všeobecne
Ahojte. Prázdniny strašne rýchlo ubehli. V utorok mám zápis. O 4 dni. A o 11 nastupujem na KVK. Posledné mesiace som sa s obavami aj s radosťou upínala práve k tomuto dňu, za posledné dva roky sa na tento deň upínalo množstvo môjho úsilia. Pre tento cieľ. Ďalším cieľom bude vyštudovať (:D). Som napätá a strašne zvedavá, aké to bude. Myslím, že sa budem celý deň vyškierať, až ma budú bolieť líca. Hvorecký povedal niečo, čo považujem za veľmi pravdivé a ... veľa z môjho života to ozrejmuje - ,, Vidím zmysel života v tvorbe a v práci, nie v nejakom oddychovaní a v záhaľke, čo je dnes tiež pomerne populárne. " Kto má rád svoju prácu a naplňa ho, ten pochopí.
Apropo práca. Na Dobrom trhu uvediem svoje prvá dva nové vzory zo šiestych. Ochutnávku postnem, keď budú vlepené bloky, čiže ... o týždeň cca. Kajo je teraz na dovolenke. Postúpila som v pracovnom rebríčku a už upravujem aj fotky na web. Nie je to taká sranda ako lepiť zápisníky, ale na druhej strane učím, ako pracovať rýchlo a efektívne vo photoshope a s tým spojené klávesové skratky. S logom sa to ešte stále ťahá, je to už tak dlho. Momentálne robím vizitky a so samotný logom som spoko :)
Jedným z naj zážitkov tohto obdobia bolo, keď som stretla Zuz a Dominiku s meste s deň Dominikiných narodenín. Bolo to nečakané a o to viac super, boli sme si sadnúť v Leháre, veľa sme sa nasmiali a celkovo som sa už dlho necítila dobre práve týmto konkrétnym spôsobom, keď sa tešíte zo stretnutia a z ľudí :)
Mám pocit, že M sa snaží moje srdce rozporcovať na márne kúsky alebo ho nejak znivočiť, je to smutné, preto sa o tom nebudem rozširovať. Cítim sa preto hlúpo a sama.
Dnes som rozmýšľala nad tínedžermi a nad rôznymi kultami a nad tým, aké sú strašne prchavé. Sebareflexia po období dospievania je dôležitá vec, napovie, čo si ponechať a čoho sa, naopak, vzdať. To, čo si človek rozhodne ponechať mu určí jeho budúcu cestu.
Tiež som si uvedomila (pozorovanie), že to, čo sme od malinka odpozorovali od rodičov v nás je tak strašne hlboko zakorenené, ten vzor rodiča, že to len veľmi ťažko (ak vôbec) zastavujeme. Je to už v podvedomí, tak, že o tom ani nevieme, sami tú chybu na druhom často vidíme, ale v sebe už málokedy. Možno, až nám to povie tretí človek a nám to zrazu dojde. Hranice sú tenké, mne samej niekto niečo vytkol, kedy mi to došlo a ja som to zase zbadala u niekoho iného.
Trochu na mňa dolieha jesenná melanchólia a udalosti posledných dní. Ráno býva čerstvo, úplne ako na jeseň a tak trochu štipľavo zima. Ak si privstanete, uvidíte, ako je je ráno rosa a všetko robí kontrastnejšie v neduživých lúčoch slnka. A večer, keď zapadá je zase všetko tak jesenne oranžové. A vzduch voní pokopanou hlinou a dymom, lebo ľudia už začínajú páliť v záhradách. Rebeli.
Apropo práca. Na Dobrom trhu uvediem svoje prvá dva nové vzory zo šiestych. Ochutnávku postnem, keď budú vlepené bloky, čiže ... o týždeň cca. Kajo je teraz na dovolenke. Postúpila som v pracovnom rebríčku a už upravujem aj fotky na web. Nie je to taká sranda ako lepiť zápisníky, ale na druhej strane učím, ako pracovať rýchlo a efektívne vo photoshope a s tým spojené klávesové skratky. S logom sa to ešte stále ťahá, je to už tak dlho. Momentálne robím vizitky a so samotný logom som spoko :)
Jedným z naj zážitkov tohto obdobia bolo, keď som stretla Zuz a Dominiku s meste s deň Dominikiných narodenín. Bolo to nečakané a o to viac super, boli sme si sadnúť v Leháre, veľa sme sa nasmiali a celkovo som sa už dlho necítila dobre práve týmto konkrétnym spôsobom, keď sa tešíte zo stretnutia a z ľudí :)
Mám pocit, že M sa snaží moje srdce rozporcovať na márne kúsky alebo ho nejak znivočiť, je to smutné, preto sa o tom nebudem rozširovať. Cítim sa preto hlúpo a sama.
Dnes som rozmýšľala nad tínedžermi a nad rôznymi kultami a nad tým, aké sú strašne prchavé. Sebareflexia po období dospievania je dôležitá vec, napovie, čo si ponechať a čoho sa, naopak, vzdať. To, čo si človek rozhodne ponechať mu určí jeho budúcu cestu.
Tiež som si uvedomila (pozorovanie), že to, čo sme od malinka odpozorovali od rodičov v nás je tak strašne hlboko zakorenené, ten vzor rodiča, že to len veľmi ťažko (ak vôbec) zastavujeme. Je to už v podvedomí, tak, že o tom ani nevieme, sami tú chybu na druhom často vidíme, ale v sebe už málokedy. Možno, až nám to povie tretí človek a nám to zrazu dojde. Hranice sú tenké, mne samej niekto niečo vytkol, kedy mi to došlo a ja som to zase zbadala u niekoho iného.
Trochu na mňa dolieha jesenná melanchólia a udalosti posledných dní. Ráno býva čerstvo, úplne ako na jeseň a tak trochu štipľavo zima. Ak si privstanete, uvidíte, ako je je ráno rosa a všetko robí kontrastnejšie v neduživých lúčoch slnka. A večer, keď zapadá je zase všetko tak jesenne oranžové. A vzduch voní pokopanou hlinou a dymom, lebo ľudia už začínajú páliť v záhradách. Rebeli.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)