. A moje! Neriešim či je Matkin muž alebo žena. Je mi to u prdele. "Nad čím premýšľaš?" "Nad ničím." "To sa dá?" "Nie." Predstava produktívneho dňa? Také predstavy nemám. Pre mňa je produktívne už len to, že vstanem z postele a naťukám zopár slov.
Neviem či chcem deti. Ale viem, že chcem muža. Na (ne)určito.
Jediný koláč, ktorý som vedela upiecť, bol jablkový. Naučila ma ho babka, keď som mala 12. Pečiem ho každú nedeľu.
Neznášam nedele. Jediný svetlý bod toho dňa je jablkový koláč.
Biela a čierna nie sú farby.
Na siedmom poschodí, v jednoizbovom byte obklopená knihami, počúvala hudbu mŕtvych muzikantov, vdýchajúc vôňu prvej cigarety toho dňa. "
